RIMAVSKÁ SOBOTA: Výstava v múzeu predstaví minulosť krajčírstva v meste počas zhruba 350 rokov

RIMAVSKÁ SOBOTA – Dejiny krajčírstva v Rimavskej Sobote v období od vzniku krajčírskeho cechu na prelome 16. a 17. storočia až do polovice 20. storočia predstaví aktuálna výstava Pohľad do minulosti krajčírstva, ktorej vernisáž sa koná v utorok 4. októbra 2016 o 15:00 v priestoroch Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote. Návštevníci si vystavené exponáty budú môcť pozrieť do 30. novembra 2016.

„Na výstave budú prezentované cechové insígnie rimavskosobotského krajčírskeho cechu, teda cechová zvolávacia tabuľa, cechová zástava, pečatidlo, kalamár. Budú na nej však i typické krajčírske pomôcky, ako aj šijacie stroje slávnych výrobcov z rôznych období. Návštevníci si budú môcť prečítať dvojjazyčný slovensko-maďarský text o dejinách krajčírstva v meste, doplnený o fotografie,“ priblížila obsah výstavy jej kurátorka, historička Anita Tóthová.

Krajčírstvo sa rozvíjalo celé storočia

Krajčírstvo bolo dôležitým remeslom a v minulosti patrilo medzi základné povolania. „Ako samostatné remeslo sa vyčlenilo okolo 13. – 14. storočia a po vzniku cechového systému vznikali aj krajčírske cechy. V Rimavskej Sobote vznik takéhoto cechu môžeme, na základe zachovalých písomných prameňov, datovať na koniec 16. storočia, resp. na začiatok 17. storočia,“ informovala kurátorka s tým, že v zbierkovom fonde GMM sa zachovalo množstvo významných cechových predmetov, ktoré dokumentujú fungovanie miestneho krajčírskeho cechu.

„Spočiatku sa krajčíri združovali s halenármi do spoločného cechu. Halenári sa zaoberali šitím halien, teda dlhých kabátov, prevažne z bieleho súkna pre vidiecke obyvateľstvo. Halenárstvo však ako samostatné remeslo od konca 19. storočia postupne zaniklo,“ objasnila Tóthová.

Krajčírstvo prežívalo svoj rozkvet na prelome 18. a 19. storočia, ako aj počas 19. storočia, kedy bol vynájdený šijací stroj. Pre predstaviteľov tohto remeselníckeho odvetvia to ale predstavovalo obrovskú zmenu. „Rozvoj továrenskej výroby a industrializácia znamenali pre cechovú výrobu úpadok. Cechy, vrátane rimavskosobotského krajčírskeho cechu, v druhej polovici 19. storočia zanikli,“ ozrejmila kurátorka, podľa ktorej však krajčíri a krajčírky naďalej vyrábali odevy. V meste tiež otvárali módne salóny, osobitne pre ženy a pre mužov.

Zdroj: Anita Tóthová, GMM