Keďže Stano sa po troch rokoch nepretržitého pobytu v Austrálii vrátil na pár týždňov domov, využili sme príležitosť a o dôvodoch jeho odchodu, živote v tejto krajine, ako aj rozdieloch oproti Slovensku, sme sa porozprávali priamo s ním.
Mám povedať úplnú pravdu? 🙂 Rozišiel som sa s priateľkou a o dva dni mi tak proste napadlo, že pôjdem na Nový Zéland, ktorý bol mojou vysnívanou krajinou a vždy som tam chcel ísť. Potom som však nad tým porozmýšľal a keďže som mal kamarátky v Sydney a ony tam mali nejaké známosti, bolo pre mňa jednoduchšie ísť do tohto mesta a nájsť si tam ľahšie robotu.
Ešte predtým som rozmýšľal aj o Brisbane, aby tam nebolo veľa Čechov a Slovákov. Tie kontakty v Sydney však nakoniec rozhodli.
Úplne super:-) Bol som nadšený z novej krajiny a nového začiatku. Obdivoval som pamiatky ako Opera či Harbour Bridge. Hneď po troch dňoch som nastúpil do školy. Pricestoval som vo štvrtok a v pondelok som bol už v škole na angličtine. Nevedel som vôbec nič, bol som len elementary, teda úplne základný stupeň.
Prvý mesiac som chodil len do školy a spoznával mesto. Potom som napísal jednému chalanovi-Slovákovi a on mi odpísal, že má pre mňa robotu a hneď som začal robiť. Odvtedy som stále v tej istej práci.
Austrália bola pre mňa novou skúsenosťou. Ľudia sú tam usmievaví a k turistom či zahraničným návštevníkom sú veľmi vľúdni a milí. Aj na začiatku, keď som nevedel po anglicky, sa každý na mňa usmieval, snažil sa mi pomôcť, napríklad v obchodoch. Celkovo prístup k ľuďom je tam úplne iný ako u nás.
Do Austrálie nie je jednoduché ísť na iné než študentské víza. Buď si nájdeš prácu zo Slovenska, ale to už musíš ísť na tzv. Skills víza a teraz je aj možnosť Work and Holiday, ale tam je výrazne obmedzený počet ľudí, myslím, že ich dostane len 200 osôb. Navyše, treba splniť napríklad vekové podmienky, čo som ja už nespĺňal, keďže je to len do 30 rokov.
Začal som upratovať a to robím dodnes. Veľa Slovákov a Čechov, ktorí tam študujú, pracujú v kuchyni, sú čašníci, alebo upratujú ako ja. To sú také najčastejšie práce, ktoré tam našinci ako študenti vykonávajú.
Najviac mi asi chýbali niektoré slovenské jedlá. Austrálčania nemajú tlačenku, bryndzu či mletý mak.
Veľmi. Austrálska kuchyňa je na americký štýl – hranolky, burgre, vyprážaná ryba, to sú asi najčastejšie jedlá. V Sydney je však veľmi veľa cudzincov, sú tam rôznorodé kuchyne, napríklad veľa ázijských, ktoré miestni navštevujú.
V Austrálii tiež ľudia strašne veľa grilujú. Ak majú voľný čas, stretnú sa niekde v parku a opekajú hovädzie mäso, prípadne doma na terase, kde má prakticky každý nejaký gril.
Napríklad, u nás mladí ľudia bažia po drahom značkovom oblečení, tam to nikto nerieši. Majú oblečené hocijaké tričko, môže byť aj roztrhnuté, a kraťasy. Veľa Austrálčanov totiž zoberie surf a idú surfovať, takže im je jedno, čo majú na sebe.
Ich hlavnou obuvou sú takzvané thongs, čo sú vlastne flip-flopy, alebo po našom bežné žabky. Existuje dokonca vtip, čo je austrálska spoločenská obuv? Čierne thongsy 🙂
Pokiaľ ide o príjem, ako študent môžem oficiálne pracovať 20 hodín týždenne. Za to dostanem cca od 350 do 450 austrálskych dolárov, závisi od práce. Je to tak akurát na zaplatenie všetkých výdavkov, teda ubytovanie, cestovanie a strava. Veľa sa z toho nedá ušetriť. Drvivá väčšina ľudí tam však robí načierno, pracujú teda 40 a viac hodín a dostávajú hotovosť.
Ak je človek skromnejší a nerozhadzuje, tak sa celá tá druhá polovica, teda ďalších 350 – 450 dolárov, dá ušetriť.
Krajina, príroda, je úplne iná. Asi top pre mňa je Uluru, alebo tiež Ayers Rock, teda tá známa červená osamelá skala. Pre domorodcov je to posvätné miesto a keď som ju uvidel, zdalo sa mi, že niečo na tom môže byť. Je tam úplná rovina, týči sa tam do výšky cca 350 metrov a az dve tretiny tohto kopca sú pod zemou. V blízkosti je síce ešte jedna skupina skál, ale tie majú iné zloženie.
Austrália sa delí na šesť štátov a dve teritória a už som ich stihol navštíviť všetky. Bol som aj na Novom Zélande.
No, napríklad je tam veľa švábov. Šváby sú všade. Ľudia ich zabíjajú, postrekujú a dávajú pasce do domov, ale úplne sa ich nedá zbaviť. Väčšinu roka je tam totiž teplo, vlhko a to je pre ne dobré prostredie.
Zaujímavosťou je aj skutočnosť, že v Austrálii žije viac kengúr ako ľudí, ktorých tam žije zhruba 25 miliónov. Kengúr je dokonca o niekoľko miliónov viac.
Zvieratká sú tam však celkovo priateľské. Mnohí si myslia, že v Austrálii je všetko jedovaté, že tam číhajú pavúky, hady a krokodíly na každom kroku. Musím však povedať, že za tri roky som ani raz nevidel jedovatého pavúka. Hady som videl jedine v Tasmánii.
V Austrálii som sa ešte naučil dve veci. Vždy je na všetko čas a vzdialenosti nič neznamenajú. Pretože keď idem niekam zo Sydney na výlet, musím ísť autom minimálne 200 kilometrov, aby som sa dostal niekam mimo civilizácie, do lesa a podobne.
Upratujem v jednej budove, v ktorej býva herec Russel Crowe, známy napríklad z filmov Gladiátor alebo Čistá duša. Jedného dňa som šiel dole výťahom, zastal som na jednom poschodí a tam pristúpil on. Hovorím mu, „Hello“. On odpovedal – „Hi mate“. No a to je všetko 🙂
Mimochodom, „mate“ je v Austrálii typické oslovenie a znamená niečo ako „kámo“. Môžeš tak osloviť priateľov ale aj úplne cudzích ľudí. Ďalšou často používanou frázou je spojenie „No worries“, čo znamená „bez problémov“, ale aj „nemáš za čo“.
Aby si to tam šli užiť. Poznám totiž ľudí, ktorí tam prídu a chcú len zarobiť strašné peniaze. Myslia si, že každý tam čaká len na nich. Potom sú sklamaní a tvrdia, že v Austrálii nie je dobre.
Áno, dá sa tam dobre zarobiť, ale nie je jednoduché dostať sa k tomu, aby si zarábal ako Austrálčan. Preto odporúčam ísť do tejto krajiny s tým, že ju chcem vidieť, spoznať a nielen zarábať.
Nič extra tam netreba. Ja som tam šiel s jedným batohom a to som vedel že tam idem minimálne na trištvrte roka. Napriek tomu som však nemal žiadne problémy, už aj preto, že zarobíš trochu viac ako na Slovensku. Ceny potravín sú tam síce o dosť vyššie ako u nás, ale iné je to napríklad s oblečením. Jedno tričko si tam dokážeš kúpiť za päť dolárov, u nás si ho kúpiš možno za päť eur. Keď to prirovnáš k platom, že minimálna mzda je tam 660 dolárov týždenne v čistom, tak to tričko máš za zanedbateľnú sumu.
Hneď na začiatku si treba samozrejme nájsť prácu, ale toho sa netreba obávať. Keď som prišiel do Austrálie, tak na mojom jazykovom kurze boli ľudia, ktorí vôbec nevedeli rozprávať po anglicky a ja som bol jeden z nich. Každý z nás si však prácu našiel, či už v kuchyni, alebo ako nejakí pomocníci, dokladanie regálov a podobne.
No, také zmiešané…Uvediem len jeden príklad, ktorý som tam zažil. Kúpili sme si s priateľkou auto a o týždeň som sa rozhodol, že si spravím austrálsky vodičský preukaz. To sa všetko vybavuje na jednom mieste, nie je to polícia, skrátka sa tam registrujú autá. Šiel som si teda pre vodičský preukaz a mal som so sebou pas a žiadny iný doklad. K vodičskému síce treba aj výpis z banky o tom, kde bývaš, ale povedal som si, že to nepotrebujem, veď len pred týždňom som na seba registroval auto, tak to majú všetko v systéme.
Prišiel som teda tam, zo samoobslužného kiosku som si vzal číslo a čakal asi 15 minút. Pri okienku mi však pani povedala, že som stlačil zlú voľbu a musím ísť k novému okienku. Hneď ale dodala, že ma zaradí na prvé miesto, aby som už nemusel čakať. Pri tom správnom okienku mi ale úradník povedal, že predsa len potrebujem ten doklad, ktorý som nemal so sebou.
Odpovedali sme mu, OK, prídeme na budúci týždeň, bývame tu blízko. On sa na nás pozrel a povedal – ja tu nie som na to, aby som vás poslal domov, ale aby som vám pomohol. Mal s nami prácu navyše, trvalo mu to možno 15-20 minút dlhšie, ale vyriešil to. Nemusel som prísť znova a vodičský som dostal hneď v ten deň.
Prístup úradníkov je teda úplne iný ako na Slovensku a byrokracia, aspoň čo som ja zažil, je nižšia.
Chcem ísť ešte nazad do Austrálie. Ešte som ju neprecestoval celú a chcem si pozrieť miesta, kde som nebol. Potom sa na chvíľu vrátim domov a pocestujem na iný kontinent.
Myslím, že aj áno, ale musí sa tu toho strašne veľa zmeniť. Keď som bol teraz doma, bol som v Hnúšti, Rimavskej Sobote aj Čerenčanoch, ale prakticky nič sa tu nezmenilo. Je tu vysoká nezamestnanosť, ľudia sú nervózni, nespokojní.
Prinajmenšom však nechcem zostať v Austrálii. Aj keď je tam naozaj dobre, ale je to strašne ďaleko.
Boli chvíľky, keď áno, boli chvíľky, keď nie. Teraz momentálne prevláda, že nie.
Ak chcete vidieť viac obrázkov zo Stanových ciest po Austrálii, môžete navštíviť jeho profil na Facebooku, prípadne si na Vimeo pozrieť jeho časozberné videá.
Foto: archív Stana Sudora
Múzeum Betliar bude mať od 25. novembra 2024 novú zastupujúcu riaditeľku. Stane sa ňou Andrea…
Chodec, ktorého v lokalite Hladký Majer zrazil 18-ročný vodič, svojim zraneniam na mieste podľahol. Celý…
Prvý sneh aktuálnej zimnej sezóny spôsobil na cestách Gemera-Malohontu a Novohradu komplikácie. Celý článok Prvý…
Štyria príslušníci HaZZ na jednom kuse techniky zasahujú pri nehode, ktorá sa stala neďaleko mesta…
RIMAVSKÁ SOBOTA – Od štvrtka 21. novembra 2024 môžu obyvatelia Rimavskej Soboty a celého regiónu…
Jeden človek zahynul pri dopravnej nehode, ktorá sa stala na hlavnom južnom ťahu I/16 medzi…
View Comments