Tisovec je bránou do malebného kraja, jeho stanica však vyzerá ako z vojnovej zóny

TISOVEC – Muránska planina, Hradová, Čertova dolina, náučné chodníky na Voniacu či Tŕstie. Všetky tieto a mnohé ďalšie prírodné krásy môže turistom ponúknuť sever Malohontu a Gemera, do ktorého je jednou z pomyselných vstupných brán i mestečko Tisovec v okrese Rimavská Sobota. Ak sa však ta turista rozhodne pricestovať vlakom, priamo na takzvanej malej železničnej stanici ho čaká šok, ktorý rozdýcha ťažšie než výstup na niektorý z okolitých kopcov.

Prvé, čo totiž z Tisovca uvidí, je hrôzostrašná železničná budova na zastávke Tisovec mesto. Nápis na jej stene síce nabáda ‘Usmej sa‘, zanedbaný a chátrajúci objekt však žiadne dôvody na úsmev neponúka. Strecha vyzerá ako po bombardovaní, pre zatekajúcu vodu zhnili trámy a strop sa čiastočne prepadol. Steny sú zastriekané grafiti, po oknách a dverách zostali len rámy. Po okne v zadnej stene nezostali ani tie, len rozďavený široký otvor, ako keby budovu zasiahol delostrelecký granát.

Vitajte v Tisovci

Vstupu do bývalej čakárne sa neúspešne snaží zabrániť ostnatý drôt a pletivo, v ktorom takisto zíva široká diera. Nad vchodom do druhej časti budovy varuje potenciálneho návštevníka dôrazný nápis: „Zákaz vstupu! Nekradnúť! Súkromný pozemok“. Ktovie, koľkí sa ním nechajú odradiť.

Zložité pátranie po vlastníkovi

Budova pôvodne patrila Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR), podľa slov Ivany Kaprálikovej z odboru komunikácie Generálneho riaditeľstva ŽSR ju však pred niekoľkými rokmi odpredali mestu Tisovec.

„Mesto budovu malej železničnej stanice odpredalo v decembri 2012 súkromnej osobe, ktorá predložila podnikateľský zámer. Bohužiaľ k dnešnému dňu i napriek snahám so strany mesta nedošlo k jeho realizácii,“ informoval Sobotnik.sk Ivan Kokavec, vedúci oddelenia výstavby, životného prostredia a rozvoja mesta Mestského úradu Tisovec.

Staničná budova v roku 2011 a 2016. Nájdite desať rozdielov.

Zostáva tak smutným paradoxom, že mesto, v ktorom sa podarilo vďaka obrovskému úsiliu a nedocenenej práci nadšencov zachrániť unikátnu „zubačku“, teda historický parný vlak, má na svojej „malej“ železničnej stanici budovu, za ktorú sa musí hanbiť každý súdny človek. Pred niekoľkými rokmi by sa dala obnoviť ľahšie a s podstatne nižšími nákladmi, ani v súčasnosti však nie je stratená. Len treba chcieť ju zachrániť.

Kým sa niečo nestane…

Čo dodať na záver? Nuž, asi len to, že ktovie, aký spánok má majiteľ tejto nezabezpečenej a doslova životunebezpečnej budovy. Netrápi ho odhnitý visiaci strop v čakárni, ktorý sa už drží len zázrakom a pripomína akúsi pascu? Čo sa musí stať, aby sa vlastník postaral o svoj majetok a poriadne ho zabezpečil pred neželanými vstupmi? Rozhýbe sa snáď až vtedy (ako je to na Slovensku tradičným zvykom), keď strop nedajbože padne na nejaké dieťa a bulvárne televízie dostanú ďalšie sústo svojho krvavého žrádla, nad ktorým budú roniť krokodílie slzy vo večerných správach???

Doplnené 22. apríla 2017: V roku 2012 mi bola primátorom mesta Tisovec ponúknutá budova stanice Tisovec – mesto ako vhodná na prestavbu na penzión s nízkokapacitným ubytovaním. Bola mi ukázaná budova aj s pozemkom. Pozemok mi následne Služby mesta Tisovec oplotili vo výmere ako mi ho ukázali a predali.

Pri prebratí projektu od miestnej projektantky pani Csolleovej som bol upozornený na nezhody v odpredanom a oplotenom pozemku. Bol v podstatnej miere menší a dokonca prechádza budovou. Okamžite som kontaktoval mesto a aj samotného primátora mesta pána Mináča.

Primátor mi navrhol vysporiadanie si pozemku zo ŽSR. S takým riešením som nesúhlasil a chcel som odstúpiť od zmluvy. Nato mesto / veľmi neochotne / prisľúbilo vstúpiť do rokovania zo ŽSR a napraviť situáciu tak, aby projekt mohol pokračovať. To sa do dnešného dňa nestalo.

Tým som odstúpil od zmluvy a žiadam od mesta odškodné za časť vzniknutej škody.
Mesto si moju škodu určilo podľa vlastných tabuliek a nie podľa reality a tým vzniká môj nárok na riešenie súdnou cestou.

Tento projekt mi zabral skoro 5 rokov života, veľa volného času a nákladov na cestovanie z UK až do Tisovca. Všetky osobné stretnutia o riešení problému so stanicou som inicioval ja osobne. NIKDY nie mesto.

Mrzí ma, že vami uverejnený článok bol uverejnený bez overenia si faktov, tendenčne a vzniká tu dojem že aj na objednávku.

V najhoršom prípade sa dá vyhľadať majiteľ podľa katastrálneho portálu na internete a poslať mi správu. Ktorý spôsob spojenia autor využil ? Hádam nie grafikon vlaku ŽSR. K stavu stanice. pri kúpe stanice bola budova neoplotená s volným vstupom, porozbíjaná strešná krytina.

Po kúpe stanice som vymenil strešnú krytinu na miestach poškodenia, zabezpečil objekt pred nepovolaným vstupom oplotením, namontoval info tabuľky so zákazom vstupu… Kľúč od oplotenia som odovzdal na mestský úrad, aby bol prístup na pozemok v mojej neprítomnosti. Za stav v akom je stanica môže aj mesto, svojim liknavým správaním sa a miestnej komunite nadšencov všetkého druhu.

V marci 2017 som poslal informácie o netransparentnom konaní MÚ Tisovec na Transparency International Bratislava.

S pozdravom
Ľubomír Tížik
konateľ OZ SK.OK  Tisovec

Foto: Sobotnik.sk