BETLIAR: Grófka Ilona Andrássyová dostala ocenenie in memoriam

BETLIAR – Ocenenie „A szikla díj“ (v preklade Skala), ktoré v Budapešti odovzdáva múzejná nadácia „A szikla alapítvány“, získala tohto roku okrem iných aj grófka Ilona Andrássyová (1917-1990) in memoriam. Cenu dostala za svoju humánnu činnosť počas vojny. Prevzal ju Július Barczi, riaditeľ Slovenského národného múzea-Múzea Betliar (SNM-MB). Finančný dar, ktorý bol súčasťou tohto ocenenia, poputuje do Základnej školy v Betliari.

Poslední Andrássyovci museli Betliar opustiť v auguste 1944 pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Emigrovali do Lichtenštajnska, k Emanuelovej sestre princeznej Marizzi von und zu Lichtenstein. Iba Ilona zostala žiť v Maďarsku, v Budapešti.

„Už počas druhej svetovej vojny, po ukončení ošetrovateľského a chirurgického kurzu dobrovoľníkov Maďarského červeného kríža, pracovala ako hlavná sestra vo vojenskej Nemocnici v skalách (Sziklakórház). Šľachtičné odjakživa pôsobili na poli dobročinnosti, a tak popri mene Ilony Andrássyovej sa v tejto nemocnici stretávame aj s ďalšími zvučnými menami tej doby: grófka Ilona Edelsheim-Gyulai, manželka Istvána Horthyho, grófka Alice Cziráky či barónka Mady Walbodt,“ priblížila kultúrno-propagačná manažérka SNM-MB Judita Krajčiová.

Po druhej svetovej vojne Ilona Andrássyová naďalej zostala žiť v Maďarsku, kde sa pre svoj pôvod stala terčom krivých obvinení a prenasledovania predstaviteľmi komunistického režimu. „V 50. rokoch ju vysídlili do pracovného tábora na Hortobágy. Neskôr, v 60. rokoch, bola dokonca na 5 rokov uväznená za protištátnu činnosť, ktorá spočívala iba v pomoci režimu nevyhovujúcim ľudom,“ zdôraznila Krajčiová s tým, že aj po prepustení bola grófka pod policajným dozorom, každú nedeľu sa chodila hlásiť, na opustenie mesta musela mať povolenie, v byte nemohla mať telefón a nesmela navštevovať zhromaždenia, schôdze a verejné miesta.

Jej manželom bol lekár a vysokoškolský profesor Dezsö Füzesi-Klimkó (1900-1972). Počas jej väznenia bol donútený rozviesť sa ňou, o čom bola skromná, no nezlomná grófka upovedomená len jedným oficiálnym listom. „Neprestajne bola sledovaná, vypočúvaná a často u nej vykonávali príslušníci tajnej polície domové prehliadky. Svoju rodinu videla naposledy v roku 1947. Potom jej bol odobratý pas a štátne orgány jej neumožnili vycestovať ani na pohreb jej otca,“ dodala referentka.

Pas získala až v roku 1971, potom viackrát navštívila aj Betliar, miesto, kde prežila pekné detstvo a mladosť. Vždy si však kúpila vstupenku a spolu so skupinou prechádzala kaštieľom, či Krásnou Hôrkou, počúvajúc komunistami diktované nepravdy o jej rodine. „Mnohí Ilonini známi sa o jej aristokratickom pôvode dozvedeli až po jej smrti. Zomrela bezdetná 12. júla 1990 a podľa jej poslednej vôle ju pochovali v rodinnej hrobke Andrássyovcov na hrade Krásna Hôrka,“ zakončila Krajčiová.

Ilona Andrássyová patrila medzi významné osobnosti 20. storočia bojujúce proti totalitným režimom. Dňa 2. decembra 2017 bude na budove kaštieľa Betliar pri príležitosti 100. výročia jej narodenia odhalená pamätná tabuľa.