RIMAVSKÁ SOBOTA: V múzeu budú počas decembra vystavovať hlinené tabačnice

RIMAVSKÁ SOBOTA – Hlinené tabačnice, pochádzajúce zo západnej oblasti hrnčiarskej produkcie regiónu Gemer–Malohont, nachádzajúceho sa v údolí riek Suchá, Rimava a Blh, budú predmetom mesiaca december v Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote. Vyrobené boli v 2. polovici 19. storočia a svojím vzhľadom a precíznosťou výroby spájajú v sebe okrem úžitkovej i dekoračnú funkciu.

Hrnčiari v oblasti okrem rôznych typov plochého a dutého riadu zhotovovali i vývojovo mladší figurálny sortiment. „Jeho súčasťou boli tiež hlinené nádoby na uskladnenie tabaku – tabačnice. V etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea sa nachádza jedenásť kusov tabačníc, pričom dve sú nádoby s antropomorfnými znakmi a deväť má podobu medveďa,“ uviedla etnologička a riaditeľka GMM Oľga Bodorová.

Výroba tabačníc bola podľa nej v hrnčiarskom prostredí regiónu výnimočná, nakoľko sa jednalo o reprezentatívne výrobky, ktoré hrnčiari vyrábali skôr na objednávku. „Napríklad pre horárov, ako spomínajú starí majstri, ktorí sa tabačnicou pýšili,“ dodala.

Zhotoviť tabačnicu pritom nebolo vôbec jednoduché. „Z malej dutej nádobky vyhotovenej na hrnčiarskom kruhu, so snímateľnou hlavou medvedíka, ktorý plnil funkciu vrchnáka, sa postupne nanesením srsti a ďalších anatomických znakov stal pod rukami šikovných hrnčiarov medvedík. Viaceré tabačnice majú na labách umiestnený celý orchester hudobníkov s hudobnými nástrojmi,“ priblížila výrobný postup etnologička múzea Ľudmila Pulišová s tým, že námety pre takého medvedíka-hudobníka čerpali hrnčiari pravdepodobne z ukážky potulných cirkusantov s „medveďom-hudobníkom“.

„Ich prítomnosť v prostredí horárov bola istým honorom a preto aj ich výrobu sme zaznamenali len v niektorých hrnčiarskych obciach, ako napríklad Ožďany a Šivetice. Sú ojedinelými predmetmi, ktoré dokumentujú vysoké umelecké nadanie hrnčiarov a preto sa zachovali len v niektorých múzeách na Slovensku,“ zakončila Pulišová.

Rozšírené remeslo v našej oblasti

Hrnčiarstvo bolo v minulosti jedným z najvýznamnejších odvetví remeselnej výroby Gemera–Malohontu rozšíreným takmer v štyridsiatich lokalitách. Sústreďovalo sa najmä v strednej časti regiónu, a to v dvoch celkoch. Prvá bola vo východnej oblasti (Šivetice, Držkovce, Prihradzany, Meliata, Hucín, …) a druhá v západnej oblasti (Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Sušany, Padarovce, Veľký Blh, …).

Vplyv na rozmach i kvalitu hrnčiarskych výrobkov mali bohaté ložiská ohňovzdornej hliny s vysokým obsahom kaolínu. Vhodná surovina v súčinnosti so šikovnosťou a vynaliezavosťou hrnčiarskych majstrov boli predpokladom pre rozšírenie výrobkov gemersko-malohontských hrnčiarskych dielní nielen na trhoch a jarmokoch doma, ale aj v zahraničí.

Zdroj: Martina Mareková, GMM