R. SOBOTA: V januári bude múzeum vystavovať vreckové slnečné hodiny s kompasom

RIMAVSKÁ SOBOTA – Kuriózne vreckové slnečné hodiny, ktoré slúžili zároveň aj ako kompas, bude počas mesiaca január vystavovať Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote. Ako Sobotnik.sk informovala historička GMM Anita Tóthová, majiteľom tohto predmetu bol Adolf Kern, rimavskosobotský obchodník, ktorý vlastnil obchod so zmiešaným tovarom na dnešnom Hlavnom námestí.

„Hodiny zakúpil vo Viedni, počas jednej pracovnej cesty. Múzeum ich získalo 24. apríla 1908, kedy ich kúpilo od A. Kerna za 21 korún. Zbierkový predmet sa dostal do fondu starožitností a v prvej prírastkovej knihe múzea je zapísaný pod názvom „slnečné hodiny (vreckové hodiny),“ priblížila historička s tým, že tieto hodiny sú zvláštne v tom, že zároveň fungovali aj ako kompas.

„Boli vyrobené okolo rokov 1840 – 1850. Výrobca je neznámy, nie sú ani značené. Len iniciálky majiteľa sú vyryté na ráme vreckových hodín vo forme AK,“ dodala.

Hodiny sú uložené do koženého tmavohnedého puzdra. Vyrobené sú z mosadze. Na vrchnej časti sa nachádza výbežok s kolieskom na retiazku. Pod vydutým sklom je umiestnený dvojitý ciferník. „Na spodnom ciferníku sú svetadiely a slúži na orientáciu v teréne. Na meranie času sa používal horný ciferník, na ktorom sú čísla od 1 do 12, umiestnené v tvare elipsy,“ načrtla Tóthová.

Slnečnými hodinami sa čas meral už od staroveku. Ukazovali ho pomocou tienidla, za pomoci rotácie Zeme a tým spôsobeného opakujúceho sa zdanlivého pohybu Slnka na oblohe. Nevýhodou bolo, že neboli úplne presné, pretože boli závislé od počasia a nerovnomerného pohybu Slnka. Určili spravidla čas pre miestny poludník, pre dané časové pásmo.

Slnečných hodín sa počas stáročí používalo viac druhov. V novoveku už boli vyrábané aj menšie, vreckové hodiny, ako napríklad aj spomínaný predmet v zbierkovom fonde GMM.

Zdroj: Martina Mareková, GMM

Pridaj komentár