RIMAVSKÁ SOBOTA – V januári tohto roka sa zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote rozrástol o nové prírastky z oblasti výtvarného umenia. Podľa slov historičky umenia GMM Angeliky Kolár ide o kolekciu diel z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 – 1894).
„Podarilo sa ju získať vďaka príbuzným autora z Budapešti. Múzeum s nimi nadviazalo spoluprácu ešte v roku 2012 počas prípravy výstavy sochára Istvána Ferenczyho. Sándy s ním bol v príbuzenskom vzťahu,“ priblížila Kolár.
Súčasťou novej akvizície je napríklad Sándyho autoportrét z vrcholného obdobia tvorby a takisto portréty členov najbližšej rodiny – manželky Paulíny Jánosdeák, dcéry Eleonóny Sándy a syna Júliusa Sándyho mladšieho. „Podarilo sa tiež nadobudnúť dve krajinomaľby vytvorené gvašovou technikou a jednu menšiu olejomaľbu so žánrovou scénou,“ konkretizovala historička s tým, že kúpu celkovo ôsmich diel z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
„Okrem spomenutých prác sa múzeu podarilo získať aj ďalších sedem Sándyho olejomalieb darom od maliarovho pravnuka, výtvarníka Tamása Konoka z Budapešti, držiteľa ceny Lajosa Kossutha a národného umelca,“ dodala.
Talent od mladého veku
Maliar a grafik Július Sándy sa narodil 29. júla 1827 v obci Tállya (dnes v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe). Veľmi skoro sa u neho prejavil výtvarný talent a už ako mladý, koncom 40. rokov 19. storočia, začal študovať u viedenského maliara Hammerleina. V rokoch 1847 – 1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove.
Po porážke revolúcie 1848/49 bol degradovaný z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie. Tu sa začal vážnejšie zaoberať maliarstvom. Neskôr žil prevažne vo Viedni, ale často sa zdržiaval aj v Uhorsku. Pôsobil ako učiteľ kreslenia najskôr v Košiciach, potom v Prešove a napokon v Budapešti, kde žil až do svojej smrti v roku 1894.
Rodinné väzby umelca na náš región
S regiónom Gemer-Malohont ho spájali okrem iného aj rodinné väzby. „V roku 1862 sa v Rimavskej Sobote oženil s Paulínou Jánosdeák, ktorá bola z matkinej strany príbuznou sochára Štefana Ferenczyho (1792 – 1856). V príbuzenskom vzťahu bol aj s rimavskosobotským rodákom, básnikom Mihályom Tompom (1817 – 1868), ktorý bol krstným otcom jeho manželky,“ objasnila Kolár, podľa ktorej Július Sándy stál aj pri zrode múzea v Rimavskej Sobote.
„Na pamätnej Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy v roku 1882, od ktorej sa datuje jeho vznik, mal vystavených celkovo 30 diel. Niekoľko z nich sa neskôr dostalo do zbierkového fondu múzea a vytvorilo tak základ pre budovanie fondu výtvarného umenia,“ doplnila.
Meno maliara Júliusa Sándyho je doposiaľ umeleckej aj laickej verejnosti takmer neznáme. Nositeľom rovnakého mena bol jeho syn, uznávaný staviteľ a jeden z najvýznamnejších architektov na prelome 19. a 20. storočia v Uhorsku. Maliarska tvorba jeho otca takmer upadla do zabudnutia a to aj dôsledkom zničenia veľkej časti pozostalosti počas druhej svetovej vojny.
Niekoľko diel, ktoré daroval ešte počas svojho života na konci 19. storočia už vtedy existujúcim múzeám sa okrem GMM zachovali aj v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach, Podtatranského múzea v Poprade a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. V Rimavskej Sobote prebieha v priestoroch GMM výstava jeho prác, ktorú si záujemcovia môžu prezrieť do 17. februára 2017.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.