„Význam a hodnota zbierky spočíva predovšetkým v jej štruktúre a ucelenosti, ktorá poskytuje komplexný pohľad na problematiku potápačskej techniky, jej vývoj a sprostredkovane i na históriu potápania ako takého. Poskytuje prierez potápačskym výstrojom od hadicového zásobovania vzduchom z hladiny, až po potápačský výstroj umožňujúci nezávislý pohyb potápačov pod vodou s vlastnou zásobou vzduchu v tlakových fľašiach, v najrozličnejších jej podobách,“ priblížil Aláč.
Väčšina častí zbierky pochádza z druhej polovice 20. storočia. „Niektoré prvky boli v bývalom Československu využívané v rámci Zväzarmu (dobrovoľná branno-spoločenská organizácia), ale i Československej ľudovej armády (ČSĽA),“ priblížil ďalej Aláč s tým, že sú v nej zastúpené komplety potápačských neoprénových oblekov, pogumovaných kompletov, potápačské masky a plutvy, ale aj potápačská dýchacia technika, tlakové fľaše, potápačské vesty či potápačské doplnky, ako potápačské nože, harpúny, vodotesné puzdrá na fotoaparáty a kamery, baterky, hĺbkomery, kompasy a hodinky.
„Jej súčasťou je i súbor potápačských tlakových fliaš, počnúc prvými používanými v bývalom Československu, až po dnešné modely. Obsahuje tiež potápačské komplety SP 20 D a PL 40,“ dodal.
Jednotlivé prvky zbierky pochádzajú z Francúzka, Maďarska, Španielska, Talianska, Rakúska, Poľska, Bulharska, Grécka, Anglicka, Taiwanu, USA. Nechýbajú ani kusy z bývalej Nemeckej demokratickej republiky a Nemeckej spolkovej republiky, bývalého ZSSR, bývalej Juhoslávie, Švédska, Nemecka, Austrálie, Číny, Japonska, Brazílie, Indonézie, Kanady, Južnej Kórei a samozrejme bývalej Československej socialistickej republiky, Slovenska a Českej republiky. „Mnohé sú pozoruhodnými originálmi. Boli totiž vyrobené alebo upravené v amatérskych podmienkach. Sú tak dokladmi mimoriadnej schopnosti improvizácie nadšencov potápania na Slovensku, ale i v Čechách,“ vyzdvihol Aláč.
K najstarším prvkom zbierky patrí podľa jeho slov oživovací prístroj Titan (výrobca V. Horák, Praha) z roku 1936 alebo záťažové topánky výrobcu Dräger (Nemecko – okolo roku 1920). „K najrozmernejším prvkom patrí nafukovací čln Gryf (Poľsko – 1980) so závesným motorom Moskva (ZSSR – 1972). Unikátmi sú napríklad jediný zachovaný exemplár potápačského pogumovaného obleku pre výskum pod vodou – výrobok z roku 1962. Zaujímavé sú potápačské okuliare vyrobené v 60. rokoch 20. storočia Dr. Petrom Áčom z automobilovej pneumatiky, alebo prototyp dýchacej automatiky od firmy Sea Hornet, Australia,“ priblížil niektoré nevšedné exponáty Aláč.
Jedinečnosť zbierky však neostane skrytá očiam návštevníka. „Už 23. februára 2017 o 15:00 sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy, ktorá bude venovaná práve novonadobudnutej zbierke potápačskej techniky,“ zakončil.
Múzeum Betliar bude mať od 25. novembra 2024 novú zastupujúcu riaditeľku. Stane sa ňou Andrea…
Chodec, ktorého v lokalite Hladký Majer zrazil 18-ročný vodič, svojim zraneniam na mieste podľahol. Celý…
Prvý sneh aktuálnej zimnej sezóny spôsobil na cestách Gemera-Malohontu a Novohradu komplikácie. Celý článok Prvý…
Štyria príslušníci HaZZ na jednom kuse techniky zasahujú pri nehode, ktorá sa stala neďaleko mesta…
RIMAVSKÁ SOBOTA – Od štvrtka 21. novembra 2024 môžu obyvatelia Rimavskej Soboty a celého regiónu…
Jeden človek zahynul pri dopravnej nehode, ktorá sa stala na hlavnom južnom ťahu I/16 medzi…