KOMENTÁR: Začnite už konečne riešiť problémy a nie Kotlebu

RIMAVSKÁ SOBOTA – Avizovaná návšteva predsedu Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) v Rimavskej Sobote, ku ktorej má dôjsť na výročie vzniku Slovenského štátu 14. marca 2017, vzbudila v meste a okolí rozruch a búrlivé reakcie. Predstavitelia viacerých inštitúcií sa opäť zameriavajú na osobu Mariana Kotlebu a apelujú, aby mu samospráva neprenajala na jeho stranícku akciu priestory. Hoci to už znie ako obohraná platňa, treba zopakovať, že namiesto choroby sa zameriavajú znova len na jej symptóm.

Zvolenie Mariana Kotlebu za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja na konci roku 2013 malo byť pre kompetentných upozornením, zdvihnutým varovným prstom, aby konečne prešli k skutkom a začali riešiť problémy, ktoré už dlhý čas kvária tento chudobný kraj na juhu stredného Slovenska a aj ďalšie regióny. Ako teda využili tie tri roky? Čo sa počas nich na Gemeri a v Malohonte zmenilo k lepšiemu?

Prišli noví veľkí investori, ktorí by oživili chátrajúce fabriky, dávajúce v minulosti robotu tisíckam ľudí? Je tu celkovo viac práce a príležitostí, či sa len nasilu a umelo znižuje nezamestnanosť? A tí, ktorí pracujú, zarábajú tak, aby mohli žiť dôstojný život, alebo im zamestnávatelia dávajú minimálnu, či jej blízku mzdu?

Majú tu mladí lepšiu perspektívu na život, alebo ich po skončení školy čaká len cesta na úrad práce či za robotou na západ SR a do zahraničia? Máme už konečne roky sľubovanú rýchlostnú cestu, boli opravené deravé a rozpadávajúce sa cesty prvej až tretej triedy? Začala sa riešiť rómska problematika, či sa pred ňou len ďalej zatvárajú oči?

Odpovede na tieto otázky sú zrejme hneď jasné každému obyvateľovi nášho kraja. Skrývajú sa v nich tiež dôvody, pre ktoré už ľudia neveria systému a tradičným stranám a podpora ĽNS v prieskumoch stúpa aj nad 10 percent.

Otázny akčný plán

Treba však priznať, že niečo sa predsa len začalo diať. Po dlhých desaťročiach prehliadania si vládni predstavitelia všimli, že existuje akýsi bohom zabudnutý kraj Gemer-Malohont a podujali sa mu pomôcť. Niečím, čo honosne nazvali akčným plánom rozvoja. Do roku 2020 má vraj jeho prostredníctvom do okresu pritiecť 6,3 milióna eur podpory a vzniknúť vyše 2000 pracovných miest.

Lenže, ako veriť tomuto ambicióznemu plánu, keď vďaka nemu prišla do zomierajúceho okresu počas prvého polroka jeho platnosti pomoc vo výške presne nula eur? Nehovoriac už o tom, že podľa niektorých názorov sa akčný plán zaoberá len nepodstatnými malichernosťami a nerieši životne dôležité témy ako výstavba rýchlostnej cesty či konkrétne a rýchle opatrenia na zvýšenie zamestnanosti.

Skrátka, politici a kompetentní trestuhodne premrhali tri roky a stále neriešia skutočné problémy. Namiesto toho riešia len Kotlebu a všemožnými zákazmi a prekážkami chcú rušiť jeho aktivity v regiónoch. Avšak vďaka tejto ostrakizácii získava u mnohých ľudí povesť utláčaného martýra, bezplatnú reklamu a ďalší priestor v médiách.

Budúcnosť tak zostáva neistá a je na mieste obava, že všetko bude len horšie. Napriek všetkým problémom, ktorým dnes čelíme, budeme raz možno na túto dobu smutne spomínať ako na staré zlaté časy.