RIMAVSKÁ SOBOTA: Na zastupiteľstve sa hovorilo o Kotlebovi i novinách

RIMAVSKÁ SOBOTA – Celkovo 12 bodov mali na programe dnešného (14. 3.) zasadnutia poslanci mestského zastupiteľstva (MsZ) v Rimavskej Sobote, všetky však prebrať nestihli. Najviac diskutovanými bola údajne chystaná návšteva predsedu Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) Mariana Kotlebu v meste a vydávanie mestských novín.

Poslanec Viliam Vaš v úvode požiadal primátora o informatívnu správu o akcii ĽSNS, ktorá sa mala v R. Sobote konať 14. marca. „Je to téma, ktorá rezonovala aj v celospoločenských médiách. Nechcem tu robiť kampaň zeleným tričkám, ale potrebovali by sme nejaké vysvetlenie,“ uviedol poslanec s tým, že táto vec zaujíma aj občanov v meste. Poslanci ju nakoniec zaradili do programu ako tretí bod, namiesto ústnej informatívnej správy o plnení uznesenia Vlády SR č. 254/2016 zo dňa 24. 6. 2016, keďže prednosta Okresného úradu, ktorý ju mal predložiť, sa nemohol dostaviť z pracovných dôvodov.

Primátor: Kotlebova návšteva bola iba hra

Primátor Jozef Šimko v rámci správy opäť zopakoval, že z jeho strany šlo v prípade údajnej návštevy M. Kotlebu len o spravodajsko-politickú hru. „Bola to taká hra, aby sme občanom SR ukázali, akú hru hrá vláda s občanmi celej republiky. Vy si fakt myslíte, že Kotleba mal prísť do Rimavskej Soboty?“ opýtal sa primátor, podľa ktorého, keby mal skutočne záujem prísť do mesta, tak aj príde.

Pripomenul tiež, že vo voľbách získala ĽSNS vyše 200 000 hlasov, jej poslanci boli právoplatne zvolení do Národnej rady SR a schvaľujú zákony. „Keby naozaj chceli prísť do Rimavskej Soboty, aký zákon im to zakazuje? Ak niekto hovorí, že Kotleba a jeho ľudia sú fašisti, tak ich treba zavrieť do basy. Ale zatiaľ sa iba kecá a kecá,“ povedal Šimko s tým, že v mnohom s Kotlebom súhlasí, napríklad v znižovaní úverového zaťaženia Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), ktoré sa podľa neho za posledné roky podarilo dosiahnuť. Opätovne však poprel, že by Kotlebu do R. Soboty pozval. „Keď som ho nepozval, nemohol som akciu ani zrušiť. Nie je to nič iné ako politický cirkus,“ dodal primátor.

„Nejde o to, či má prísť Kotleba ako predseda samosprávneho kraja. Tu šlo o to, že 14. marca malo ísť o nejaké oslavy Tisa a Slovenského štátu,“ odpovedal mu v rozprave poslanec Vaš s tým, že podľa jeho slov v súvislosti s akciou existovali aj objednávky na jej zabezpečenie, napríklad v istom reštauračnom zariadení. Primátor to však okamžite poprel.

Vaš ďalej zdôraznil, že históriu treba nechať históriou, keďže Rimavská Sobota bola podľa jeho slov vždy tolerantným mestom a treba sa sústrediť na jej ďalší rozvoj. Politiku primátora podľa vlastných slov podporoval, kým mu šlo o rozvoj Rimavskej Soboty. „Ale koľko pracovných príležitostí ste priniesli do tohto mesta? Ja aj odpoviem, jedno miesto ste vytvorili,“ zdôraznil poslanec.

„Moja politika sa vám nepáči odvtedy, ako som vašu priateľku prepustil z Mestského úradu. Ponúkol som jej miesto šéfredaktorky Gemerských zvestí. Pani Kanalová však odmietla podpísať pracovnú náplň a vy ste z nej chceli urobiť riaditeľku Mestského kultúrneho strediska (MsKS),“ reagoval na neho primátor. Doplnil tiež, že nezamestnanosť v okrese za posledné roky klesla o 11 percent a zlá ekonomická situácie je v mnohých ďalších regiónoch Slovenska. R. Sobote navyše podľa neho nepomohli ani žiadni predstavitelia vrcholovej politiky.

„Vášmu tvrdeniu, že to bola mediálna hra, absolútne neverím. Myslím si, že to bol výsledok toho, že ste videli názor verejnosti, ako sa proti tomu vyhradili občania a inštitúcie v meste,“ konštatoval ďalej v rozprave poslanec Erik Klaubert. Podľa názoru poslanca Ivana Hazuchu to s návštevou Kotlebu tiež bolo trochu inak, nikto mu však nemôže zabrániť navštíviť mesto a i na diskusiu, ktorá bola v MsKS 13. marca, prišli jej členovia.

V ďalšej časti rozpravy k tomuto bodu, ktorá trvala vyše hodiny, poslanci i primátor postupne prešli k preberaniu ekonomickej situácie regiónu a poukázali na nezáujem vlády o umiestňovanie investorov na juh BBSK. Spomenuli tiež „hanebný“ predaj areálu bývalého ZŤS v R. Sobote, výstavbu rýchlostnej cesty R2, či akčný plán a to ako (ne)pomáha okresu.

„Veľa tém sme otvorili a ani jedna nie je ľahká,“ zhrnul to poslanec Zoltán Bán a dodal, že vzostup extrémizmu nie je len problémom R. Soboty, ale i Slovenska a celej Európy. Siahodlhú rozpravu nakoniec na návrh poslanca Jozefa Tótha ukončili s tým, že MsZ zobralo informatívnu správu primátora na vedomie.

Gemerské zvesti bude mesto vydávať i naďalej

Ďalším horúcim bodom bola informatívna správa o vydávaní mestských novín Gemerské zvesti/ Gömöri Hírlap (GZ/GH). Prednosta MsÚ Štefan Szánto v rámci nej informoval, že správa pôvodne mala odznieť až v júli, ale keďže GZ vyhodnotila nezisková organizácia Transparency International ako najhoršie regionálne noviny na Slovensku, rozhodli sa ju zaradiť predčasne. „Oficiálne sme však od nich nedostali žiadne vyjadrenie, dozvedeli sme sa o tom len z médií,“ zdôraznil prednosta s tým, že to považuje za veľmi neprofesionálne hodnotenie.

„Vytýkajú nám, že v novinách chýba diskusia. Uverejnili sme však článok každého poslanca, ktorý nám ho poslal. Vyčíta sa nám tiež, že sa veľa priestoru venuje župe a pritom v posledných piatich číslach boli len dva také články,“ podotkol a doplnil, že šlo o témy, ktoré sa priamo týkali mesta, napríklad kruhový objazd na Malohontskej ulici.

Aj podľa primátora je hodnotenie neobjektívne a svoj názor sa snažil podporiť i prezentáciou jednotlivých čísiel novín na veľkoplošnej obrazovke pomocou projektora. „Ukážte mi jeden článok, ktorý do nich nepatrí, alebo ktorý propaguje primátora či vedenie mesta,“ žiadal primátor a poukázal, že články sa týkajú bežných záležitostí, ako návštevnosť Kurinca, predaj pavilónu v nemocnici a podobne. Zároveň upozornil poslanca Vaša, že za čias jeho priateľky, šéfredaktorky Marty Kanalovej sa o ňom ako primátorovi v nich písalo viac.

„Ja som sa k GZ zámerne nevyjadroval. Do bývalých Gemerských zvestí som písal svoj názor, ale do týchto nebudem. Je to ich vizitka, že do nich poslanci neprispievajú,“ konštatoval Vaš s tým, že noviny nevyzerajú tak, ako si predstavuje a neplnia svoju úlohu. „Podľa mňa to nie sú samosprávne, ale súkromné noviny,“ dodal.

Negatívny názor mal i poslanec Július Sojka, ktorému sa okrem iného nepáčil pomer zastúpenia politických strán v redakčnej rade. Poslancom Erikovi Klaubertovi a Ivanovi Hazuchovi prekážalo, že články v slovenčine a maďarčine sú rozdielne.

Ďalší poslanci sa o GZ/GH vyjadrovali pozitívne. „Myslím si, že tieto noviny sú štandardné a sú celkom v poriadku,“ uviedol na ich margo poslanec Zoltán Cziprus a zároveň sa poďakoval obom redaktorom, ktorí ich pripravujú. „Sú medzi nami kolegovia, ktorí by chceli svoje myšlienky predložiť občanov. Vyzval by som ich teda, aby do novín prispeli článkami,“ dodal poslanec Bán. Poslanec Baláž doplnil, že právo hodnotiť noviny majú len občania mesta a podľa poslanca Tomáša Slivu prispievajú k objektívnej informovanosti ľudí v meste. „Nevšimol som si, že by boli zneužité v prospech vedenia,“ poznamenal.

Ako v rozprave ďalej spomenula viceprimátorka Andrea Andrášiová, ktorá je členkou redakčnej rady, veľa bodov v hodnotení bolo novinám odobratých preto, že sa nevedelo, kto jednotlivé články napísal. „Boli podpísané len skratkou a nedalo sa z nej zistiť, kto je autorom,“ vysvetlila.

„Mne na GZ nezáleží, nepotrebujem ich. Predložte návrh, že noviny od 1. apríla zrušíme a budeme to rešpektovať,“ uviedol na záver diskusie primátor. Poslanci o návrhu nakoniec aj hlasovali, proti zrušeniu však bolo 10 poslancov a za len päť, takže neprešiel. Následne zobrali s pripomienkami na vedomie celú informatívnu správu a aj stanovisko redakčnej rady, ktorá nesúhlasila s negatívnym hodnotením, pretože ho nepovažovala za objektívne.

V majetkoprávnych otázkach hlavne o pamätníku na Daxnerovej a pôde

Ďalším bodom boli majetkoprávne otázky. Najdlhšie sa poslanci v rámci nich zaoberali požiadavkou Reformovanej cirkvi (RC) na Slovensku, ktorá chcela od mesta odkúpiť zhruba 2000 metrov štvorcových plochy na Daxnerovej ulici, na ktorej chceli vybudovať pamätník približne 40 kazateľom, odvlečeným v 17. storočí na galeje. Mestská rada však odporučila odpredaj pozemku len o výmere zhruba 300 až 350 metrov štvorcových.

Aj tento zámer sa však stretol s odporom zástupcov občanov z Daxnerovej ulice, ktorí s odpredajom a zámerom výstavby pamätníka nesúhlasia. Podľa nich dôjde k výrubu zelene a znížili sa komfort bývania. Ako v tejto súvislosti dodala poslankyňa Eva Bornayová v meste existujú i vhodnejšie miesta na umiestnenie pamätníka.

Podľa slov poslanca Zoltána Bána, ktorý je členom RC, však má byť tento pamätník akýmsi darčekom pre Rimavskú Sobotu a inštalovať ho chcú pri príležitosti 500. výročia reformácie. „Nebude poškodené okolie či životné prostredie, naopak bude pozdvihnuté. Nebude to tam ani nijako ohradené,“ prisľúbil. Podobný názor vyjadril aj poslanec Zsolt Főző.

Ako v tejto súvislosti uviedli poslanci Erik Klaubert a Ivan Hazucha, na postavenie pamätníka však nie je ani potrebné pozemok predávať, keďže bude stáť na verejnom priestranstve. Poslanec Sojka upozornil, že doteraz sa vždy pozemky mesta predávali vždy so súhlasom občanom a výboru mestskej časti a nie proti ich vôli. Na základe pripomienok primátor Jozef Šimko ako predkladateľ nakoniec bod z rokovania stiahol. „Budeme rokovať s jednou i druhou stranou a vrátime sa k tomu v apríli,“ prisľúbil.

Poslanci tiež rozhodovali o ďalšom prenájme zhruba 170 hektárov poľnohospodárskej pôdy v katastri Rimavskej Soboty i Tomašovej. Ide o pozemky pri ceste smerom na Tisovec, Lučenec, Kurinec a pri novej Sobôtke, ktoré má do 31. októbra 2017 v prenájme spoločnosť Agroris. Mestská rada odporučila ich prenájom formou verejnej obchodnej súťaže za cenu minimálne 150 eur na hektár a rok.

Ako v tejto súvislosti podotkol poslanec Hazucha, mestu by malo záležať, akým spôsobom túto pôdu využíva ten, kto ju má v prenájme. „Mali by sme si dať vyhotoviť rozbor pôdy, aby sa zistila jej kvalita. Mali by sme v budúcnosti predstavu, ako sa užívateľ k nej správal, či sa ju snažil len vypľundrovať, alebo sa o ňu aj staral,“ zdôvodnil. Primátor s touto myšlienkou súhlasil a navrhol do budúcej zmluvy zahrnúť klauzulu, na základe ktorej je nájomník povinný vrátiť mestu pôdu v tej istej kvalite a stave, v akej ju prevzal.

Po majetkoprávnych otázkach poslanci odsúhlasili prerušenie rokovania. Ďalšími bodmi programu sa budú zaoberať o týždeň, 20. marca 2017 od 13:00.

Foto: Sobotnik.sk