RIMAVSKÁ SOBOTA – Na svojom aprílovom zasadnutí sa v utorok 18. apríla 2017 zišli rimavskosobotskí mestskí poslanci. Na programe mali napríklad správu o pomoci okresu na základe tzv. akčného plánu, návrh ďalšieho asfaltovania ulíc v meste, správu o hospodárení v mestských lesoch či návrhy na udelenie Ceny mesta.
V úvode sa prihlásil poslanec Viliam Vaš, ktorý ohlásil svoje vystúpenie z klubu Spoločne za rozvoj Rimavskej Soboty a ďalej bude v mestskom zastupiteľstve pôsobiť za svoju stranu Kresťanskodemokratické hnutie. Po ňom sa slova ujal primátor Jozef Šimko, ktorý z rokovania stiahol bod o výstavbe bazéna s vlnobitím na Kurinci. „Prerokujeme ho na najbližšom zastupiteľstve, v máji alebo júni. Dokážem, že ho dokážeme zaplatiť zo ziskov zo vstupného,“ dodal.
Pomôže okresu akčný plán a cesta R2?
Prvým z hlavných bodov mala byť informatívna správa prednostu Okresného úradu Rimavská Sobota Csabu Csíziho o plnení uznesenia Vlády SR č. 254/2016 (teda tzv. akčný plán rozvoja okresu). Prednosta sa však z pracovných dôvodov ospravedlnil. „Keď sa chcem opýtať pána prednostu, ktorý je vysunutou rukou vlády, čo mienia robiť s naším regiónom, v ktorom je najvyššia nezamestnanosť, tak jednoducho nepríde,“ reagoval na jeho neprítomnosť primátor s tým, že ho vyzýva, aby sa dostavil na ďalšie zasadnutie, čo neskôr poslanci aj schválili. Zástupcovia občanov však o akčnom pláne a stave okresu napriek tomu diskutovali, pričom prezentovali protichodné názory.
„Vláda Roberta Fica si robí z ľudí na Gemeri a Malohonte dobrý deň,“ uviedol počas rozpravy Šimko, podľa ktorého ešte v roku 2007 prijala vláda uznesenie, že do konca roku 2012 bude postavená rýchlostná cesta R2. „To znamená, že už 5 rokov sme mali túto cestu mať,“ doplnil primátor s tým, že pri jednom z ďalších výjazdových rokovaní už vláda hovorila nie o výstavbe, ale len o príprave R2. „Nevedeli v roku 2007, že pozemky ešte nie sú vysporiadané a že nie je vydané stavebné povolenie?“ opýtal sa Šimko.
Za nesprávne považuje tiež výstavbu podnikov len na západnom Slovensku, ktoré navyše neponúkajú takú mzdu, aby sa tam mnohým ľuďom z našich regiónov oplatilo dochádzať a preto tam pracujú Srbi a ďalší zahraniční pracovníci. Naopak, za dôležité považuje rozvoj poľnohospodárstva, ktoré by umožnilo zamestnať aj nekvalifikovanú pracovnú silu
„Treba si zložiť ružové okuliare. Lebo keby tu R2 aj bola, nemyslím si, že nám to zázračne pomôže,“ reagoval na jeho tvrdenia poslanec Ivan Hazucha s tým, že ešte pár rokov to bude dobrá výhovorka na stagnáciu regiónu. Podľa neho však nakoniec niekedy bude R2 vybudovaná, dovtedy sa ale treba sústrediť na štátnu cestu I/72, ktorá vedie cez okres do Hnúšte, Tisovca a Zbojskú na Brezno. Túto cestu považuje Hazucha za chrbtovú kosť dopravy v okrese.
Upozornil tiež, že v okrese podľa neho chýba kvalifikovaná pracovná sila a veľké množstvo nezamestnaných je neuplatniteľných na trhu práce. „Mnohí majú len základnú školu a nedokážu do ruky ani chytiť lopatu, kde ich teda zamestnať?“ opýtal sa Hazucha. Akčný plán je však podľa neho prvá a zatiaľ jediná snaha vlády komunikovať s okresmi, pretože od novembra 1989 sa ich žiadna vláda nič nepýtala. „Je to prvá lastovička, prišli k nám, pýtali sa a načúvali,“ doplnil.
Poslanec Július Sojka si však myslí, že okres sa naďalej vyľudňuje. „Všetci, ktorí niečo vedia, odchádzajú preč a zostávajú tu len tí, ktorí musia, alebo už majú svoje roky,“ povedal.
„Nič konkrétne, také prospešné, čo by bolo naozaj akčným programom pre rozvoj tohto okresu, som v ňom nenašiel,“ konštatoval ešte na margo akčného plánu poslanec Samuel Urban s tým, že by bolo vhodné doň zapracovať aj zámer na zriadenie zberného dvora na separáciu odpadu z celého okresu.
Ďalšie asfaltovanie ulíc
Poslanci sa ďalej zaoberali stavom ciest v meste, pričom počas tohto roku by mala pokračovať obnova povrchu miestnych komunikácií. Ako na zasadnutí informovala vedúca odboru rozvoja mesta Mestského úradu R. Sobota Eva Muráriková, vyasfaltované by mali byť časti chodníkov a ciest na uliciach: Sabová, garáže a medzibloky Rožňavská, prepoj medzi Luxom a oplotením ZŠ Družstevná, vnútroblok posledného paneláku Družstevná, Bakulínyho, Hurbanova, kpt. Šmála, Novomeského – parkoviská, Clementisa – parkoviská, Jánošíkova od mosta cez Rimavu do križovatku na Malohontskú, Janka Kráľa a garáže, L. Svododu – vnútrobloky, Železničná od Fábryho po Gorkého, P. Hostinského pred bytovkami, chodník v Mestskej záhrade, J. Bodona (od Rybárskej po parkovisko a pred CBA), Kirejevská (od Tomašovskej po Sedliacku), Kraskova, Rimavská (parkovisko pri stánku), chodník okolo pomníka holokaustu na Cukrovarskej a prístupová komunikácia na Kurinec (od ropovodu po autobusovú zastávku).
Poslanci tento pôvodný návrh ešte rozšírili o viaceré komunikácie. Pridali napríklad časti ulíc Novosadská, E. Putru, P. Hostinského 6 – 18, chodník na Družstevnej, niektoré lokality na Sídlisku Rimava, parkoviská pred úradom práce, vstup k bývalým kasárňam, Dobšinského pred bytovkami a chodník okolo hojdacieho mosta, chodník pri cintoríne či parkoviská pri pošte na Jánošíkovej. Pribudnúť ešte môžu i ďalšie lokality.
Ako v tejto súvislosti spomenul poslanec Zoltán Cziprus, v prípade zrekonštruovania cesty na Kurinec bude vhodné zvýšiť maximálnu povolenú rýchlosť zo 60 na 80 km/h, keďže komunikácia bude opravená a vedie popri nej navyše i cyklocesta. S jeho návrhom súhlasil i primátor a avizoval, že tým poverí pracovníkov MsÚ.
Podľa slov Hazuchu však požiadavky na asfaltovanie rýchlo narastajú. „Keď to pôjde takto ďalej, tak možno nestihneme urobiť ani verejné obstarávanie, pretože takých ulíc, ktoré potrebujú opravu, nájdeme veľa,“ podotkol s tým, že treba zvoliť objektívne kritériá, napríklad podľa využívania konkrétnych ulíc ľuďmi. Súhlasil s ním aj poslanec Viliam Vaš, ktorý navrhol nechať túto vec otvorenú do ďalšieho zastupiteľstva, pretože v súčasnosti nevedia presne určiť ani výšku úveru a presnú rozlohu opravovaných plôch.
Podľa primátora je však takýto odklad nesprávny a Vaš hovorí ako človek, ktorý nechce nič urobiť pre občanov mesta. Doplnil, že odhlasovaním Vašovho návrhu by len strácali čas. „Stačí schváliť len ulice, ktoré ideme asfaltovať. Aj tak by sme nevedeli presnú sumu za asfaltovanie, pretože tá bude výsledkom až verejnej obchodnej súťaže (VOS). Ručím vám však, že vyššia cena ako 11,50 eura za meter štvorcový to nebude,“ avizoval Šimko s tým, že potrebuje uznesenie poslancov, aby vypísal VOS a obrátil sa vo veci získania úveru na banku. „Ide navyše o dodávateľský úver, banka nám teda poskytne úver len v takej výške, aké budú skutočné náklady,“ dodala Muráriková.
Podľa predbežných vyčíslení by celé tohtoročné asfaltovanie malo stáť okolo 800.000 eur. Ako v tejto súvislosti povedal poslanec Erik Klaubert, je to veľká suma na a tieto peniaze by sa mohli využiť na iné účely. Navrhol preto obmedziť asfaltovanie na 25 000 metrov štvorcových ročne. Jeho návrh však okrem neho samého nik nepodporil.
„Keby hlúposť kvitla, ste samá ružová záhrada,“ povedal na jeho adresu primátor a zároveň sa mu hneď aj ospravedlnil. „Ten poslanec, ktorý nezahlasuje za asfaltovanie, toho obvod z asfaltovania vynecháme. Ja to urobím, pán Klaubert,“ upozornil ho však ďalej primátor.
„Vy nás teraz vydierate? Keď nezahlasujem za asfaltovanie v tomto rozsahu, tak mám občanom Sídliska Západ oznámiť, že tam nebude žiadne asfaltovanie?“ opýtal sa poslanec. Ich polemika sa nakoniec skončila zmierlivo. Hoci sa Klaubert hlasovania o asfaltovaní držal, primátor prisľúbil, že ulice na Západe budú asfaltované tiež.
Mestské lesy
Nasledujúcim bodom bola správa o hospodárení v Mestských lesoch Rimavská Sobota, ktorú predniesol konateľ spoločnosti Les Korp Valér Cmorík. Tá má lesy prenajaté od roku 2007 do 31. 7. 2017 a podľa Cmoríka si v tomto zmysle plní všetky zákonné povinnosti. Celkovo bolo počas uvedeného obdobia podľa jeho slov vyťažených vyše 65-tisíc metrov kubických dreva a spoločnosť zaplatila ako nájomné necelého 1,8 milióna eur.
Ako jeden z problémov spomenul znečisťovanie lesov komunálnym odpadom, ktorí ľudia dovážajú na motorových vozidlách. Spoločnosť preto na viacerých vjazdoch do lesa vybudovala 13 rámp, ktoré majú zabrániť neoprávnenému vjazdu do lesov. Na zabezpečenie ochrany lesného majetku dohliadajú tiež štyria členovia lesnej stráže.
Cmorík dodal, že Les Korp sa snažil aj o zhodnotenie lesného majetku a v roku 2011 na území mestských lesov zrekonštruoval 2,35 kilometra lesnú cestu v lokalite Strelnica za takmer 290.000 eur. V roku 2011 bol tiež zrealizovaný projekt ozdravných opatrení, kedy sa letecky aplikovali hnojivá na dubiny, ktoré zle odolávajú klimatickým zmenám a následne sú poškodzované sekundárnymi činiteľmi (huby, hmyz). Akcia takéhoto charakteru je podľa Cmoríka výnimočná a v minulosti bola realizovaná len v 80. rokoch. Náklady na ňu činili 196-tisíc eur.
Poslanec Július Baláž v rozprave poďakoval Les Korpu, že si plní povinnosti pri hospodárení v mestských lesoch. „Je to dobrá správa a nemám žiadne výhrady. Ako laikovi mi však vadia holoruby. Chodím 40 rokov cez Dúžavskú cestu a tie holiny tam vyzerajú otrasne. Prešiel som viaceré krajiny a nikde som také holuruby nevidel. Navyše, keď som sa pozrel do porastu, je tam viac ako 50-60 percent tŕňov a nežiaduceho drevného porastu,“ podotkol s tým, že by malo byť snahou zachovať pôvodné dreviny v tejto lokalite, hlavne duby.
„Holoruby v rimavskosobotských lesoch nie sú,“ oponoval mu Cmorík s tým, že vyrúbané plochy sú v súlade s Programom starostlivosti o les a Les Korp v nich hospodári v súlade s platnou legislatívou. Pripomenul tiež, že sa starajú aj o obnovu lesa.
Ako v tejto súvislosti povedal primátor, pred 11 rokmi poslanci rozhodli o prenájme lesov Les Korpu. „Hospodárili tak, že nejaké enormné problémy sme nenašli,“ konštatoval Šimko, ktorý však už napriek tomu nechce lesy ďalej prenajímať. „Budeme s nimi hospodáriť my, samospráva. Ďalšia súťaž o prenájom už nebude vypísaná. Predložím poslancom príslušné materiály a som presvedčený, že dňom 1. augusta 2017 k tomu pristúpime,“ avizoval primátor.
V rozprave ešte poslanec Tomáš Sliva navrhol osobitnú ochranu lesov v okolí vodnej nádrže a rekreačnej oblasti Kurinec a poslanci správu Les Korpu nakoniec vzali na vedomie.
Rozhodli o Cene mesta
Rokovanie pokračovalo rýchlym prebraním návrhov na udelenie Ceny mesta, o ktorých nakoniec hlasovali verejne. „Tento rok sme sa na nomináciách pomerne rýchlo zhodli,“ uviedli poslanci Hazucha a Zoltán Bán. Poslanci tak jednomyseľne rozhodli, že Cenu mesta za rok 2017 dostane dirigentka speváckeho zboru Bona Fide Jana Dobrocká, Zmiešaný spevácky zbor Blaha Lujza a miestna Základná organizácia Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Majetkoprávne otázky
Tradičným bodom sú majetkoprávne otázky. Ako prvú poslanci schválili žiadosť o odpredaj nehnuteľného majetku mesta – pozemku v katastrálnom území (KÚ) Rimavská Sobota, lokalita Šibeničný vrch , ktorú podal Peter Nagyferencz z Veternej ulice v R. Sobote za účelom dodatočného majetkového vysporiadania. Kúpna cena je 10 eur za meter štvorcový.
Schválili tiež žiadosť BOVI GEMER s. r. o. o odpredaj budovy súpisné číslo 4006 spolu s pozemkom pod budovou v bývalom areáli Kasární kpt. Nálepku v kúpnej cene 23 700 eur. Spoločnosť zabezpečuje rozvoz zásielok do 40 kg v okruhu do 100 km na všetky smery od Horehronia po Sorošku, na juhu po maďarské hranice. Firma zamestnáva priamo v Rimavskej Sobote 22 pracovníkov a v najbližšom období očakáva postupné expandovanie v tomto regióne a vytvorenie nových pracovných miest.
Naopak, poslanci sa zasekli pri predaji 40 metrov štvorcových na Rožňavskej ulici pri budove Lux, ktoré slúžia na zriadenie letnej terasy pre prevádzku Igora Kanáta, Sídlisko Rimava 27. Nevedeli sa zhodnúť, či tento malý pozemok predať a ak áno, za akú cenu. „Tento bod sťahujem s tým, že zvoláme verejný hovor s občanmi. Nech rozhodnú oni,“ rozriešil nakoniec dilemu primátor. Z rokovania bol stiahnutý i bod o zriadení vecného bremena v súvislosti s umiestnením trafostanice na Hostinského ulici, keďže podľa Šimka treba v tejto veci ešte preveriť niektoré detaily.
Tvrdým orieškom bola pre poslancov i žiadosť Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, Cirkevného zboru Rimavská Sobota, Hlavné námestie 16A, ktorý chcel odkúpiť alebo dlhodobo prenajať 350 metrov štvorcových pozemku na Daxnerovej ulici za účelom výstavby pamätníka kazateľom, ktorí boli odvlečení na galeje. Nakoniec poslanci schválili dlhodobý prenájom len pozemku 2 x 2 metre priamo pod pamätníkom za 10 eur ročne. Cirkev môže upraviť i jeho okolie, podmienkou je však zachovanie súčasného stavu zelene.
Naopak, bezproblémovo schválili žiadosť Evy Reiszovej z R. Seče a Mikuláša Reisza z Čížu o výmaz predkupného práva na pozemok na Sobôtke, ktoré bolo zriadené v prospech mesta. Manželia totiž na pozemku zatiaľ nezačali stavať a chcú ho previesť na svoju dcéru. Schválili i žiadosť Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti B. Bystrica o zriadenie vecného bremena na pozemkoch vo vlastníctve mesta Rimavská Sobota. Bude spočívať v povinnosti strpieť na pozemkoch uloženie kanalizačného potrubia, umožnenia vstupu na pozemky pre účely vykonania opráv a podobne.
Ďalším dlho diskutovaným majetkoprávnym bodom bol návrh na 40-ročný nájom nehnuteľného majetku – pozemku na Športovej ulici (lokalita bývalej panelárne) o rozlohe 7814 metrov štvorcových. Z financií Slovenského zväzu ľadového hokeja by tam mala vzniknúť multifunkčná športová hala.
Poslanci však v tejto súvislosti upozornili, že mesto už má zimný štadión, do ktorého by malo investovať a navyše nie je isté, či by nová hala mohla slúžiť aj na súťaže. „Z materiálov navyše nevieme, kto by ju staval, kto prevádzkoval a či je jediným vkladom mesta len poskytnutie pozemku,“ upozornil Hazucha. Iní poslanci mali názor, že mesto by malo túto možnosť využiť. „Nemôžeme neprijať túto ponuku. Nemôžeme neodsúhlasiť tieto podmienky,“ apeloval primátor. Paradoxne, napriek dlhej polemike poslanci nakoniec nájom odsúhlasili jednomyseľne.
Posledným majetkoprávnym bodom bola žiadosť Angeliky Tóthovej z Konvalinkovej ulice na predaj 130 metrov štvorcových pozemku na Daxnerovej ulici za účelom zriadenia zázemia k polyfunkčnému objektu, zabezpečenia vstupov do jednotlivých prevádzok, ako aj ich zásobovania. Po dlhšej rozprave bol aj tento bod stiahnutý z rokovania.
V závere ešte poslanci schválili nové Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o organizácii miestneho referenda, ktoré je v súlade s platnou legislatívou. „Časom by nám totiž mohli vyčítať, že nemáme zmenené VZN ohľadom tejto záležitosti,“ vysvetlil prednosta MsÚ Štefan Szántó, ktorý návrh predložil.
Interpelácie o zimnom štadióne či neodpratanom lístí
V interpeláciách viceprimátorka Andrea Andrášiová požiadala o zásahy Technických služieb na Sídlisku Rimava ohľadom odstránenie starých zábradlí a iného nefunkčného vybavenia, ako aj o vybudovanie nových parkovísk. Poslanec Jozef Tóth tlmočil žiadosť obyvateľov Včelinca o poskytnutie štrku na vyrovnanie niektorých terénnych nerovností na komunikáciách v tejto časti mesta. Poslanec Hazucha reprodukoval sťažnosť nespokojnej obyvateľky Rožňavskej ulice , podľa ktorej v tejto časti mesta zostalo ešte neodpratané lístie z minulej jesene. Nepáčilo sa jej ani pracovné tempo robotníkov pri oprave komunikácií na spomínanej ulici a venčenie psov na detskom ihrisku. Ako mu odpovedal primátor, pracovníci sú platení za výkon a nie čas.
Poslanec Baláž informoval, že rodičia mnohých detí sa ho pýtajú, či mesto stihne opraviť strechu zimného štadióna. Rovnako tiež, či bude možné pokračovať v súťažiach. Podľa slov poslanca Erika Klauberta, ktorému primátor zveril túto záležitosť, je odhad sumy na opravu strechy o rozlohe zhruba 3700 metrov štvorcových okolo 220.000 až 360.000 eur. To je podstatne viac, ako sa pôvodne predpokladalo.
Poslanec Mikuláš Csirmaz požiadal náčelníka mestskej polície o zvýšený dohľad v okolí Mestského kultúrneho strediska v čase konania recitačnej súťaže. Informoval aj o spustenej petícii, v ktorej občania vyjadrujú nesúhlas so zriadením prevádzky na recykláciu plastov v Zacharovciach. „Určite to bude mať vplyv na životné prostredie i dopravnú situáciu v meste,“ upozornil. Primátor však ubezpečil, že urobí všetko pre to, aby žiadna recyklácia plastov v tejto obci nebola.
Poslanec Urban sa ďalej opýtal, v akom stave je kúpa autobusu pre futbalistov. Podľa odpovede primátora musí byť kúpený do konca apríla. Šimko tiež informoval, že z Banskobystrického samosprávneho kraja dostane okres tohto roku na asfaltovanie okolo milióna eur. V R. Sobote z týchto financií bude vybudovaný kruhový objazd na Malohontskej, opravené Námestie M. Tompu, ako aj ulice Šrobárova a P. Hostinského po most.
„Postavili sme tiež bránu pred vstupom do kolkárne a vybudovali sme altánok v Mestskej záhrade. Opravujeme tam aj plot a budeme s tým pokračovať. Vybudujeme i mostíky smerom na bývalé plážové kúpalisko. Robí sa projektová dokumentácia na okruh pre cyklistov a korčuliarov. Do konca júla by malo pribudnúť i detské ihrisko,“ vymenoval Šimko pripravované zmeny v Mestskej záhrade (bývalej Prvomájovej).
Podľa jeho slov pokračujú i práce na revitalizácii námestia M. Tompu. „Chceme ho odovzdať na jeseň. Pri príležitosti výročia narodenia tohto básnika,“ avizoval primátor. Naopak, na mŕtvom bode je podľa neho zatiaľ rekonštrukcia bývalého pavilónu B v nemocnici. „Projektantka, ktorá ho projektovala, nechce odovzdať príslušnú dokumentáciu. Chce obnovu projektovať sama, s čím investor nesúhlasí. Preto je to zatiaľ na mŕtvom bode,“ zakončil primátor.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.