ZBOJSKÁ: Deň valaskej kultúry otvorí ovčiarsku sezónu a pripomenie históriu

ZBOJSKÁ – Pripomenúť si valaskú kolonizáciu, teda historický etnografický fenomén, ktorý významne ovplyvnil našu kultúru, je jedným z cieľom podujatia Deň valaskej kultúry a sviatosť ovčiarstva, ktoré sa koná v nedeľu 22. apríla 2017 na Salaši Zbojská nad Tisovcom. Médiá o ňom informoval Igor Válek z Matice slovenskej (MS), ktorá je jedným zo spoluorganizátorov.

„Termín podujatia nebol vybraný náhodne. Veď práve na Juraja (čo bude v pondelok 24. apríla) vyháňali valasi ovce na pašu po prvý raz v roku. Navyše, svätý Juraj otvára zem bylinám a hadom. Otvorte sa aj vy spomienkam na tradície, prípadne si oblečte kroje a uctite si takto predkov,“ pozval na akciu Válek.

Program sa začína o 10:30 omšou, na ktorej sa budú spovedať valasi a posvätia statok. Nasledovať bude prvé vyháňanie oviec na pašu a ich miešanie. Chýbať nebudú ani magické úkony vykonávané tradične na Juraja.

S ukážkami tradičného folklóru vystúpia na podujatí viaceré skupiny i jednotlivci. Napríklad Margetky zo Šumiaca, Michal Smetanka, Karol Kočík, Ľubomír Tatarka, rodina Martina Tesáka a či viacerí heligonkári.

„Kto príde, určite si nenechá ujsť dobroty pôvodnej valaskej kuchyne. Bodkou za bohatým a zaujímavým dňom bude večerná zábava s ľudovou hudbou Kučeravý javor,“ zakončil Válek.

Valaská kolonizácia v 14. až 15. storočí znamenala u nás doosídľovanie horských oblastí severného a stredného Slovenska pastierskym obyvateľstvom. Prvé takéto skupiny ľudí sa objavili vo vtedajších východoslovenských stoliciach. V priebehu nasledujúcich storočí, pri jej postupe na západ, do Gemera, horného Pohronia, Liptova, Oravy a Trenčianskej župy sa jej nositeľom postupne stalo už domáce slovenské a či prípadne aj poľské a rusínske obyvateľstvo zo susedných oblastí.

Valaské obce zakladali na tzv. valaskom práve. To vlastne bolo upravené nemecké právo prispôsobené potrebám nových osadníkov. Valaskí poddaní za slobodné používanie pôdy odovzdávali panstvu po uplynutí stanovenej lehoty, spojenej so zakladaním obcí, dvadsiatok z oviec a poplatky od dobytka, odvádzali syr, bryndzu, lesnú zverinu, výrobky z kože, súkno… Vykonávali aj strážne služby a drevorubačské práce v horách. Na čele valaských obcí stáli dediční richtári a šoltýsi, ktorí mali aj nižšiu súdnu právomoc. V 17. storočí valaskí poddaní splynuli s dedinským obyvateľstvom.