RIMAVSKÁ SOBOTA: V júni bude múzeum vystavovať drevený rapkáč

RIMAVSKÁ SOBOTA – Rozmerný drevený rapkáč, používaný v 19. storočí v rimavskosobotských viniciach na plašenie škodcov, bude predmetom mesiaca, ktorý od 1. do 31. júna vystaví Gemersko-malohonstské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote.

„Do zbierkového fondu múzea sa rapkáč dostal v roku 1906, kedy ho jeho prvému riaditeľovi Jánovi Fábrymu daroval Štefan Bikky,“ priblížila čriepok z histórie zaujímavého predmetu etnografka GMM Ľudmila Pulišová.

Ako ďalej spomenula, rapkáče patria do skupiny samoznejúcich hudobných nástrojov, kedy je zdrojom zvuku samotné telo nástroja, pričom zvuk vzniká nárazom jazýčka na otáčavé ozubené koliesko. „Známe je používanie rapkáčov po zaviazaní zvonov vo veľkonočnom období, od Zeleného štvrtka do Bielej soboty. Malé rapkáče boli najmä v minulosti tiež populárnymi detskými zvukovými hračkam,“ načrtla etnografka.

Špecifické využitie rapkáča na plašenie škodcov podľa jej slov umožnili podmienky v regióne Gemer-Malohont, kde bolo pestovanie viniča rozšírené najmä v jeho južných oblastiach, charakteristických teplejšou klímou. „Do 80. rokov 19. storočia sa rozsiahle vinice nachádzali v obci Hajnáčka, Veľký Blh, Uzovská Panica, Tornaľa a Gemer. V posledných rokoch 19. storočia však pokles viničných plôch v regióne spôsobila fyloxéra viničová,“ priblížila Pulišová.

Roľníci sa následne snažili aspoň z časti vinice obnoviť vysádzaním nových ušľachtilých odrôd. Tie získavali z okolitých veľkostatkov, prípadne zo štátnej škôlky v Rimavskej Sobote. Po 1. svetovej vojne bolo rozšírené vysádzanie viníc novými rodiacimi hybridmi odolnými voči fyloxére. „V 1. polovici 20. storočia pozostávala ochrana viniča z handrových strašiakov. Pri dozrievaní plodov vinice chránil platený hájnik, prípadne si vypomáhali susedia,“ dodala etnografka.