JELŠAVA: Na Čerešňový deň zavítalo tristo návštevníkov

JELŠAVA – Približne tristo ľudí navštívilo podujatie Čerešňový deň, ktoré v piatok 23. júna zorganizovalo Mestské múzeum Jelšava a tamojšie Osvetové centrum vyšehradskej kultúry (OCVK). Toto kultúrno-spoločenské podujatie vzniklo v roku 2012 ako propagácia bohatej histórie Jelšavy a vychádza zo založenia Čerešníckeho spolku – prvého na Gemeri a jedného z prvých v Uhorsku v 18. storočí.

Ako médiá informoval Adam Slovák z OCVK, počas aktuálneho ročníka mali všetci návštevníci možnosť pochutnať si na ovocnej gastroponuke a potom zahlasovali za ovocnú sladkosť. „Mali si z čoho vyberať – z 24 ovocných lahôdok. Mlsné jazýčky návštevníkov dali najviac hlasov ‚Jahodovej malte z kaštieľa‘,“ uviedol Slovák.

Už tradičnou súčasťou Čerešňového dňa býva i súťaž detí v speve pesničiek o ovocí za sprievodu živej kapely. V kultúrnom programe vystúpili deti jelšavských škôl aj ich program bol „ovocný“ – básničky, pesničky a tanček „Čerešničiek z III. A“. „Prezentačné stánky miestnych, ale aj ľudí z okolia sa tiež niesli v duchu ovocia. Včelári predstavili svoje produkty, včelárske pomôcky aj svoje živé včielky.

Tohtoročný Čerešňový deň zahŕňal tiež spomienkové stretnutie na miestnom cintoríne pri hrobe Ľudovíta Mikuláša, zakladateľa Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v Jelšave. „Prijala naň pozvanie i jeho vnučka E. Danková,“ dodal Slovák.

Ľudovít Mikuláš bol rodákom z Jelšavy. Narodil sa 24. júla 1896 do rodiny obuvníka. Po skončení ľudovej školy v Jelšave sa u svojho otca taktiež vyučil obuvníckemu remeslu a po jeho smrti prezval rodinnú obuvnícku živnosť. Počas života sa aktívne zúčastňoval na spoločenskom dianí v meste. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. Pôsobil tiež vo funkcii zástupcu starostu Jelšavy od roku 1931 do roku 1938, kedy sa dokonca stal starostom. V tejto funkcii zotrval do roku 1945.

Popri činnosti v spolkoch si našiel záľubu v chove včiel. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru. Svoje znalosti o včelstve prezentoval odbornými článkami, ktorými prispieval do časopisu Včelár a novín Szabad Földmüves. Po skončení druhej svetovej vojny založil na Hrádku pri Jelšave včelnicu. Tam si k nemu po radu chodievali včelári na praktické prednášky. Z jeho osobných záznamov vieme, že včelnicu navštevovali zájazdy včelárov nielen z okolia, ale z celého Slovenska, Čiech i Maďarska. Aby mohol svoje skúsenosti, znalosti a poznatky zdieľať s ďalšími včelármi založil v roku 1927 Včelársky spolok v Jelšave a do roku 1945 bol jeho predsedom. V rokoch 1929 až 1938 dokonca pôsobil aj ako predseda Gemerskej včelárskej župy v Rimavskej Sobote.