RIMAVSKÁ SOBOTA: Múzeum bude v auguste vystavovať obraz Materstvo

RIMAVSKÁ SOBOTA – Olejomaľba na plátne s názvom Materstvo, ktorej autorom je gemerský rodák Július Rudnay, bude aktuálnym predmetom mesiaca, ktorý počas augusta vystaví Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote. Podľa slov jeho historičky Angeliky Kolár zobrazuje dedinskú matku dojčiacu svoje dieťa, v zemitej farebnosti na tmavom pozadí.

„Námet, vyvážená kompozícia, kontrasty svetla a tieňa, ľahký a zároveň dôrazný rukopis vytvárajú harmonický celok. Vďaka tomu sa toto dielo radí medzi najkrajšie v zbierke výtvarného umenia,“ priblížila Kolár.

Obraz Materstvo sa do múzea dostal v roku 1911, kedy nákupná komisia Štátnej uhorskej výtvarnej spoločnosti (Országos Magyar Képzőművészeti Társulat) zakúpila päť výtvarných diel rôznych autorov a darovala ich oblastným múzeám. „Jednotlivé diela prislúchali múzeám, ktoré sa nachádzali v mieste rodiska toho-ktorého autora, prípade múzeu, ktoré sa k tomuto rodisku nachádzalo najbližšie. :A tak, keďže najbližšie k Plešivcu bolo múzeum v Rimavskej Sobote, Rudnayov obraz Materstvo sa dostal do zbierkového fondu dnešného GMM,“ vysvetlila historička.

Július Rudnay sa narodil 9. januára 1878 v Plešivci. Detstvo strávil v gemerských obciach, kde sa aj neskôr rád vracal a čerpal podnety k tvorbe. Študoval v Budapešti, v Mníchove u Simona Hollósyho. S ním navštevoval aj maliarsku kolóniu v Nagybányi, a rok strávil štúdiom v Paríži. Po návrate domov sa v rokoch 1903 – 1905 usadil v gemerskej obci Hucín. Tam sa sa stretával aj s rimavskosobotským maliarom Eduardom Putrom (1883 – 1915), pre ktorého bol veľkým vzorom a učiteľom.

V lete 1905 si Rudnay v Rimavskej Sobote otvoril sezónnu súkromnú maliarsku školu, v ktorej sa Putra stal jeho pomocníkom a súčasne aj žiakom. Spoločne sa tiež podieľali na výmaľbe južnej klenby tzv. Margitinej kaplnky na cintoríne v Rimavskej Sobote, ktorú dal v roku 1904 postaviť rimavskosobotský právnik a statkár István Süteő-Munkácsi pre svoju nebohú manželku.

Rudnay z Hucína odišiel v roku 1905 do maďarskej obce Hódmezővásárhely. Tu študoval život vidieckeho obyvateľstva, ktorým bol fascinovaný a ktorý ho inšpiroval k snahe vytvoriť v maľbe akýsi uhorský národný štýl. Neskôr sa presťahoval do Pešti. Obdobie prvej svetovej vojny (1914 – 1918) strávil v Lučenci ako náhradník, na front odvelený nebol. Od roku 1922 bol profesorom na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. V roku 1947 založil umeleckú kolóniu v Baji, kde žil do roku 1953. Zomrel v Budapešti 4. januára 1957.