ZAMYSLENIE: Cestovný ruch v Novohrade, Gemeri a Malohonte medzi kopami odpadkov?

GEMER/MALOHONT/NOVOHRAD – Rozvoj cestovného ruchu je jednou z ciest ako pomôcť našim chudobným regiónom, o ktoré sa investori príliš netrhajú a napriek súčasnému ekonomickému vzostupu Slovenska tu nezamestnanosť dosahuje vysoké čísla. Niet pochýb, že turistom máme čo ponúknuť. Škoda len, že pri spoznávaní historických pamiatok a prírodných krás mnohokrát uvidia aj niečo iné – množstvo smetí a odpadkov.

Na výlete za zaujímavosťami našich regiónov stačí zastať na niektorom z odpočívadiel pri cestách. Je veľmi pravdepodobné, že pri tom narazíme na plechovky, plastové sáčky a iné odpadky, ktoré tam ľudia po sebe zanechali. Ešte horšie to bude, ak z asfaltky nebodaj odbočíme na niektorú z poľných či lesných ciest. Hlavne v okolí miest a dedín je takmer isté, že tak „objavíme“ nejakú čiernu skládku, kde sa niekto ľahkým a bezplatným spôsobom zbavil nepotrebného odpadu. Medzi bukmi, dubmi a inými stromami sa tak vŕšia ojazdené pneumatiky, stavebný odpad, staré elektrospotrebiče či rovno celé vrecia so smeťami.

Vyvážanie hlavne stavebného odpadu za obce sa stalo akýmsi naším národným športom a mnohí to dokonca považujú za úplnú samozremosť. V „lepšom“ prípade skončia staré tehly, kusy betónu či dlaždice ako výplň vyjazdených koľají, ktorá má spevniť poľné či lesné cesty. V tom horšom sú len proste „vykydnuté“ na ich okraji. Hlavne, že doma nezavadzajú a nie sú na očiach.

Mimochodom, jedna z najmonštruóznejších čiernych skládok je doslova len pár desiatok metrov od rýchlostnej cesty R2, ktorá tvorí obchvat Oždian. V smere do Lučenca sa nachádza na ľavej strane „er dvojky“, v lesíku pri ceste smerom k „radarom“. Celé kopy odpadkov sa tam vŕšia popri lesnej ceste v úseku minimálne 200 metrov dlhom a je na to skutočne smutný pohľad.

Ďalší príklad nepeknej čiernej skládky – chcete sa pozrieť na zabudnutý vodný hrad Sobôtka pri Rimave neďaleko R. Soboty? Najlepšie sa ta dá dostať, ak z hlavnej cesty smerom na Hnúšťu odbočíte sa starú asfaltku vedúcu do areálu bývalých ZŤS. Auto odstavíte pred mostom a popri rieke prejdete k zvyškom hradu. Vaša cesta však hneď od prvých krokov povedie okolo kopy starých škridiel, puknutej záchodovej misy, starého matraca a iných „prekvapení, ktoré ukrývajú okolité húštiny.

Zostaňme ešte pri Rimave, o ktorej básnik Ján Botto v diele Na dolinu rimavskú píše: „A tá Rimava, strieborná Rimava, stužkou kol pásu tvojho sa pretkáva“. Umelec mal šťastie, že spomínanú báseň písal pred takmer 170 rokmi, v roku 1848. Ak by k Rimave, napríklad povyše Hačavy, zablúdil minulú zimu, naskytol by sa mu totiž pohľad na kopu plastových fliaš, ktoré sa vŕšili v jednom z meandrov.

Ak pôjdete z Hačavy ďalej smerom na Tisovec, kde by ste sa napríklad mohli chcieť svojim zahraničným návštevníkom pochváliť technickým unikátom – zubačkovou traťou do Pohronskej Polhory, dobre si rozmyslite, na ktoré miesto tejto železničnej trate ich vezmete. Mohli by ste totiž dopadnúť ako jedna naša známa, ktorá s Američanmi, zaujímajúcimi sa o túto výnimočnosť nášho kraja, odstavila auto pri ceste neďaleko trate – že k nej peši prejdú, aby zahraniční hostia mohli obdivovať a zblízka si odfotiť zubačkové pásy medzi koľajnicami. Nerátala však s tým, že pri tom narazia na kopu smetí, pozostávajúcu zo všemožného odpadu, vrátane napríklad použitých dámskych hygienických vložiek. Fotiť zubačku sa Američanom po tomto vizuálnom zážitku už ani príliš nechcelo…

No a posledný príklad. Teraz je čas hubačiek, ale ani na nich sa smetiam mnohokrát nevyhnete. Ak zájdete napríklad nad Kokavu nad Rimavicou a cestou budete sledovať okolie, možno si všimnete vchody do starých baní, ktoré sú hneď vedľa cesty. Aj pri nich sa však kopí odpad, keďže neznámym „upratovaniachtivým“ jedincom sa vstupy do týchto baní zdali najvhodnejším miestom na vysypanie odpadkov.

Ešte horšie je to vyššie, napríklad v chatovej oblasti Línia. Starostlivo udržiavané chaty s anglickými trávnikmi pripomínajúcimi zelený koberec síce pôsobia ako výkladná skriňa, stačí však od nich zájsť trochu ďalej do húštin a opäť narazíte na odpad všetkých druhov. Pokiaľ to otočíte smerom na Ďubákovo, okrem dubákov nájdete v brezinách okolo cesty i staré pneumatiky či sklené fľaše od alkoholu. Zrejme sa ním potúžili lesní robotníci pri spratávaní dreva a bolo im zaťažko odniesť si fľaše so sebou, tak skončili medzi stromami.

Pochopiteľne, čierne skládky a odpadky v prírode nie sú problémom len Gemera, Malohontu a Novohradu. Nájdeme ich prakticky všade na Slovensku, vrátane takých vychytených lokalít ako Západné Tatry či iné chránené oblasti. Možno však práve dnešok, 27. september – Svetový deň cestovného ruchu, je vhodnou príležitosťou na zamyslenie, ako by sme sa k prírode mohli správať lepšie a neničiť ju kopami smetí. Pretože ak sa táto naša nepekná národná črta nezmení, príležitostné čistenie verejných priestranstiev dobrovoľníkmi bude iba márnym bojom s veternými mlynmi.

Foto: Sobotnik.sk