FIĽAKOVO – Najprv šéfoval miestnemu múzeu, ktoré pretransformoval na novú, modernú inštitúciu. V súčasnosti už tretí rok stojí na čele Fiľakova, kde sa pod jeho taktovkou začali diať podstatné zmeny. Samospráva sa za jeho vedenia pustila do rekonštrukcií kultúrneho domu, futbalového štadióna, školských i predškolských zariadení, obnovili sa ulice i chodníky. Revitalizácia čaká i podhradie Fiľakovského hradu.
Reč je o Attilovi Agócsovi, ktorý mestu na juhu Lučeneckého okresu udal nový smer a Fiľakovo sa za jeho éry zapája do mnohých projektov, organizuje besedy či konferencie a spolupracuje i s vládnymi činiteľmi. Keďže sa v blížiacich voľbách do vyšších územných celkov uchádza o miesto poslanca Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), v rozhovore sme sa ho v tejto súvislosti opýtali na jeho zámery a ciele.
Prečo ste sa rozhodli uchádzať o miesto poslanca BBSK a čo bude vašimi hlavnými prioritami v prípade, že sa ním stanete?
Odhodlanosťou a pripravenosťou sa dá na miestnej úrovni veľa vecí zmeniť, ale v istom momente narazíte na limity, ktoré vám bránia v realizácii ďalších plánov. Aj ja som to zažil na vlastnej koži nielen ako primátor Fiľakova, ale aj ako predseda Geoparku Novohrad-Nógrád, alebo ako člen Rozvojovej rady okresu Lučenec pri kreovaní Akčného plánu.
Súčasná patová politická situácia na kraji našim veciam vôbec nepraje, preto som sa rozhodol – napriek tomu, že ďalšie hromadenie nejakých funkcií sa mi vôbec nežiada – kandidovať. Župa ako taká sa za posledné štyri roky dosť vytratila zo života obyvateľov celého nášho mikroregiónu. Ak by neschvaľovala menšie dotácie pre obce a združenia, hádam by sme o nej ani nevedeli.
Pamätám si však časy z obdobia vzniku systému vyšších územných celkov (VÚC), kedy boli naši regionálni politici spolutvorcami dôležitých koncepcií a strategických dokumentov, či to bolo o rozvoji cestnej siete, cestovného ruchu, alebo iných oblastí života. Dnes sa o týchto dôležitých procesoch, odohrávajúcich sa na krajskej úrovni, hovorí u nás tak málo, že sa musíme úprimne priznať, že bežní človek ani nevie, o čom je župa. Toto takto zostať nemôže.
Naša župa má v sebe obrovský potenciál, ktorý sa rozumnými dohodami dá využiť. Ak teda dostanem od voličov v týchto župných voľbách dôveru, budem sa usilovať o zmenu tejto situácie. Úprimne dúfam, že dôjde k zmene aj na poste župana a dostaneme sa von z celoštátnej izolácie. Namiesto konšpirácií a revolučných výrokov som totiž presvedčený, že potrebujeme kľudný dialóg: dialóg miest a obcí, dialóg severnej a južnej časti župy, a hlavne dialóg vedenia s obyvateľmi.
Pôsobili ste ako riaditeľ Hradného múzea Fiľakovo, teraz ste štvrtý rok primátor tohto mesta, takže jeho problémy dôverne poznáte. Ktoré z nich by ste vedeli lepšie riešiť z pozície poslanca?
Je ich niekoľko. Vysvetlím to však na príklade zdravotníctva, ktoré nás najviac trápi. K pochopeniu situácie spomeniem, že v našom meste vlastnila župa dve budovy „polikliník“, starú v kaštieli Cebriánovcov a novú účelovú. V oboch boli vybudované aj röntgenové pracoviská. Obe boli predané a röntgenové pracovisko presunuté do Lučenca. Vyše dvadsaťpäťtisíc obyvateľov mikroregiónu – dokonca aj dedín Podmedvešia, ktoré dodnes kvôli priemyslu gravitujú aj smerom do Fiľakova – zostalo bez základnej diagnostiky.
Štát si však zadefinoval novú sieť centier integrovanej zdravotnej starostlivosti. Fiľakovo je jedným z potenciálnych lokalít, ktoré by takéto centrum mohli založiť. Je to šanca, na zvrátenie zdanlivo nezvratného procesu. Ak sa inak nebude dať, pravdepodobne sa pustíme do tohto projektu aj sami – teda mesto Fiľakovo, ale s odbornou podporou župy by to mohlo byť oveľa efektívnejšie. Ide o vec, ktorá je jednoznačne potrebná nielen pre desaťtisíc obyvateľov Fiľakova, ale ktorá trápi aj ďalších približne dvadsať obcí na okolí, veď ľudia aj s malými zlomeninami dnes cestujú za röntgenom do Lučenca.
To isté platí o lekárskej pohotovosti. Na jednej strane nás občania žiadajú, aby sme niečo spravili v prospech opätovného otvorenia detskej pohotovosti v meste, my však vidíme, že štátna koncepcia nám v horizonte dobrého pol roka s veľkou pravdepodobnosťou prinesie situáciu, v ktorej prídeme aj o základnú pohotovosť, ktorá bude u nás zrejme zrušená. Zo zákona však bude možné ju nahradiť doplnkovou pohotovosťou z vlastných zdrojov miestnej a župnej samosprávy. VÚC by mohla byť aj v tejto veci našim strategickým partnerom.
Táto služba občanom má tiež regionálny dopad, ale môže sa to vyvinúť tak, že to bude musieť Fiľakovo zafinancovať čisto z vlastných. Bolo by to pre nás finančne veľmi náročné. V tejto oblasti musíme spájať kapacity a združovať finančné prostriedky mesta a župy.
Ako primátor ste sa pochopiteľne zameriavali predovšetkým na mesto Fiľakovo, ako poslanec budete zastupovať celý Lučenecký okres. Čo v ňom podľa vás treba zmeniť k lepšiemu?
Za veľmi dôležité považujem využitie politickej váhy vedenia župy na rokovaniach o rozvoji cestnej a železničnej siete. V súčasnosti mám pocit, že my – predstavitelia miestnych samospráv – pre túto vec robíme viac, než župa, ktorá nás zastrešuje. Nemyslím tu len na lobing ohľadom výstavby rýchlostnej komunikácie R2 v našich okresoch, ale napríklad aj na koncepciu nového trasovania cesty prvej triedy číslo 71, vedúcej od Lučenca k štátnym hraniciam, ktorá je desať rokov pripravená, ale odložená.
Kto o nej v posledných rokoch vôbec počul? Tá cesta by mala obísť obce Fiľakovské Kováče, Biskupice, Radzovce a Šiatorskú Bukovinku a prepojiť nás s rýchlostnou komunikáciou, ktorá Maďarsko buduje smerom od Hatvanu na Salgótarján. Na druhej strane hraníc sa v nasledujúcich mesiacoch bude rozhodovať o trasovaní. Môže sa stať, že spomenuté obce kvôli nečinnosti našich úradov obídu.
Ak sa to však vybuduje, môže tu vzniknúť dôležitý medzinárodný ťah, ktorý by mohol byť paralelným doplnkom k plánovanému európskemu koridoru, ktorý bude prechádzať pri Šahách. Je to niečo, čo je veľmi dôležité pre celý Novohrad, lebo práve táto cesta nás spája s najbližším svetovým veľkomestom, s Budapešťou. Využíva sa tak na transfer výrobkov, ako aj na cestovanie turistov.
Ako kľúčovú oblasť vidím aj rozvíjanie integrovaného dopravného systému. V rámci neho treba povedať jednoznačné nie na analýzu odboru Hodnota za peniaze z jesene minulého roka. V nej je sformulované odporúčanie na likvidáciu málo využívaných tratí, medzi nimi aj všetkých priamych prepojení Lučenca a Fiľakova s Maďarskom. Na zozname je dokonca aj desaťkilometrový úsek od Fiľakova po štátnu hranicu, cez ktorú za mojej mladosti premával ešte medzinárodný rýchlik Polónia z Varšavy do Belehradu.
Nie je v kompetencii župy o tejto veci rozhodnúť, ale zasiahnuť proti takýmto návrhom bude našou povinnosťou, inak by hrozilo narušenie a preťatie stáročných dopravných kanálov v regióne. Ale integrácia nie je len o záchrane ohrozených tratí. Musíme prinútiť predstaviteľov SAD a ŽSR, dvoch veľkých konkurentov, aby si sadli za jeden stôl, a začali rozmýšľať o zefektívnení hromadnej dopravy, o zosúladení spojov, o vylúčení duplicitných či paralelných liniek a o budovaní spoločného informačného systému. Keďže sú linky SAD financované aj zo zdrojov župy, vidím tu aj možné úspory, ale hlavne skvalitnenie služieb smerom k občanom.
Školstvo a kultúra sú tiež oblasti, ktorých potenciál využívame nedostatočne. O kultúre sa v súvislosti so župou málo hovorí, ako keby bola len na ozdobu. Lučenecké osvetové stredisko, knižnica a múzeum sú však dôležitými a nedocenenými nástrojmi komunikácie, presadzovania ľudských hodnôt a uchovávania regionálnych tradícií. V Novohradskom osvetovom stredisku som ako študent brigádoval a Novohradskom múzeu a galérii som začínal ako etnológ. Poznám ich problémy a vidím aj možnosti ich zmodernizovania.
V oblasti školstva nás čakajú ťažké roky. Sieť stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC sa musí urýchlene prispôsobiť k požiadavkám trhu práce, miestnych zamestnávateľov. Obrazne povedané: namiesto džokejov a kynológov sa treba zamerať na vzdelávanie sústružníkov a stolárov. Už teraz sme v situácii, že majstrov odchádzajúcich do dôchodku naše školy nedokážu v dostatočnej miere nahradiť mladými odborníkmi, čo bráni v ďalšom rozvoji fabrík tak v Lučenci, ako aj vo Fiľakove.
Musíme podporiť miestne formy duálneho vzdelávania, ktoré vznikli zo spolupráce našich škôl a firiem. Na druhej strane však treba prihliadať aj na požiadavky mikroregiónov. Pre celé Fiľakovsko je kľúčové, aby sa – nielen z hľadiska menšinového vyučovania – zachovalo a podľa možností rozvíjalo aj fiľakovské gymnázium.
Pokiaľ sa stanete poslancom, budete spolurozhodovať o dianí v celom BBSK. Čo sa vám na jeho súčasnom fungovaní nepáči, a na druhej strane, v čom by bolo dobré pokračovať?
Nepáči sa mi hlavne, že sa župa stala korisťou straníckej politiky. Dosadzovanie odborne nepripravených straníckych nominantov je to najhoršie, čo sa úradu a organizáciám založeným župou mohlo stať. Tomu musíme povedať rázne NIE.
Som veľmi sklamaný z toho, že BBSK sa stal zajatcom antisystémového boja jednej politickej formácie. Úrad funguje v súčasnosti ako displej na komunikáciu protieurópskych a protizápadných myšlienok strany, ktorá predsedu VÚC dosadila, pričom si myslím, že drvivá väčšina obyvateľov s týmto nesúhlasí. Župa by sa mala oveľa viac venovať problémom našich malých obcí a regiónov, než tomu, čo sa aktuálne deje na Ukrajine, alebo aký má župan názor na NATO.
Mňa by osobne oveľa viac aktuálne zaujímalo, ako by pán župan vysvetlil ľuďom neopravenú rozbitú župnú cestu medzi fiľakovským Tescom a V-križovatkou vo Fiľakovských Biskupiciach. Pre zlé predvolebné načasovanie tejto a ďalších investícií, pre nezvládnutie obstarávania to už v tomto roku opravené nebude. Zatiaľ sme prijateľné vysvetlenie nedostali, ale o „okupačných vlajkách“ a „krásnom bielom dni“ sme v okolitých obciach za posledné roky párkrát už počuli.
Čo by ste chceli odkázať, povedať svojim potenciálnym voličom?
Chcem všetkých poprosiť, aby v týchto voľbách nehľadeli na politické tričká a nepočúvali na propagandu, a predovšetkým aby išli voliť. Sľuby a ľúbivé heslá nám nepomôžu. My potrebuje fungujúci kraj, za ktorý sa nemusíme hanbiť a poslancov, ktorí už inde dokázali, že vedia veci vyriešiť.
Niektorí moji podporovatelia sa ma pýtali aj na to, čo sa stane, keď ma zvolia za poslanca, či ma budú v meste menej vidieť. Ak by sa tak stalo, samozrejme nejaké povinnosti by pribudli, ale ide o funkciu, ktorá nie je na celý úväzok, väčšinou ju poslanci vykonávajú popri inom zamestnaní, takže toho by som sa nebál. Mesto i celý mikroregión potrebujú vlastného poslanca, ktorý pozná tunajšie pomery, problémy a v prípade potreby vie zakročiť aj na krajskej úrovni.
POZNÁMKA: Tento rozhovor nie je platenou reklamou. Portál Sobotnik.sk sa rozhodol bezplatne, bez akejkoľvek protislužby a z vlastnej iniciatívy poskytnúť priestor na vyjadrenie niekoľkým kandidátom z Gemera, Novohradu a Malohontu. Vybrali sme tých, u ktorých na základe nášho subjektívneho názoru vidíme podľa ich doterajšej iniciatívy a pracovných výsledkov potenciál na zlepšenie fungovania týchto regiónov i celého kraja.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.