BETLIAR: Alžbeta Güntherová-Mayerová zachránila miestny kaštieľ, pripomenú si ju prednáškou

BETLIAR – Život Alžbety Güntherovej-Mayerovej, jej pohnutý osud, ako aj budovanie kultúry a múzeí v podmienkach komunistického režimu, priblíži prednáška riaditeľa Múzea Betliar (MB) Júliusa Barcziho s názvom Dr. Güntherová v Betliari. Koná sa 13. októbra o 17:00 v betliarskom kaštieli neďaleko Rožňavy. V rámci prednášky uvidia návštevníci aj vzácne archiválie, výtvarné diela a fotografie, pripomínajúce život a prácu doktorky Güntherovej.

Alžbeta Güntherová-Mayerová bola nestorkou slovenskej umenovedy. „Záver štyridsiatych rokov 20. storočia priniesol do života tejto skromnej vysokoškolskej docentky množstvo neistôt. Stratila manžela aj domov a stále viac sa stávala terčom atakov na svoju osobu a rodinu zo strany nastupujúceho režimu. Napriek tomu, že jej práca na poli umeleckej histórie, ochrany pamiatok, múzejníctva a pedagogickej činnosti bola vnímaná ako priekopnícka,“ priblížila kultúrno-propagačná manažérka MB Júdita Krajčiová.

Ako pokračovala, v roku 1952 bola historička zo svojho bytu v Bratislave vysťahovaná do Betliara, spolu so svojím sedemročným synom, bratom a sesternicou. „Obývali dve malé miestnosti na poschodí bývalej hospodárskej budovy kaštieľa, kam si doniesli len najnutnejšie veci,“ načrtla Krajčiová s tým, že jej príchod do Betliara možno považovať za šťastie v nešťastí. „Šťastie pre osud kaštieľa i hradu Krásna Hôrka a ich zbierok,“ dodala

Alžbeta Güntherová-Mayerová sa stala zamestnankyňou, neskôr správkyňou Štátneho kultúrneho majetku Betliar. „Jej úlohou bolo spracovanie sprievodcu, katalogizovanie a inštalácia zbierok kaštieľa v Betliari i hradu Krásna Hôrka a plnenie ďalších pracovných úloh. To viedlo k zvyšujúcej sa pracovnej zaťaženosti. Niekedy to znamenalo prácu 16 hodín denne za nie ideálnych životných podmienok,“ poznamenala kultúrno-propagačná manažérka.

Dr. Güntherová si podľa jej slov uvedomovala, že v prípade kaštieľa ide o jediné úplne zachovalé šľachtické sídlo na Slovensku. Preto sa ho snažila aj uchovať pre budúcnosť. „Veľmi citlivo však dokázala zredukovať okázalosť historického interiéru z konca 19. storočia na mieru únosnú pre vtedajšieho návštevníka aj straníckych funkcionárov. Z Betliara sa so synom odsťahovala na jeseň v roku 1955. No verná mu zostala až do konca svojho života,“ zakončila Krajčiová.

Zdroj: Judita Krajčiová,   MB Foto: Sobotnik.sk