HNÚŠŤA – Roman Lebeda pracoval v minulosti ako hovorca samosprávneho kraja v Banskej Bystrici či asistent poslancov Národnej rady SR v Bratislave. Aj počas pôsobenia v týchto regiónoch však vždy vyvíjal rôzne aktivity v Rimavskosobotskom okrese, buď sám, alebo ako predseda občianskeho združenia Horná Rimava. Ocenili ich aj voliči v rodnej Hnúšti počas posledných komunálnych volieb, kedy nielen obhájil miesto poslanca, ale získal i najviac hlasov v celom okrese a stal sa viceprimátorom mesta. Jeho dobrovoľnícke aktivity odmenili i mimo nášho regiónu, keď od Centra dobrovoľníctva a Univerzity Mateja Bela získal cenu Srdce na dlani.
S Hornou Rimavou založil a organizuje jediné bežecké preteky v okrese, rôzne koncerty a kultúrne podujatia, naštartoval tiež záchranu historického kamenného mosta v Maši. Inicioval aj vznik turistického infocentra a spustil služby cyklobusu pod Klenovský Vepor a na Muránsku planinu.
Keďže sa Roman Lebeda v blížiacich voľbách do vyšších územných celkov uchádza o miesto poslanca Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), v rozhovore sme sa ho v tejto súvislosti opýtali na jeho zámery a ciele.
Prečo ste sa rozhodli uchádzať o miesto poslanca BBSK a čo bude vašimi hlavnými prioritami v prípade, že sa ním stanete?
V Hnúšti robím rôzne aktivity už viac ako desať rokov a začal som ich robiť v čase, keď som ani netušil, že sa raz budem venovať politike. V roku 2007 u nás nefungovalo ani len kino, raz za rok prišla nejaká kapela v rámci Dní mesta a mladým neostávalo nič iné, len sedieť v krčme. Založili sme občianske združenie a začali organizovať športové turnaje, hudobné koncerty, besedy so zaujímavými ľuďmi, rekonštruovať športoviská a detské ihriská.
Úplne prirodzene z toho vyšla v roku 2010 kandidatúra za poslanca mestského zastupiteľstva, pretože som vedel, že z tej pozície budem môcť robiť ešte viac vecí. V zastupiteľstve boli starší ľudia a chcelo to niekoho, kto sa bude zaujímať o mladých ľudí a mladé rodiny. A to robím ako poslanec, respektíve už viceprimátor, už sedem rokov.
Väčšinu aktivít sme realizovali v Hnúšti a na to sa začali ozývať aj ľudia z Tisovca, Klenovca, okolitých dediniek, i z Rimavskej Soboty… Škoda, že nie si poslanec u nás, niekto taký tu chýba – hovorili mi. A to bola hlavná motivácia, chcel by som sa viac venovať Rimavskej Sobote a celému okresu, ale bolo by to jednoduchšie, keby som na to mal mandát poslanca za celý náš okres. Vtedy predo mnou nebudú môcť zavrieť dvere na žiadnom úrade, či ministerstve, ak sa ich pôjdem pýtať na nepríjemné otázky.
Myslím, že v politike by mala byť taká postupnosť – najprv ukáž aktivitu ako občan, za čo ťa ľudia zvolia za obecného poslanca, tam ukáž, že urobili dobre a vieš pracovať v komunálnej politike, Potom sa môžeš uchádzať o ďalší krok, ktorým je reprezentovanie okresu v krajskom parlamente. Presne takouto cestou kráčam.
Na Úrade BBSK som vyše štyroch rokov pracoval, takže mám skúsenosti a kontakty a viem, v čom sa reálne dá nášmu okresu pomôcť. Osobne sa poznám s väčšinou súčasných poslancov kraja, poznám mnoho starostov a primátorov, prešiel som celý náš kraj krížom-krážom. Je dôležité, aby nás zastupovali ľudia, ktorí majú kontakty, pretože na mnoho vecí treba získať podporu celého krajského zastupiteľstva.
Keď pôjdem niečo riešiť na úrad BBSK, som si istý, že moji bývalí kolegovia urobia všetko preto, aby mi vyšli v ústrety, pretože som sa k nim vždy správal s úctou, slušnosťou a priateľsky, aj keď som bol ich nepriamy nadriadený. Ak sa do zastupiteľstva BBSK dostanem, nebudem sa musieť nič učiť, veď som tam štyri roky chodil na každé zasadnutie. Tam, kde sa ostatní budú snažiť iba zorientovať, ja už budem dávno makať.
Roky ste pôsobili a kandidovali ako člen politickej strany Smer-SD, teraz však idete do volieb ako nezávislý kandidát. Prečo?
Ešte keď som bol na vysokej škole, môj otec sa stal miestnym predsedom Smeru. A keď potreboval prvých členov, spýtal sa ma, či by mi vadilo, keby ma tam zapísal. Nevadilo mi to, Smer bol vtedy novou stranou bez škandálov, jeho predstavitelia boli sympatickí. S Robertom Ficom som ako študent absolvoval niekoľko prednášok a urobil na mňa dojem. Myslím, že v tom čase bol Smer sympatickou stranou pre veľa ľudí.
Pár rokov som sa aj aktívnejšie zapájal do mládežníckej politiky, ale pred piatimi rokmi som sa z viacerých dôvodov rozhodol venovať iba svojmu regiónu, o veľkú politiku sa nezaujímam, nepozerám dokonca ani večerné správy. V tomto roku som zo strany vystúpil úplne. Už posledných päť rokov som si nerozumel s poslancami mestského zastupiteľstva za Smer a ich zastaralými názormi. Viac som spolupracoval s nezávislými poslancami, ba dokonca s poslancom za SaS.
Nie som však prevracač kabátov, čo je každé dva roky v inej strane, preto som v Smere ostal dlhšie, aj keď som o odchode uvažoval už niekoľko rokov. Ani v jednom propagačnom materiáli vo voľbách v minulosti som sa nikdy neskrýval za logo Smeru, teda žiadne stranícke logo sa v mojich materiáloch nikdy neobjavilo. Tento rok to nejako dozrelo, v Smere nie je priestor pre šikovných, pozície sú rozdané a dohodnuté, strana je nemoderná.
Kandidujem ako nezávislý kandidát a slobodný človek, ale musím povedať, že sa nevyhraňujem voči nikomu. Som ochotný spolupracovať s každým, kto bude ochotný bojovať za Rimavskú Sobotu, Jesenské, Janovce, Ožďany, Čerenčany, Hrachovo, či sever okresu.
Niekoľko rokov ste žili v Banskej Bystrici i Bratislave. Kedy a prečo ste sa vrátili žiť domov?
Odišiel som po skončení vysokej školy za prácou. Preto sa viem veľmi dobre vcítiť do pocitov mladých, ktorí by chceli žiť doma, ale nemôžu sa tu uplatniť, lebo tu nie je práca. V Banskej Bystrici som prežil pekné roky a bolo to blízko domov. Život v Bratislave ma ubíjal, chýbal mi pokoj, ktorý doma máme a mnoho vecí, ktoré mi veľké mesto nedalo.
Po návrate som sa tešil výraznej úspore času, benzínu a jednoduchého parkovania. Z ľudí, ktorí sa na ulici navzájom zdravia, z priateľov všade okolo. Z jednoduchého a lacného prístupu k športu, k turistike, k životu v prírode, ktorá často začína rovno za našou záhradou. Z vypestovanej zeleniny, chutnej vody (tá bratislavská i bystrická chutí inak) a ochote ľudí, keď potrebujete položiť plávajúcu podlahu, odviezť nadrozmerný náklad, požičať vŕtačku od suseda… Toto v Bratislave, kde si je každý cudzí, nebolo.
Vaše aktivity boli doteraz zamerané hlavne na severnú časť okresu, kde pôsobí i Horná Rimava. Aké plány a projekty máte pripravené v súvislosti s jeho južnou časťou či okresným mestom?
Horná Rimava má vo svojich stanovách orientáciu na celý okres Rimavská Sobota, preto by som bol rád, keby sa aktivity združenia rozšírili zo severu okresu aj do Rimavskej Soboty. Na to treba ale nájsť mladých lídrov, ktorí by v Rimavskej Sobote položili základy mládežníckeho dobrovoľníctva.
V Rimavskej Sobote ale veľmi dobre vnímam aktivity združenia Naša Sobota, ktorá takúto prácu už vykonáva a bolo by zbytočné robiť to duplicitne. Ideálna by bola naša podpora aktivít tohto združenia a to je zrejme tá cesta, ktorou pôjdeme.
Naše združenie za 10 rokov pritiahlo do regiónu množstvo aktivít a osobností. Z hudobných koncertov to bolo napríklad Tublatanka, Desmod, Zoči Voči, Iné Kafe, operné trio La Gioia, či Juraj Hnilica, ktorý takmer vyhral súťaž Československo má talent. Za desať rokov tých kapiel a hudobníkov bolo okolo 30.
Organizovali sme i niekoľko športových turnajov a náučných besied, najvýznamnejšou bola určite beseda s najznámejším slovenským historikom Pavlom Dvořákom, ktorú na jar zopakujeme, ale uskutočníme ju v Rimavskej Sobote a bude zameraná na turecké pustošenie v Gemer – Malohonte.
Organizujeme aj bežecké preteky s medzinárodnou účasťou, preteky pre detičky a charitatívne podujatie Na kolesách proti rakovine. Okrem toho, že chcem zodpovedne zastupovať okres vo všetkých oblastiach, v ktorých má samosprávny kraj právomoci, sú tieto aktivity takou mojou iniciatívou, bonusom navyše.
Z pozície poslanca BBSK je jedným z konkrétnych plánov spustenie cyklobusu z Rimavskej Soboty na Muránsku planinu. V Hnúšti sa mi to síce podarilo aj bez podpory BBSK, ale cyklobus je len osemmiestny a keďže celé náklady musia pokryť cestujúci, stojí to 8 až 9 eur. Aj v Rimavskej je veľká komunita cykloturistov a turistov, ktorí by takúto možnosť uvítali.
A nie je to len predvolebná aktivita, Vy sama pani redaktorka viete, že sme o tom hovorili už na jar tohto roka, len som vzhľadom na pracovnú vyťaženosť nestihol tento plán hneď realizovať. Z pozície poslanca BBSK by to bolo o dosť jednoduchšie a som si istý, že už budúce leto by cyklobus na Muránsku planinu mohol premávať. Keby tento produkt cestovného ruchu dotoval kraj, tak ako iné spoje, bolo by to finančne dostupné a cenu lístka z Rimavskej Soboty odhadujem na približne 5 eur tam aj nazad.
Z ďalších aktivít je mojou prioritou cestovný ruch. Tam vidím dobrý priestor na tvorbu niekoľkých desiatok pracovných miest pre našich mladých ľudí. Napríklad na Salaši Zbojská ukázali, že je to reálne, pracuje tam množstvo ľudí. Máme tu nevyužitú banskú históriu, tajomné kostoly gotickej cesty od Janoviec po Brezovo, unikátnu parnú lokomotívu, ale i kúpeľníctvo v Číži a plochy ako Kurinec, či Teplý Vrch, kam treba pomôcť vrátiť návštevníkov a vzniknú nové pracovné miesta a viac sezónnych možností brigád.
V hoteli v Dolnej Strehovej, kde pracujem ako manažér, máme problém nájsť šikovných brigádnikov na letnú sezónu. V našom okrese študenti majú len minimum šancí nájsť si na leto možnosť zarobiť si a toto sa dá zmeniť pomerne rýchlo.
A v konečnom dôsledku, kto sleduje moju prácu vie, že aj v Hnúšti je môj hlas najviac počuť. Moje návrhy smerovali k šetreniu peňazí na chode úradu, k zastaveniu predražených nákupov, k rozšíreniu otváracích hodín podnikov počas letných prázdnin, k rozšíreniu bezpečnosti, k zavádzaniu nových moderných aktivít.
Ako jediný som sa postavil za ľudí a upozornil na vysokú cenu tepla do našich domácností. Keď som ako predseda dozornej rady bytového podniku zistil, že neprispôsobiví občania už osem rokov neplatia nájom v mestských bytoch a nemajú ani platné zmluvy, hneď som konal. Po sérii súdnych rozhodnutí sme nekompromisne vysťahovali celú bytovku neplatičov, ktorí terorizovali svoje okolie. Povedal by som, že som taký rozvážnejší, slušnejší Matovič:-)
Na Úrade BBSK ste pracovali ako asistent predsedu, hovorca a kontrolór zariadení VÚC, takže dobre poznáte jeho fungovanie. Čo by ste na ňom zmenili, zlepšili, a na druhej strane, v čom by bolo dobré pokračovať?
Mnohí kolegovia, s ktorými som pracoval v rokoch 2006 – 2010, pracujú na Úrade BBSK stále. Ani predsedovia pán Maňka, ani pán Kotleba ich nevymenili, pretože sú to odborníci na dobrých miestach. Preto kraj bez problémov funguje.
Medzery vidím v podpore cestovného ruchu. Za posledných osem rokov som nezaznamenal žiadny prínos župy v tejto oblasti. Samotné fungovanie úradu si už bude riešiť nový predseda kraja, ja by som sa zameral len na veci, ktoré sa týkajú nášho okresu.
To, čo reálne najviac cíti každá obec a má osoh každý občan je všeobecne záväzné nariadenie, v rámci ktorého sa obce uchádzajú o finančnú podporu župy. Niekedy pre 300 eur vypisujú papiere a zháňajú doklady niekoľko dní. Toto VZN by som prekopal, zjednodušil a spustil by som verejnú diskusiu o tom, kam chceme, aby tieto peniaze smerovali. Radšej by som ich videl zhmotnené v niečom trvácnom, čo bude slúžiť niekoľko rokov, ako v jednodňových zábavách.
Napríklad radšej by som bol, keby si obce za peniaze zrekonštruovali zastávky, kultúrne domy, spoločenské miestnosti, atrakcie cestovného ruchu, náučné chodníky, ako ich míňať na vystúpenia hudobníkov, guľáše a kapustnice. Dokonca mnohí starostovia, s ktorými som sa v okrese stretol, mi potvrdili, že by to bolo správne.
Čo by ste chceli odkázať, povedať svojim potenciálnym voličom?
Niektorí kandidáti sa vynoria pred voľbami ako huby po daždi, hoci sa doteraz o svoj región vôbec nezaujímali. Toto nie je určite môj prípad. Ak máte priateľov na severe okresu, opýtajte sa ich, kto v Hnúšti a okolí už 10 rokov organizuje najviac občianskych aktivít, o koho práci je počuť. Ak nemáte, na stránke www.romanlebeda.sk sa dozviete všetko o tom, čo robím. Je tam aj rozsiahla časť o združení Horná Rimava, spolu so stovkami fotografií.
Nedostali sme milióny, takže sme nevybudovali veľké diela. Ale neminuli sme ich ani na vlastné výplaty, za 10 rokov sme do združenia dávali svoju energiu a svoje peniaze, aby sme niečo robili pre iných. Ako poslanec mesta som väčšinu peňazí, ktoré som dostal, vrátil ľuďom v podobe zorganizovaných spoločenských akcií, z ktorých väčšina bola zadarmo, alebo len za symbolické vstupné.
Keď sme deň pred koncertom v septembri tohto roku zistili, že si môžeme dovoliť znížiť vstupné a aj tak budeme vedieť vyplatiť všetky záväzky, hneď sme ho znížili. Nikdy som neodmietol nikoho, kto prišiel požiadať o sponzorský príspevok na nejakú akciu, či na podporu mladého športovca, študenta.. Zarábam si na život slušne v svojej práci, nepotrebujem z politiky žiadne peniaze a ak by som sa stal poslancom, väčšinu z nich by som opäť rozdal týmto spôsobom.
Na letáčikoch, ktoré ste dostali do schránky, nájdete aj moje súkromné telefónne číslo. Ktorý z politikov vám dal to svoje? Na mňa sa budete môcť kedykoľvek obrátiť a ak to bude v mojich silách, poradím, pomôžem. Voliť môžete až šesť kandidátov, preto ak by ste mi dali jeden zo svojich šiestich krúžkov, sľubujem, že Vás nesklamem.
Ak by som sa poslancom stal, po voľbách postupne obídem všetky obce a mestá okresu, nevynechám ani tú najmenšiu. Budem sa pýtať ľudí na ich názory a potreby a tie budem presadzovať ako ich zástupca.
Na úplný záver sa chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí podpísali moju petíciu a umožnili mi tak kandidovať ako nezávislému poslancovi a zapriať im veľa síl vydržať v ťažkých podmienkach nášho chudobného okresu. Som si istý, že bude už len lepšie.
POZNÁMKA: Tento rozhovor nie je platenou reklamou. Portál Sobotnik.sk sa rozhodol bezplatne, bez akejkoľvek protislužby a z vlastnej iniciatívy poskytnúť priestor na vyjadrenie niekoľkým kandidátom z Gemera, Novohradu a Malohontu. Vybrali sme tých, u ktorých na základe nášho subjektívneho názoru vidíme podľa ich doterajšej iniciatívy a pracovných výsledkov potenciál na zlepšenie fungovania celého kraja.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.