BETLIAR: Grófku Ilonu Andrássy bude pripomínať pamätná tabuľa

BETLIAR – Pamiatke grófky Ilony Andrássy je venovaná nová pamätná tabuľa, ktorú dnes (2. 12.) odhalili v kaštieli v Betliari pri Rožňave. Tabuľu inštalovali pri príležitosti 100. výročia narodenia grófky. Odhalenia sa okrem iných osobností zúčastnil štátny tajomník ministerstva kultúry SR Konrád Rigó a riaditeľ múzea Sziklakórház v Budapešti Gábor Tatai.

Ilona Andrássy počas druhej svetovej vojny, po ukončení ošetrovateľského a chirurgického kurzu dobrovoľníkov Maďarského červeného kríža, pracovala ako hlavná sestra vo vojenskej Nemocnici v skalách (Sziklakórház). „Šľachtičné odjakživa pôsobili na poli dobročinnosti, a tak popri mene Ilony Andrássyovej sa v tejto nemocnici stretávame aj s ďalšími zvučnými menami tej doby: grófka Ilona Edelsheim-Gyulai, manželka Istvána Horthyho, grófka Alice Cziráky či barónka Mady Walbodt,“ priblížila kultúrno-propagačná manažérka Slovenského národného múzea – Múzea Betliar Judita Krajčiová.

Po druhej svetovej vojne Ilona Andrássyová naďalej zostala žiť v Maďarsku, kde sa pre svoj pôvod stala terčom krivých obvinení a prenasledovania predstaviteľmi komunistického režimu. „V 50. rokoch ju vysídlili do pracovného tábora na Hortobágy. Neskôr, v 60. rokoch, bola dokonca na 5 rokov uväznená za protištátnu činnosť, ktorá spočívala iba v pomoci režimu nevyhovujúcim ľudom,“ zdôraznila Krajčiová s tým, že aj po prepustení bola grófka pod policajným dozorom, každú nedeľu sa chodila hlásiť, na opustenie mesta musela mať povolenie, v byte nemohla mať telefón a nesmela navštevovať zhromaždenia, schôdze a verejné miesta.

Jej manželom bol lekár a vysokoškolský profesor Dezsö Füzesi-Klimkó (1900-1972). Počas jej väznenia bol donútený rozviesť sa ňou, o čom bola skromná, no nezlomná grófka upovedomená len jedným oficiálnym listom. „Neprestajne bola sledovaná, vypočúvaná a často u nej vykonávali príslušníci tajnej polície domové prehliadky. Svoju rodinu videla naposledy v roku 1947. Potom jej bol odobratý pas a štátne orgány jej neumožnili vycestovať ani na pohreb jej otca,“ dodala referentka.

Pas získala až v roku 1971, potom viackrát navštívila aj Betliar, miesto, kde prežila pekné detstvo a mladosť. Vždy si však kúpila vstupenku a spolu so skupinou prechádzala kaštieľom, či Krásnou Hôrkou, počúvajúc komunistami diktované nepravdy o jej rodine. „Mnohí Ilonini známi sa o jej aristokratickom pôvode dozvedeli až po jej smrti. Zomrela bezdetná 12. júla 1990 a podľa jej poslednej vôle ju pochovali v rodinnej hrobke Andrássyovcov na hrade Krásna Hôrka,“ zakončila Krajčiová.