ROZHOVOR: Michaela Sviteková je prvou vodičkou autobusu v Lučenci a okolí

LUČENEC – Slovenská autobusová doprava (SAD) Lučenec, a. s., zamestnala prednedávnom svoju prvú ženu – vodičku autobusu. Stala sa ňou 37-ročná Michaela Sviteková, ktorá je tak od založenia SAD v roku 1949 prvou ženou v radoch mužského kolektívu SAD. Ten zabezpečuje hromadnú verejnú prepravu osôb v okresoch Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota a Revúca.

Čo Vás viedlo k práci vodičky, keďže je toto povolanie viac mužskou doménou?

Z predchádzajúceho zamestnania som bola vyslaná na služobnú cestu do Českej republiky, kde som si všimla množstvo žien za volantom autobusov. Vtedy mi skrsol v hlave nápad, že by som to mohla skúsiť aj ja, že potrebujem väčšiu zmenu. Práve v tom čase hľadala SAD nových zamestnancov. Tak som skúsila zavolať, či by mali záujem aj o ženskú posilu. Oznámili mi, že budú radi ak budem pre nich pracovať.

Musela som však splniť náročné kritériá pre prácu vodiča autobusu, ako sú vodičský preukaz typu C a D, psychotesty, kvalifikačné skúšky a tiež lekársku prehliadku. Od 18. novembra 2017, po splnení všetkých zákonných povinností, pravidelne jazdím v autobusoch spoločnosti SAD v okresoch Lučenec a Poltár.
Pracoval niekto z vašej rodiny ako profesionálny vodič, alebo ste prvá?

Nie, nikto. Som prvá z celej našej rodiny, kto pracuje ako profesionálny vodič.

Čo na to hovorili vaši blízki, keď sa dozvedeli o vašom novom zamestnaní?

Dcéra sa veľmi potešila, bola sa so mnou už aj previesť. Dodnes mi kýva keď ma vidí v autobuse. Rodina ma v tomto smere podporuje.

Rada šoférujete? Ak áno, odkedy?

Šoférujem veľmi rada, skôr je to pre mňa relax ako stres. Konečne sa teším ráno do práce. Vodičský preukaz som dostala v osemnástich rokoch a minulý rok som si ho rozšírila o skupiny C a D.

Ako na Vás reagujú cestujúci?

Cestujúci sú najprv prekvapení, keď prichádzam na zastávku a pozerajú, či dobre vidia ženu za volantom. Väčšinou ma však pochvália a tešia sa kedy zasa môžu so mnou cestovať.

Stala sa vám za ten krátky čas nejaká vtipná príhoda?

Z môjho pohľadu to bola vtipná príhoda, keď dve staršie panie nechceli nastúpiť do autobusu, že oni sa boja so ženou cestovať, ale nakoniec to dobre dopadlo, nastúpili a k ich spokojnosti som ich bezpečne priviezla.

V čom vidíte pozitíva, respektíve negatíva tejto práce?

Ja vnímam skôr tie pozitíva a to hlavne v tom, že je to pestrá práca. Vždy stretávate nových ľudí, potrebovala som už zmenu od práce za počítačom. Jedinou nevýhodou môže byť pre niekoho skoré vstávanie, ale ja som si už zvykla.

Ako vás vnímajú kolegovia?

Spočiatku som sa bála ako ma prijmú do kolektívu, ale milo ma prekvapili. Sú veľmi ohľaduplní, vždy mi pomôžu, keď sa na niečo opýtam, alebo s niečím potrebujem pomôcť.

Odporučili by ste aj iným ženám, ktoré majú vzťah k šoférovaniu nech to u nás vyskúšajú?

Určite áno. Túto prácu odporúčam každému kto potrebuje zmenu, nechce už stereotypne sedieť za počítačom a chce pracovať v dobrom kolektíve a stretávať nových ľudí. A viem, že vedenie spoločnosti myšlienku zamestnávania žien – vodičiek podporuje tak ako od začiatku podporujú aj mňa.

Zdroj: Radka Segečová, hovorkyňa SAD Lučenec,    Foto: Sobotnik.sk