Pavel Dvořák bol na poslednej besede práve v našich končinách

Poslednú besedu v živote s čitateľmi absolvoval Pavel Dvořák v Novohrade. Stalo sa tak 23. novembra 2018 na hrade Modrý Kameň v okrese Veľký Krtíš, kde sa konal aj krst posledného zväzku jeho knižného cyklu Stopy dávnej minulosti 9. Informovalo o tom vydavateľstvo RAK v tlačovej správe i na sociálnej sieti Facebook.

Nikto však nečakal, že by to mohla byť jeho naozaj posledná beseda. O necelý mesiac, tri dni pred Štedrým dňom, nečakane podľahol zákernej chorobe. Táto informácia zasiahla všetkých jeho čitateľov a fanúšikov. Dožil sa krásnych 81 rokov.

Návrat po rokoch

Pavel Dvořák sa vrátil na hrad Modrý Kameň po 32 rokoch, aby porozprával čitateľom o jeho knihách, v ktorých sa hlavne venoval slovenskej histórii. V tom čase sa už necítil dobre, no besedu nedokázal zrušiť. Aby nemusel šoférovať, poslali pre neho z Modrého Kameňa auto, ktoré ho doviezlo na spomínanú besedu. Takisto, aj po skončení besedy ho odviezli domov do Budmeríc.

Keď tu bol v roku 1986 bol vyhodený spred brány, písal o tom v listoch svojej budúcej manželke a deťom: „Zato z hradu Modrý Kameň ma vyhodili. Je to gotický skvost, jeden zo šiestich či siedmich obývaných hradov na celom Slovensku. A viete, čo je v ňom: Sklad liekov! Neuveriteľné, ako neľútostne zaobchádzajú Slováci so svojou históriou!,“ povzdychol si z kúpeľov v Dudinciach, odkiaľ ten list napísal.

Rodák z Prahy, životne zviazaný so Slovenskom

Pavel Dvořák sa narodil 13. 5. 1937 v Prahe, no ako dvojročný sa presťahoval s otcom Františkom a matkou Martou do Bratislavy. Matka bola herečka plzenského divadla a otec bol technikom a elektrikárom v Škodových závodoch v Plzni. V roku 1955 maturoval na jedenásťročnej strednej škole v Bratislave. Po strednej škole išiel hneď na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v odbore história. Počas štúdia sa stal redaktorom denníka Pravda.

Po tom, ako zmaturoval, nastúpil na základnú vojenskú službu v Plaveckom Podhradí. Po návrate sa zamestnal ako redaktor denníka Práce v Košiciach. Tu dostal prvé svoje ocenenie za svoju zbierku poviedok Farby Kaki. V roku 1968 pôsobil ako redaktor v časopise Výber, ďalej o tri roky vo vydavateľstve Opus. Od roku 1984 bol redaktorom časopisu Československý vojak. V 90. rokoch bol i tvárou seriálu Stopy dávnej minulosti, ktorý sa vysielal na obrazovkách STV. Od roku 1991 viedol vydavateľstvo RAK, ktoré sa zameriava hlavne na prezentovanie prameňov k dejinám Slovenska.

Počas svojej spisovateľskej kariéry napísal mnoho vynikajúcich diel. Patria medzi ne aj: Máte radi Matušku?, Poď sa so mnou hrať alebo Svet nahoty. Získal takisto aj mnoho ocenení, či už na Slovensku alebo v Čechách. Krištáľové krídlo v kategórii publicistika a literatúra a Pribinov kríž II. triedy sa môžu radiť medzi jeho najväčšie úspechy kariéry. Ďalej tam patrí aj ocenenie Slovenskej akadémie vied (SAV), ale aj cena Ministerstva kultúry SR.

Zdroj: Vydavateľstvo RAK, Foto: Sobotnik.sk