RIMAVSKÁ SOBOTA – Trieda sovietskych kozmonautov, Trieda družby, ale aj Leningradská, Komsomolská, Pionierska či Malinovského. Mladším obyvateľom R. Soboty už tieto názvy ulíc nič nehovoria, mnohí starší si však určite pamätajú, že ide o pomenovania, ktoré mali miestne komunikácie za socializmu. V roku 1992 však v súvislosti so zmenou režimu nastalo veľké premenovanie.
Upratovanie je niekedy istou formou archeológie. Môžeme pri ňom nájsť dávno zabudnuté artefakty, ktoré nám prinesú živé spomienky na naše mladšie časy, ale i čriepky z regionálnych či širších dejín. Nám sa pri upratovaní dostal do rúk leták z roku 1992, ktorým samospráva informuje o zmene názvu ulíc, ktorých označenie bolo spojené so socialistickým zriadením, alebo so Sovietskym zväzom. Práve spomínaný leták bol inšpiráciou pre tento článok.
Nové názvy 16 ulíc
Ako sa v ňom uvádza – „Mestský úrad v Rimavskej Sobote Vám oznamuje, že na základe uznesenia mestského zastupiteľstva č 95/92 zo dňa 22. 12. 1992 došlo k premenovaniu ulíc v meste Rimavská Sobota nasledovne:“
- Kpt. Toboljeva – Javorová ulica
- Gagarinova – Liesková ulica
- Komsomolská – Novosadská ulica
- Sovietskej armády – Okružná ulica
- Revolučná – Ulica E. Putru
- MPČĽ (Májového povstania českého ľudu) – Česká ulica
- Budovateľov – Ulica J. Bodona
- O. Klokoča – Ulica P. Hostinského
- Československej armády – Ulica I. Hatvaniho
- Malinovského – Železničná ulica
- Réthyho – Ulica J. Fábryho
- Leningradská – Ulica B. Bartóka
- Mieru – Ulica K. Mikszátha
- TSK – (Trieda sovietskych kozmonautov) Sídlisko Rimava
- Trieda družby – Malohontská ulica
- Víťazstva – Ulica P. Dobšinského
Vítané zmeny i nechcený Mikszáth
Pochopiteľne, ako to už pri významných zmenách býva, nie všetci ich prijali s nadšením. Dosť diskutovanou bola napríklad zmena pri Ulici mieru, ktorá odvtedy nesie meno Kálmána Mikszátha. Pripomeňme, že 90. roky sa vyznačovali okrem iného podstatným nárastom národnostného napätia a niektorým ľuďom prekážalo, že táto ulica sa má volať po „nejakom Maďarovi“. Zároveň sa pýtali, či sú mestskí poslanci proti mieru, keď rozhodli o takejto zmene.
Našťastie, divoké 90. roky sú už dávno za nami a slovensko-maďarské vzťahy sú omnoho lepšie, aj keď občasné iskrenie sa na regionálnej úrovni niekedy objaví. Naposledy napríklad pri rokovaniach o futbalovej akadémii s podporou maďarského štátu či predtým o Pamätnom parku Soboťanov, kde niektorým poslancom prekážalo, že sú doň navrhované len osobnosti maďarskej národnosti.
Vráťme sa však ku K. Mikszáthovi. Objektívne treba povedať, že tento žurnalista a spisovateľ si svoju ulicu v meste rozhodne zaslúži. S Rimavskou Sobotou ho spájalo osobné puto, v rokoch 1857 až 1863 tu študoval na gymnáziu. Navyše, je autorom viacerých výborných kníh, napríklad známeho Dáždnika svätého Petra (Szent Péter esernyője), podľa ktorého bol natočený rovnomenný československo-maďarský koprodukčný film z roku 1958.
Sme presvedčení, že ani slovenským obyvateľom R. Soboty nemôže Mikszáth prekážať. Hoci šlo o autora maďarskej národnosti, vo svojich dielach sa často venoval Slovákom a ich dej umiestňoval na územie dnešného Slovenska, napríklad v diele Slovenskí rodáci (Tót atyafiak). S veľkou mierou irónie a humoru by sme dokonca mohli povedať, že vo vzťahu k Rimavskej Sobote bol vlastne vizionárom, veď jeho posledným dielom je román Čierne mesto (A fekete város) 🙂
Chýba Gemerská ulica, niektoré názvy mohli zostať
Samozrejme, je diskutabilné, či po tomto významnom spisovateľovi nemohla byť pomenovaná iná komunikácia, aby Ulica mieru zostala zachovaná. Možnosti na to boli, stačilo napríklad vyše dvojkilometrovú Cukrovarskú ulicu rozdeliť na dve časti – ideálne v mieste dnešného kruhového objazdu pri Lidli, kde ju už vtedy rozdeľovala križovatka. Rovnako v R. Sobote chýba povedzme Gemerská ulica, hoci mesto bolo sídlom Gemerskej župy.
Otázne je aj premenovanie niektorých iných ulíc. Napríklad Klokočova ulica je dodnes v Hnúšti, z hľadiska počtu obyvateľov ide dokonca o jednu z najväčších ulíc v meste. Rovnako ju nájdeme povedzme aj v bratislavskej Petržalke. Podobne aj Gagarinova ulica sa nachádza v mnohých mestách, napríklad v Bratislave, Trenčíne, Zvolene či Dubnici nad Váhom. Pred 26 rokmi však v R. Sobote poslanci rozhodli takto a dnes už môžeme len diskutovať, čo by bolo správnejšie.
V súvislosti s ulicami a ich premenovávaním si spomíname ešte na jeden úsmevný detail. Trieda družby, teda dnešná Malohontská, bola po svojom dokončení v 80. rokoch v R. Sobote unikátnou. Takáto veľkoryso naplánovaná komunikácia so štyrmi jazdnými pruhmi v meste dovtedy nebola (a vlastne žiadna podobná už ani nepribudla). Ľudová tvorivosť ju teda vtedy neoficiálne premenovala na „Šimonstrasse“, podľa mena miestneho významného funkcionára Komunistickej strany Československa, ktorý sa zaslúžil o jej výstavbu.
Na záver už len dodávame, že okrem spomínaných ulíc boli v 90. rokoch premenované aj tri námestia. Z Gottwaldovho sa stalo Hlavné námestie, z Námestia Červenej armády zase Námestie Mihálya Tompu. V prípade posledného, Námestia Štefana Marka Daxnera, šlo pôvodne o Partizánske námestie, neskôr Námestie V. I. Lenina. Za doplnenie názvu posledného námestia ďakujeme našej čitateľke Márii Andrikovej, ktorá ho uviedla na našej facebookovej stránke, kde si nás môžete i „lajknúť“ 🙂
DOPLNENÉ 3. 2. o 16:10: Ako na našej facebookovej stránke uviedol János Csordás z Mestského úradu (MsÚ) R. Sobota, bolo aj ďalšie premenovanie ulíc. „Prebiehalo to v etapách vzhľadom na to, že aj ulice, ktoré nemali meno, dostali názov (na Šibeničnom Vrchu a Chrenovisku.) Oznámenie je zrejme z prvej etapy premenovania. Nasledovné ulice boli ešte premenované: Ul. Gottwaldova na Tomašovskú, Ul. Tomašovská na Sedliacku, Malé nábrežie na Kolínsku, Ul. Leninova na Tompovu. Väčšie premenovanie ulíc sa prebiehalo v roku 1948 a 1960,“ povedal dlhoročný pracovník MsÚ.
Foto: Sobotnik.sk
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.