Upratovanie je niekedy istou formou archeológie. Môžeme pri ňom nájsť dávno zabudnuté artefakty, ktoré nám prinesú živé spomienky na naše mladšie časy, ale i čriepky z regionálnych či širších dejín. Nám sa pri upratovaní dostal do rúk leták z roku 1992, ktorým samospráva informuje o zmene názvu ulíc, ktorých označenie bolo spojené so socialistickým zriadením, alebo so Sovietskym zväzom. Práve spomínaný leták bol inšpiráciou pre tento článok.
Ako sa v ňom uvádza – „Mestský úrad v Rimavskej Sobote Vám oznamuje, že na základe uznesenia mestského zastupiteľstva č 95/92 zo dňa 22. 12. 1992 došlo k premenovaniu ulíc v meste Rimavská Sobota nasledovne:“
Pochopiteľne, ako to už pri významných zmenách býva, nie všetci ich prijali s nadšením. Dosť diskutovanou bola napríklad zmena pri Ulici mieru, ktorá odvtedy nesie meno Kálmána Mikszátha. Pripomeňme, že 90. roky sa vyznačovali okrem iného podstatným nárastom národnostného napätia a niektorým ľuďom prekážalo, že táto ulica sa má volať po „nejakom Maďarovi“. Zároveň sa pýtali, či sú mestskí poslanci proti mieru, keď rozhodli o takejto zmene.
Našťastie, divoké 90. roky sú už dávno za nami a slovensko-maďarské vzťahy sú omnoho lepšie, aj keď občasné iskrenie sa na regionálnej úrovni niekedy objaví. Naposledy napríklad pri rokovaniach o futbalovej akadémii s podporou maďarského štátu či predtým o Pamätnom parku Soboťanov, kde niektorým poslancom prekážalo, že sú doň navrhované len osobnosti maďarskej národnosti.
Vráťme sa však ku K. Mikszáthovi. Objektívne treba povedať, že tento žurnalista a spisovateľ si svoju ulicu v meste rozhodne zaslúži. S Rimavskou Sobotou ho spájalo osobné puto, v rokoch 1857 až 1863 tu študoval na gymnáziu. Navyše, je autorom viacerých výborných kníh, napríklad známeho Dáždnika svätého Petra (Szent Péter esernyője), podľa ktorého bol natočený rovnomenný československo-maďarský koprodukčný film z roku 1958.
Sme presvedčení, že ani slovenským obyvateľom R. Soboty nemôže Mikszáth prekážať. Hoci šlo o autora maďarskej národnosti, vo svojich dielach sa často venoval Slovákom a ich dej umiestňoval na územie dnešného Slovenska, napríklad v diele Slovenskí rodáci (Tót atyafiak). S veľkou mierou irónie a humoru by sme dokonca mohli povedať, že vo vzťahu k Rimavskej Sobote bol vlastne vizionárom, veď jeho posledným dielom je román Čierne mesto (A fekete város) 🙂
Samozrejme, je diskutabilné, či po tomto významnom spisovateľovi nemohla byť pomenovaná iná komunikácia, aby Ulica mieru zostala zachovaná. Možnosti na to boli, stačilo napríklad vyše dvojkilometrovú Cukrovarskú ulicu rozdeliť na dve časti – ideálne v mieste dnešného kruhového objazdu pri Lidli, kde ju už vtedy rozdeľovala križovatka. Rovnako v R. Sobote chýba povedzme Gemerská ulica, hoci mesto bolo sídlom Gemerskej župy.
Otázne je aj premenovanie niektorých iných ulíc. Napríklad Klokočova ulica je dodnes v Hnúšti, z hľadiska počtu obyvateľov ide dokonca o jednu z najväčších ulíc v meste. Rovnako ju nájdeme povedzme aj v bratislavskej Petržalke. Podobne aj Gagarinova ulica sa nachádza v mnohých mestách, napríklad v Bratislave, Trenčíne, Zvolene či Dubnici nad Váhom. Pred 26 rokmi však v R. Sobote poslanci rozhodli takto a dnes už môžeme len diskutovať, čo by bolo správnejšie.
V súvislosti s ulicami a ich premenovávaním si spomíname ešte na jeden úsmevný detail. Trieda družby, teda dnešná Malohontská, bola po svojom dokončení v 80. rokoch v R. Sobote unikátnou. Takáto veľkoryso naplánovaná komunikácia so štyrmi jazdnými pruhmi v meste dovtedy nebola (a vlastne žiadna podobná už ani nepribudla). Ľudová tvorivosť ju teda vtedy neoficiálne premenovala na „Šimonstrasse“, podľa mena miestneho významného funkcionára Komunistickej strany Československa, ktorý sa zaslúžil o jej výstavbu.
Na záver už len dodávame, že okrem spomínaných ulíc boli v 90. rokoch premenované aj tri námestia. Z Gottwaldovho sa stalo Hlavné námestie, z Námestia Červenej armády zase Námestie Mihálya Tompu. V prípade posledného, Námestia Štefana Marka Daxnera, šlo pôvodne o Partizánske námestie, neskôr Námestie V. I. Lenina. Za doplnenie názvu posledného námestia ďakujeme našej čitateľke Márii Andrikovej, ktorá ho uviedla na našej facebookovej stránke, kde si nás môžete i „lajknúť“ 🙂
DOPLNENÉ 3. 2. o 16:10: Ako na našej facebookovej stránke uviedol János Csordás z Mestského úradu (MsÚ) R. Sobota, bolo aj ďalšie premenovanie ulíc. „Prebiehalo to v etapách vzhľadom na to, že aj ulice, ktoré nemali meno, dostali názov (na Šibeničnom Vrchu a Chrenovisku.) Oznámenie je zrejme z prvej etapy premenovania. Nasledovné ulice boli ešte premenované: Ul. Gottwaldova na Tomašovskú, Ul. Tomašovská na Sedliacku, Malé nábrežie na Kolínsku, Ul. Leninova na Tompovu. Väčšie premenovanie ulíc sa prebiehalo v roku 1948 a 1960,“ povedal dlhoročný pracovník MsÚ.
Foto: Sobotnik.sk
Integrovaný dopravný systém Banskobystrického samosprávneho kraja zavádza viaceré zmeny v autobusovej doprave v okolí mesta…
Lepšie podmienky pre študentov a nové zázemie pre výučbu odborných predmetov prinesie rekonštrukcia SOŠ Tornaľa…
Prvú májovú sobotu sa v sedle Zbojská na rozmedzí Gemera a Horehronia uskutoční Deň valaskej…
Výstup na Sinec organizujú obce mikroregiónu od roku 2015 a nadviazali na niekdajšiu akciu Sto…
Banícke múzeum v Rožňave sa 23. mája 2026 zapojí do 22. ročníka podujatia Noc múzeí…
V prvej polovici apríla 2026 cestári opravovali úsek hlavnej komunikácie I/16 medzi Plešivcom a Bohúňovom.…
