R: BREZOVO: Gotický kostol zažije po 14 rokoch opäť bohoslužby

RIMAVSKÉ BREZOVO – Starobylý gotický kostol v Rimavskom Brezove sa opäť ožíva. Po 14 rokoch sa tam v nedeľu 2. júna 2019 o 11:00 opäť uskutočnia bohuslužby. Umožní to končiaca rozsiahla rekonštrukcia vnútorných priestorov.

O rekonštrukciu sa najviac zaslúžila administrátorka Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Rimavské Brezovo Janka Miháliková. Tá prišla do dediny ako farárka v roku 2003 a rok nato ju oslovili pracovníci Pamiatkového úradu Lučenec, či by sa cirkev nepustila do obnovy stredovekých nástenných malieb v kostolíku.

Peniaze z viacerých zdrojov

Nasledovalo písanie a podávanie projektov na Ministerstvo kultúry (MK) SR v rámci výzvy Obnovme si svoj dom. Tie boli schválené, a navyše, v tom čase v relatívne vysokej čiastke.

„V podstate od roku 2005 sme začali s reštaurovaním fresiek i barokového oltára. Sme malý cirkevný zbor a boli sme závislí od peňazí MK SR. Cez ďalší projekt sme dostali i podporu od evanjelickej cirkvi z Nemecka. Tým, že sme získali Cenu Fénix, sme znova získali nejaké prostriedky, ktoré sme opäť investovali tu, do národnej kultúrnej pamiatky v Brezove,“ načrtla Miháliková spôsoby financovania.

Súčasťou obnovy boli podľa nej i ďalšie súvisiace práce, ako sanácia, elektrifikácia, maľovanie veže kostola či skrátenie lavíc. Rozsiahla dlhoročná rekonštrukcia, pochopiteľne, ovplyvnila i fungovanie miestneho cirkevného zboru, ktorý nemohol gotický kostol využívať.

„Moja pozícia tu bola akoby uprostred mlynského kola. Na jednej strane odborníci, pamiatkari, kunsthistorici a reštaurátori, na druhej ľudia. Mám rada aj históriu a chcela som, keď sme sa už do toho pustili, aby sme to aj dovŕšili. Na druhej strane, chápem tiež ľudí, ktorí chcú mať služby božie či pohreby v kostole,“ poznamenala Miháliková.

Poslednou prácou v exteriéri zostáva obnova okien a dvier. To však podľa farárky sú záležitosti, ktoré nie sú akútne a nebránia využívaniu kostola na bohoslužobné účely. Oficiálna posviacka svätostánku bude budúci rok.

Rozsiahla rekonštrukcia

Súčasťou obnovy bol archeologický, architektonicko-historický či dendrologický výskum. Zároveň sa v priestoroch kostola podarilo odkryť ďalšie nástenné maľby. „Priamo s týmito maľbami súvisí aj kamenná podlaha, ktorá pochádza z toho istého obdobia, teda 14. storočia. Je to taký unikát tu na okolí, keďže v iných kostoloch sa nezachovali,“ povedal reštaurátor Miroslav Janšto.

Najväčším problémom pri obnove kostola bola podľa neho vlhkosť. „To je problém asi všetkých kostolov na Gemeri. Nešťastné obdobie pred zhruba sto rokmi síce prinieslo určitý spôsob reštaurovania, ale takým svojským spôsobom – niečo sa zachránilo, inému sa ublížilo. V tej dobe boli v plienkach aj nové materiály ako cement, ktoré vtedy vyzerali síce úžasne, ale časom zisťujeme, že na týchto stredovekých kostoloch je to najväčšie zlo,“ podotkol Janšto.

Reštaurátori sa však s touto výzvou vysporiadali zdatne. „Použili sme jednoduchý systém výmeny vzduchu. Pozostáva z prevzdušňovacieho kanála okolo obvodového múru. Komínovým efektom sa vzduch nasáva zo svätyne a ide do veže. Tým pádom kolobeh vzduchu vysušuje priestor kostola,“ vysvetlil reštaurátor, podľa ktorého systém funguje tretí alebo štvrtý rok a krásne stiahol vlhkosť z výšky troch metrov až do podlahy.

Vynovený oltár

V rámci obnovy získal pôvodný vzhľad aj oltár, ktorý bol zrejme niekedy v medzivojnovom období necitlivo premaľovaný na bielo. „Pri výskume sa potvrdila farebnosť, ktorá je sčasti aj typická pre tunajšie evanjelické kostolíky. Teda tmavá v kombinácii so zlatou, striebornou a nejakými lazúrami,“ priblížil Janšto.

Pri reštaurovaní oltára našli odborníci aj latinský nápis, ktorý datuje jeho vznik do konca 18. storočia. „Zaujímavé je, že je tu spojitosť s Rimavskou Baňou. Je to totiž ten istý autor, ktorý robil aj strop v Bani a je tam aj podpísaný,“ doplnil reštaurátor.

Mierne sa zmenilo umiestnenie oltára. Pôvodne bol totiž priamo pri stene, ale pre odkryté fresky ho reštaurátori umiestnilo niekoľko desiatok centimetrov dovnútra, aby neboli úplne zakryté.

Gotický kostol s viacerými zaujímavosťami

Traduje sa, že obyvatelia dvoch dedín mali osobitné vchody do kostola. Občania z Likiera chodievali vchodom pod vežou a Rimavskobrezovania južným vchodom.

Zaujímavosťou kostola je i nástenná maľba na severnej strane kostola, ktorá je podľa Janšta najstaršou v celom chráme a vznikla zrejme v časoch jeho výstavby. Mimochodom, svätyňa, v ktorej je zachovaných najviac fresiek, unikla zániku len tesne. V rámci obnovy v roku 1893 ju totiž plánovali zbúrať. Našťastie k tomu nedošlo.

Treťou výnimočnosťou je už spomínaná pôvodná kamenná podlaha v svätyni, ktorá je v regióne výnimočnou – inde sa nezachovala. Podľa Janšta pokračuje pod celou loďou, okrem svätyne však nie je odkrytá, pretože v minulosti bola v kostole zvýšená podlaha a tá pôvodná zostáva skrytá.

Zaujímavá je i skutočnosť, že loď kostola mala pôvodne plochý strop, ktorého zbytky dodnes vidieť na pavlači. Tam sú badateľné aj zvyšky pôvodného dreveného stropu (aký je napríklad v susednej Rimavskej Bani. V súčasnosti je loď kostola prekrytá „falošnou“ drevenou klenbou, na ktorú je pribité tŕstie a je omietnutá. Zaujímavosťou je tiež, že loď rimavskobrezovského kostola je relatívne krátka a vysoká. V oltári kostola sa nachádza i socha Panny Márie, čo v evanjelickej cirkvi nie je vôbec bežné.

Ako poslednú môžeme spomenúť kryptu, v ktorej sú pochovaní dôležití činovníci Rimavsko-muránskej spoločnosti. Tá sa nachádza priamo pred vchodom do kostola, takže pri vstupe treba prejsť priamo po nej. Masívne železné zábradlie, stĺpy i železná platňa svedčia o tom, že Brezovo bolo skutočne železiarskym centrom.

História kostola

Vznik kostola v Rimavskom Brezove je na základe výskumov a (chabých) archívnych prameňov datovaný do začiatku 14. storočia, kedy bol konsekrovaný a dostal prvotnú výmaľbu. Neskoršie gotické fresky, ktoré sa zachovali hlavne v pôvodnej svätyni, doň podľa kunsthistorikov pribudli okolo rokov 1380 až 1390.

Dôležitým míľnikom v dejinách kostola bola reformácia, kedy prešiel pod evanjelickú cirkev. V tom čase boli fresky zatreté nabielo, čo, paradoxne, prispelo k ich zachovaniu. R. Brezovo bolo v novoveku významným ekonomickým centrom (sídlila tam Rimamuránska spoločnosť, najväčší producent železa v celom Uhorsku), takže kostol bol hojne využívaný. Svedčili o tom napríklad poschodové drevené empory.

Gotický kostol zažil v roku 1893 zásadnú prestavbu, kedy k pôvodnej lodi bola pribudovaná ďalšia časť a tým sa otočila aj jeho orientácia. Bola pri tom vybúraná celá južná stena, s ktorou sa určite stratili aj nejaké nástenné maľby.

Zdroj: Janka Miháliková, Miroslav Janšto   Foto: Sobotnik.sk