R. SOBOTA: Pozemok pri ZŠ Dobšinského kedysi slúžil na pestovateľské práce, dnes na ňom rastie metrová tráva

RIMAVSKÁ SOBOTA/REVÚCA – Pestovateľské práce boli predmetom, ktorý v škole zažilo mnoho dnešných tridsiatnikov či štyridsiatnikov. V Základnej škole (ZŠ) Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote na tento účel slúžil rozľahlý pozemok medzi piatym pavilónom a vjazdom do areálu kasární. Vtedy sa nazývala ešte Školou československo-sovietskeho priateľstva na Ulici víťazstva.

Doba sa však za tri desaťročia zmenila a plocha, ktorá bola v 80. rokoch rozparcelovaná na úhľadné hriadky, o ktoré sa školáci starali, je dnes nevyužívaná a zarastená vysokou trávou.

Pamätníci si tak už môžu len zaspomínať, ako na nej kedysi pleli burinu, sadili mrkvu či okopávali záhony. Mimochodom, tie boli označené malými tabuľkami s názvami plodín, ktoré žiaci vyrábali v rámci praktického vyučovania v dielňach na prízemí už spomínaného piateho pavilónu.

V Revúcej je to inak

Pre úplnosť treba dodať, že pestovateľské práce nezmizli úplne. Školy môžu starostlivosť o rastliny vyučovať v rámci predmetu Technika, ktorý nahradil uvedené pestovateľské a dielenské vyučovanie. Väčšina školských zariadení však do svojich osnov pestovateľské práce nezaraďuje.

Nájdu sa ale i svetlé výnimky. Jednu sme našli v najväčšej škole v Revúcej, v ZŠ J. A. Komenského na rovnomennej ulici. Na pozemku za školskou budovou sú dodnes záhony so zeleninou, o ktoré sa žiaci v rámci predmetu Technika starajú. Nechýbajú dokonca ani dnes obľúbené vyvýšené hriadky v drevených formách.

Podľa slov riaditeľa ZŠ Emila Valka majú i dnešné deti k pestovateľským prácam vzťah. „Baví ich to, pokiaľ im to ukážete a vediete ich k tomu. Veľa však záleží od toho, či máte v kolektíve pedagógov, ktorí sú ochotní sa tejto činnosti venovať, a či takúto aktivitu podporí vedenie školy,“ podotkol.

V rámci našich regiónov i celého Slovenska je však táto revúcka ZŠ skôr výnimkou. Väčšina škôl totiž školské dielne i pozemky na pestovanie zlikvidovala, resp. sú využívané na iné účely. Nezostáva iné, len veriť, že časom sa ľudia i školy k pôde vrátia, čo bude dobrým predpokladom na obnovenie potravinovej sebestačnosti našej krajiny.