SUŠANY: Monografia Ako chutí domov oživuje recepty starých mám

SUŠANY – Desiatky receptúr na predjedlá, polievky, hlavné jedlá i múčniky, ktoré zozbierali gazdiné z dediny Sušany v okrese Poltár. To je hlavný obsah novej monografie Ako chutí domov, s podtitulom Sušianske recepty starých mám, ktorej autorom je rodák a obyvateľ obce, veterinárny lekár Ján Slabej.

Inšpirácia z roku 1936

Ako sám hovorí, do tvorby tohto knižného diela zapojil členov miestnej pobočky Slovenského zväzu záhradkárov (SZZ), sušianske gazdinky i členov svojej rozvetvenej rodiny. Impulzom mu bola epizóda z dejín Sušian z roku 1936.

Od 3. marca do 27. apríla sa tam vtedy pod vedením miestnej učiteľky pani Takáčovej v novopostavenom kultúrnom dome uskutočnil kuchársky kurz 37 mladých dievčat a žien. „Do muževho srca sa účastníčky kurzu dostanú čez žalúdok, teda aby nám navždy dobré jedlá pripravovali,“ prízvukoval na záver kurzu v miestnom nárečí pán Žigmund Čelinský-Vanko.

„Už v roku 2008 sme zozbierali recepty našich starých mám, ale zostali – i keď čiastočne spracované – na papieri a nepovšimnuté viac ako jedno desaťročie. Preto sme chceli vzbudiť u obyvateľov našej obce záujem o poznanie obecnej histórie, o vytvorenie pocitu spolupatričnosti, zodpovednosti za ďalší rozvoj a rozkvet Sušian. Oslovili sme ľudí ochotných nielen zapísať recepty, ale ich aj prakticky pripraviť, podať na spoločný stôl, ochutnať, posúdiť, vytvoriť príjemnú susedskú atmosféru, pospomínať, zaspievať si,“ priblížil okolnosti vzniku publikácie jej autor.

Obsahom sú hlavne recepty

Prvú kapitolu knihy tvorí fotograficko-textový exkurz do sušianskej histórie, geografie i etnológie. Prevahu v obsahu knihy majú potom už samotné recepty. Ján Slabej sa na prezentácii knihy takto vyznal zo svojich pocitov autora:

„Naša útla knižôčka s veľavravným a vzácnym odkazom našich mám a starých mám, je poďakovaním za všetky krásne a nezabudnuteľné chvíle, ktoré sme kedysi prežívali pri každodennom stole, hoci nie vrchovato naplnenom, ale napriek tomu žičlivom. Cítili sme, s akou oddanosťou a láskou sa pri príprave jedál v kuchyni zvŕtali, aby naplnili hladné krky. Veľakrát po tvrdej lopote na poli, rýchlo navarili z toho, čo bolo v komore, alebo v špajze,“ povedal autor.

Pomocné ruky pri vzniku publikácie

Editorom knihy je publicista a spisovateľ literatúry faktu Fedor Mikovič. K dobrému vyzneniu ich úsilia prispel aj švajčiarsky knižný grafik, v súčasnosti žijúci v susedných Hrnčiarskych Zalužanoch, Robert Franz Keller. Je nielen autorom návrhu obálky, ale tiež celkového dizajnu knihy, sadzby a prevažnej časti fotografií.

Na tvorbe monografie ďalej spolupracovali členovia Základnej organizácie SZZ v Sušanoch, Valéria Slabejová a Eva Keller-Markotánová. Vydavateľom je obecný úrad Sušany. Kniha mohla uzrieť svetlo knižného sveta vďaka finančnému grantu Miestnej akčnej skupiny Malohont so sídlom v Hrachove.

Prvá písomná zmienka o gemersko-malohontskej dedine Sušany je z roku 1407, a to v súvislosti s osadou Jelené so Svätou Túrňou. Tam sa podľa historikov nachádzal kláštor a osadníci Jeleného tvorili jeho súčasť. Teda je to už viac ako šesť storočí, čo sa píše história obce.

Pár sušianských receptov

Ako symbolickú ochutnávku uvádzame aj zopár receptov, ktoré sa nachádzajú v novej knihe:

Cicvara – rýchla polievka

Očistené zemiaky zalejeme väčším množstvom vody (podľa toho, koľko chceme mať polievky), pridáme rascu a soľ (nie veľa, aby polievka nebola slaná). Keď sú zemiaky dobre uvarené, scedíme vodu cez sitko do hrnca, v ktorom sme rozpustili trošku masti (ČL), a pridáme červenú papriku. Dochutiť môžeme soľou.

Do tanierov nakrájame na tenké plátky suchší chlieb (čo nám zostal z predchádzajúcich dní) a pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu. Zalejeme polievkou. Uvarené zemiaky použijeme ľubovoľne k mäsu, alebo upražíme na ne cibuľku a zapíjame kyslým mliekom.

Krompľaníky – zemiakové lokše

Potrebujeme 3 kg zemiakov (po našom „kromplí“), 50 dkg polohrubej múky, 25 dkg hladkej múky, 2 ČL soli.

„Kromple“ uvaríme v šupke, pretlačíme cez pretláčadlo (koníka), pridáme obe múky a soľ, vymiesime cesto, na pomúčenom lopári vytvoríme valček, rozdelíme asi na 50 kúskov, každý vyvaľkáme na veľkosť palacinky, opekáme na platni alebo suchej panvici bez tuku na miernom ohni.

Upečené potrieme rozpustenou masťou. Plniť sa môžu na sladko tvarohom, makom, lekvárom, alebo na slano aj mäsovou plnkou.

Šoprdle

Použijeme základný recept z krompľaníkov. Cesto rozvaľkáme na 5 – 6 mm, nakrájame na pásy dlhé 4 – 5 cm a krájame hrubé rezance, šoprdle šúľame na veľkosť malíčka. Varíme vo vriacej osolenej vode, scedíme a osypeme mletým makom, alebo upraženým grísom, práškovým cukrom a rozpustenou masťou, či maslom.

Grís upražíme na suchej panvici do svetložlta, odstavíme, zalejeme studenou vodou, dobre premiešame, zakryjeme, aby sa „sparil“, občas premiešame, aby sa neurobili hrudky. Na 3 dl grísu potrebujeme asi 4 dl vody. Gombovce so slivkovým lekvárom

Použijeme základný recept z krompľaníkov, cesto rozvaľkáme na hrúbku 4 mm, nakrájame na štvorčeky 6,5 x 6,5 cm. Do stredu dáme lekvár, spojíme rohy a ušúľame guľky. Vyvaríme ich v slanej vode, keď vyplávajú navrch, vyberieme deravou varechou, posypeme makom, alebo grísom, pomastíme a pocukrujeme.

Zdroj: Fedor Mikovič Foto: Robert Franz Keller