Lucia Oravec Koreňová sa venuje dekupáži, ale tiež háčkuje netradičné veci (ROZHOVOR)

Pôsobila ako lektorka Múzea prvého slovenského gymnázia v Revúcej, v súčasnosti je referentkou marketingu a vzdelávania v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom na Prednej Hore, kde okrem iného sprevádza turistov po loveckom zámočku bulharského cára Ferdinanda Coburga. Lucia Oravec Koreňová z Revúcej má teda k histórii veľmi blízko, angažuje sa však aj v iných oblastiach.

Si aj umelecky založená, čo všetko vyrábaš?

Tak, ja len tak poskromne:-) Mám hobby, v rámci ktorého sa venujem dekupáži, alebo servítkovej technike. Ide vlastne o spôsob tvorby, pri ktorom sa oddeľujú motívy zo servítok a potom sa lepia na rôzne predmety – napríklad na drevo či na sklo. Ja ich dávam na rôzne šperkovnice, škatuľky, ale i na zrkadlá či sviečky.

Ako dlho trvá výroba takéhoto predmetu?

Záleží od jeho zložitosti a členitosti povrchu. Prácu si najprv treba premyslieť. Pri niektorých predmetoch sa ani príliš nepracuje so samotnou servítkou, to je vlastne až predposledný krok. Skôr ide o to, ako si ten predmet vymaľujete a spracujete, aby potom servítka vyzerala na ňou tak, že je to vlastne namaľované – aby sa to veľmi „nebilo“.

Práca tak môže trvať aj dva – tri dni, počas ktorých je okolo desať až 12 hodín čistej práce. Nejde totiž len o lepenie, ale sú rôzne techniky, napríklad patinovanie, aby predmet vyzeral staro.

Je to zložitá technika, alebo sa dá osvojiť bez nejakých väčších problémov?

Nie je to až také náročné, ale človek musí mať cit a istú zručnosť. Zároveň musí mať predstavu, ako jeho dielo bude vyzerať už dokončené.

A čo sa týka vybavenia na prácu?

Treba hlavne akrylové farby, lepiaci lak, štetce a, samozrejme, servítky. Potom je to patina či vosk a rôzne iné veci.

Dekupáž je teda hlavne o skrášľovaní povrchu predmetov. Treba si tie krabičky a šperkovnice vyrábať, alebo sa dajú kúpiť?

Áno, dajú sa kúpiť hotové výrobky s „holým“ drevom, určené priamo na dekupáž. Prípadne, ak má človek známeho stolára, môže mu ich vyrobiť na mieru.

Ako dlho sa dekupáži venuješ a koľko takýchto „vecičiek“ si už vyrobila?

S prestávkami sú to nejaké štyri až päť rokov. Vyrobila som okolo sto vecí.

Keď je niekto taký zručný ako Ty a chce tvoriť, kde môže potom svoje výrobky ponúknuť?

Buď je to cez internet, teda vytvoriť si predajnú stránku na Facebooku, alebo sa zaregistrovať na stránke Sashe.sk, kde si môže vytvoriť portfólio a vkladať svoje výrobky.

Venuješ sa okrem dekupáže aj niečomu inému?

Naučila som sa ešte háčkovať. Začala som s háčkovanými šperkami a chcela by som sa tomu ešte viac venovať.

Čo Ťa na háčkovaní zaujalo? To, že je to tradičná technika?

No, ja som to poňala skôr netradične:-) Napríklad nikto ešte asi nevidel modrú jahodu. Chcela som sa však zamerať hlavne na to, že sa nemusia háčkovať len klasické obrusy a dečky, ale dajú sa háčkovať aj brošne, srdiečka, hračky či rôzne iné drobné veci, nazývané amigurumi. Skúsila som aj háčkovaný náhrdelník. Je to dobrá technika na oddýchnutie.