Čo rozhoduje o cene domu či bytu v našich regiónoch? Hlavne prítomnosť Rómov

Geto na Českej, nová kamera, prítomnosť RómovGEMER/MALOHONT/NOVOHRAD – Cena a stav nehnuteľnosti, lokalita, infraštruktúra či občianska vybavenosť. Tieto faktory sú zvyčajne u ľudí smerodajnými pri výbere nového domu či bytu. V našich regiónoch Gemer, Malohont a Novohrad sa však k nim často pridružuje ešte jeden element, ktorý je neraz rozhodujúcim – prítomnosť Rómov v obci či lokalite.

Pochopiteľne, pre väčšinu obyvateľov našich regiónov nejde o žiadnu novú alebo prekvapujúcu informáciu. Je to fakt, ktorý vám v neformálnom rozhovore potvrdia napríklad aj mnohí starostovia či úradníci.

Podčiarknuť treba slovko „neformálnom“. Prakticky nik toto tvrdenie nepovie oficiálne, nepodoprie výrok váhou svojej funkcie a menom, ktoré by ste mohli uviesť v článku. „Radšej nie, budú na mňa útočiť, budú mi písať z dákej mimovládky,“ znie odpoveď jedného starostu na otázku, či ho v článku v tejto súvislosti môžeme citovať.

Nasledujúce dva príklady, keď prítomnosť Rómov určuje cenu nehnuteľnosti, preto uvádzame bez pomenovania konkrétnych dedín.

Rozdiel v cene pozemkov pre prítomnosť Rómov

Prvým prípadom sú dve približne rovnako veľké obce s niekoľkými stovkami obyvateľov v Lučeneckom okrese. Obe sú vzdialené od mesta len pár kilometrov a preto potenciálne zaujímavé pre ľudí, ktorí hľadajú pokojnejšie vidiecke prostredie, ale zároveň chcú zostať v kontakte s väčším sídlom.

V prvej z nich vyrástlo len za posledné roky veľa nových domov a rekonštrukcie sa dočkalo aj pár starších. Záujem je i o nové stavebné pozemky, hoci nie sú práve lacné. V druhej dedine sú pozemky takisto k dispozícii, ale obec sa ich nevie zbaviť doslova ani za euro.

Dôvod? V prvej dedine žije výhradne majorita, v druhej takmer polovica Rómov. Ako nám v neformálnom rozhovore uviedol jeden zo starostov, úplne prvou otázkou, ktorú mu kladú záujemcovia o pozemky, je práve dotaz, či v dedine žijú „cigáni“.

Rozruch pre možný príchod Rómov

Druhý príklad je z Rimavskosobotského okresu. Neďaleko mesta tu nájdeme dedinu ležiacu mimo hlavnej cesty, kde vďaka prisťahovalcom vznikli celé nové ulice. Bez prekvapenia, Róma by ste tam stretli len ťažko. Pred pár rokmi však „hrozilo“, že jeden uvoľnený dom kúpi cezpoľná rómska rodina.

V obci to vyvolalo velikánsky rozruch. Možné prisťahovanie Rómov (navyše tzv. olašských) priamo do centra dediny sa stalo hlavnou a búrlivou témou dedinských rozhovorov. Obecní poslanci dokonca zvolali pre túto záležitosť mimoriadne rokovanie zastupiteľstva. Miestni podnikatelia zvažovali, že sa poskladajú a dom kúpia spoločne, len aby sa nedostal do rúk Rómom.K tejto, pre niektorých biblickej pohrome, však nakoniec nedošlo a objekt kúpil miestny „biely“ občan.

Prirodzene, toto všetko sa netýka len domov. Obdobná situácia je aj pri kúpe bytu, kde mnohokrát jedna z prvých otázok znie: „A bývajú tu vo vchode aj nejakí cigáni?“. Ak je odpoveď majiteľa nehnuteľnosti kladná, v očiach záujemcu je to ihneď jeden z argumentov proti kúpe.

Problémy na Českej

Iný problém riešia obyvatelia a samospráva na Českej ulici v Rimavskej Sobote. Kameňom úrazu je tam bytovka, do ktorej samospráva v minulosti nasťahovala časť neprispôsobivých obyvateľov – Rómov. To spôsobilo narastajúcu nespokojnosť pôvodných obyvateľov tejto lokality.

Žiadame vás, aby ste prestali robiť z Českej ulice vylúčenú lokalitu, pokiaľ sa z vyššie uvedených dôvodov (krik, hluk, bitky, štekanie psov a rušenie nočného kľudu i verejného poriadku, pozn. redakcie) budú chcieť ľudia iba odsťahovať, nehovoriac o tom, ako klesá cena našich nehnuteľností,“ prečítal poslanec Tomáš Sliva na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 4. júla 2019 časť petície, ktorú obyvatelia spísali proti spoluobčanom.

Je teda budúcnosťou segregácia?

Ak by sme chceli na túto otázku odpovedať veľmi negatívne, mohli by sme povedať, že nie budúcnosťou – je už prítomnosťou. V našich regiónoch sú dediny, kde sa podiel Rómov približuje či rovná sto percentám. Do takýchto obcí väčšina členov majority za žiadnych okolností nebude chcieť prísť. Naopak, pre vysokú pôrodnosť rómskeho etnika a odchod mladých „bielych“ z regiónov budú takéto dediny u nás len pribúdať.

Na druhej strane, ako sme už spomenuli vyššie, majorita si chráni svoje „biele“ miesta na mape našich regiónov. Domy v dedinách, kde nie je prítomnosť Rómov, sú cenené oveľa viac ako tie v zmiešaných. Obyvatelia takýchto obcí sú doslova hrdí na to, že u nich v dedine „cigáni“ nie sú.

Osobitnou kapitolou sú školy, keďže mnohí „bieli“ nechcú, aby ich deti chodili do jednej triedy s rómskymi spolužiakmi. Radšej ich preto vozia aj do vzdialenejších škôl. Integrácia tak naráža na realitu…

Na záver len dodávame, že cieľom tohto článku nie je hľadať senzáciu či vzbudzovať rasovú a etnickú nenávisť. Chceli sme len poukázať jeden z detailov miestneho trhu s nehnuteľnosťami, ktorý je reálnym faktom.

Foto: ilustračné, Sobotnik.sk

Pridaj komentár