JOZEF PISÁR: Reprezentant, ktorý to mohol dotiahnuť do španielskej ligy

Jozef Pisár na dobových vstupenkách z 90. rokov

V ďalšom rozhovore so známymi osobnosťami nášho regiónu vám ponúkame jeden zo športového prostredia. Je to najúspešnejší futbalista z Gemera, Jozef Pisár, ktorý to dotiahol až do reprezentácie. V rozhovore nám prezradil od jeho úplných futbalových začiatkov až po jeho pôsobenie vo funkcii športového riaditeľa MŠK Rimavská Sobota.

Ako mládežník ste hrávali v domácom futbalovom tíme Rimavská Sobota. Ako si spomínate na tie časy a na Vášho prvého trénera, ktorý stál pri Vás?

„Tak mňa zobral na štadión tréner Tibor Tóbis a pri ňom som vyrastal. Futbalový talent som zdedil po otcovi a nerobil mi problém narábať s loptou. On to zbadal ako telocvikár, keďže ma ju učil.“

Vo veku 18 rokov ste nastúpili na prvý prvoligový zápas za DAC Dunajská Streda. Kto bol súperom a aké pocity vtedy vo Vás vládli?

„Prvý zápas som odohral proti Sparte Praha ešte vo federálnej lige. Boli tam také mená ako Stejskal, Bílek, Bielik. Pamätám si, že som sa strašne bál, mal som obrovskú trému. Nastúpil som od začiatku, ale asi v 60. minúte som musel ísť striedať, pretože ma zranili do lýtka a nevedel som ďalej hrať.“

Ako prvý odchovanec rimavskosobotského futbalu ste nastúpili za reprezentáciu SR a strelili za ňu gól. Spomínate si na okolnosti, za akých padol?

„To sme boli na sústredení na Cypre a tam sme mali turnaj. Gól som strelil proti Fínom. Bohužiaľ, prišlo zranenie a ďalej som v reprezentácii nemohol pokračovať. To ma veľmi mrzí.“

Vo svojej kariére ste nastúpili za päť mužstiev. V ktorom klube sa Vám hralo najlepšie?

„Mne sa hralo stále dobre v Rimavskej Sobote. Bolo to pre to, že odtiaľto pochádzam, mám tu svoje zázemie, bola so mnou aj rodina. Veľmi dôležité je to, aby vás podržala hlavne rodina ktorá by bola pri vás.“

Váš prvý reprezentačný zápas ste odohrali v roku 1997 proti Švajčiarsku. Ako si spomínate na tento zápas?

„Ten zápas mám pred očami, pretože dvakrát som išiel sám na bránu a dva razy som ju aj prehodil.“

Sieň slávy slovenského futbalového zväzu bola otvorená v máji 2017. Sú tam všetci reprezentanti, ktorí si obliekli slovenský dres od roku 1994, teda aj Vy. Ako vnímate túto poctu?

„Myslím, že to je veľká pocta. Každý hráč by bol rád, keby bol niekde takto vyvesený. Ja som o tom ani nevedel, len moja dcéra išla so švagrinou na Slovenský futbalový zväz. Povedali, že to je tam pekne urobené. Osobne som tam ešte nebol, no v budúcnosti sa tam chystám ísť.“

Aktívnu hráčsku kariéru ste ukončili v polovici sezóny 2011/2012. Kam viedli Vaše ďalšie kroky?

„Nevedel som sedieť už na dvoch stoličkách. Vlastne vtedy som sa stal v Rimavskej Sobote športovým riaditeľom, riadil som celý klub. Nestíhal som už trénovať a aj riešiť klubové veci. V tejto funkcii som bol štyri a pol roka.“

Máte nejaký nesplnený hráčsky sen?

„Mrzí ma to, že keď som bol v reprezentácii a bol som zároveň aj v Bardejove som sa zranil. Odtiaľ som mal ísť hneď bez skúšok do Las Palmas. Vtedy hrali druhú španielsku ligu a o sezónu postúpili do La Ligy. Španielska liga bola vtedy pre mňa veľmi veľká výzva.“

Zdroj: Jozef Pisár   Foto: Sobotnik.sk