„Chcel by som, aby sme si vážili to, čo sme pred 30 rokmi vybojovali. To je to, že môžte slobodne sem prísť, alebo aj neprísť, že môžte slobodne niečo povedať, aj dnes večer, že môžte slobodne hovoriť, či už aj na Facebooku, dokonca pod nejakými inými ‚nickmi‘, že nikto vlastne nevie, kto sa vyjadruje. Aj to je, možno žiaľ, možno nežiaľ, sloboda,“ uviedol Marian Lacko, ktorý bol tribúnom novembrových udalostí v R. Sobote.
Spomenul tiež, že dnes môžeme cestovať, otázka je, či máme za čo, môžeme si kupovať viac áut a máme hypermarkety. „Máme tu aj nezamestnanosť, naučili sme sa s ňou žiť. Možno na západnom Slovensku sa ju naučili aj lepšie riešiť ako my. My v tomto zatiaľ, žiaľ, veľmi zaostávame,“ podotkol Lacko.
Po ňom prehovorila Henrieta Hrinková, ktorá 16. novembra 1989 počas nepovoleného študentského pochodu v Bratislave ako prvá vystúpila verejne a deklarovala požiadavky študentov. „Bolo nás asi 250. Boli to študenti Univerzity Komenského a pridali sa k nám už vtedy študenti Gymnázia Alexandra Markuša,“ zaspomínala si Hrinková.
Dodala, že vykrikovali na tú dobu celkom odvážne heslá. „Chceme školskú reformu, chceme nezávislé školstvo, chceme demokraciu, chceme slobodu, slobodu Čarnogurskému, lebo ho vtedy súdili. A ľudia, ktorí sa na nás pozerali, nás posielali domov – nerobte tu bordel, my chceme pracovať a v kľude žiť,“ pokračovala Hrinková.
V predchádzajúcom zriadení podľa nej chýbala sloboda a dôstojnosť. Za dôležité považuje vytrvať, pretože demokracia, hoci má ešte kopu chýb, má neskutočný zmysel. Doplnila, že ako už povedali viacerí, nie je to dokonalé zriadenie, ale nič dokonalejšie sme zatiaľ nevymysleli.
„Pýtala som sa, prečo zatiaľ nemáme ten pocit demokracie taký, aký sme čakali. Podľa mňa máme málo schopných ľudí, ale veľa ľudí schopných všetkého. Máme menej ľudí, ktorí dokážu odolať tlaku a lákadlám peňazí, kariéry a jednoducho tú demokraciu predajú,“ konštatovala Hrinková.
Ako pripomenul ďalší z rečníkov, Viliam Vaš, na Trhové námestie prišli v roku 1989 ako prví študenti Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho a potravinárskeho, a takisto Strednej odbornej školy obchodu a služieb. Spomenul tiež svoju prezývku „hrobár Verejnosti proti násiliu (VPN)“.
„Áno, bol som posledný, ktorý zatváral dvere na kancelárii VPN. Dodneska sa mi slzy tlačia do očí, keď si spomeniem na to, že v roku 1992 sme prehrali voľby o necelých štyritisíc hlasov, ktoré nám chýbali na to, aby sme postúpili do parlamentu. Nebola by sa rozpadla Československá republika, nebola by nastala divoká privatizácia, keby VPN, v tom čase premenované na Občianske demokratické hnutie, bolo postúpilo do parlamentu,“ vyjadril sa Vaš.
Stretnutie vyvrcholilo odhalením pamätnej tabule Nežnej revolúcie v slovenskom, maďarskom a anglickom jazyku na budove bývalej tabakovej továrne a zaspievaním československej hymny. Bodkou za spomienkou na výročie Nežnej revolúcie bolo premietnutie filmu Sobota dnes, včera a zajtra 3.
Foto: Sobotnik.sk
Hlavný južný ťah I/16 je pri Rožňave aktuálne neprejazdný. Dôvodom je nehoda kamióna a osobného…
Predmetom mesiaca apríl 2025 v Gemersko-malohontskom múzeu v R. Sobote je kresba stromu od maliara…
Mesto Lučenec v stredu 2. apríla 2025 otvorilo zberný dvor prevádzkovaný vo vlastnej réžii. Situovaný…
VEĽKÉ TERIAKOVCE - Na hlavnej ceste I/72 neďaleko Veľkých Teriakoviec sa dnes popoludní stala dopravná…
V Košickom samosprávnom kraji bol úspešne otvorený nový projekt s názvom „Za kostolmi s virtuálnym…
Súčasná zastupujúca riaditeľka Múzea Betliar Andrea Predajňová by sa vraj mala stať generálnou riaditeľkou Slovenského…