Pravidelne v Správach Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) prináša zaujímavosti z regiónu Gemer. Napriek tomu hovorí, že pracovať v celoslovenskom médiu predtým nechcela a lákala ju skôr práca v lokálnych médiách a informovanie o regionálnych témách. O práci televíznej redaktorky nám niečo prezradila Martina Beshirová.
Divák vidí z Tvojho pracovného dňa väčšinou iba výsledok vo forme zhruba dvojminútového klipu v správach. Ako však vlastne vyzerá ten deň, čo všetko robíš a čo predchádza výsledku?
V prvom rade si my, redaktori v regióne, musíme sami hľadať témy. To znamená, že browsujeme internetové stránky predovšetkým samospráv, plus telefonáty. Pretože keď si už nájdeš nejakú tému, musíš si ju overiť. Teda zistiť čo najviac informácií o danej téme a musíš vedieť, o čo v nej ide, ako ju chceš podať a akým smerom posunúť. Témy nám potom schvaľujú editori.
Ak sa tak stane, dohodnem sa s respondentom a ideme natáčať. Niektoré výroby trvajú krátko, že sa všetko dá stihnúť do hodiny, iné témy sa musia točiť na viackrát, alebo na viacerých miestach. Potom príde finálna fáza spracovania, ktorú robím doma. Musím si pripraviť scenár, ktorý konzultujem s editorom.
Natočený materiál zostrihá kameraman, sedím však pri ňom a kontrolujem, čo robí. Niekedy mu nechám voľnú ruku, niekedy niečo upravím. Pri témach sa orientujeme na problémy ľudí, nie je to nejaký bulvár. Sme verejnoprávne médium, snažíme sa teda mať tak z každého rožka troška:-)
Aký je prístup ľudí a úradníkov, sú skôr ústretoví, alebo sa nájdu aj takí, ktorí nechcú veci medializovať?
Keď som prišla do RTVS, stretla som sa s tým, že ma veľa ľudí zaraďovalo ešte do regionálnej rožňavskej RVTV, kde som začínala. Čiastočne to trvá dodnes. V RVTV sa však vysielalo raz do týždňa, tu robíme príspevky denne, takže problémom je možno tá promptnosť pri poskytovaní informácií – ľudia sú zvyknutí, že to stačí o tri, štyri dni.
Celkovo nie sú ešte zvyknutí na médiá, stále za tým vidia niečo zlé. Myslím si, že v mojom regióne chýba nejaké tlačové oddelenie pri samosprávach a nejaký hovorca. Pozitívny príklad vidím napríklad vo Fiľakove, kde hovorkyňa je.
Keď som robila v Galante a okrem toho mesta sme mali na starosti aj Šaľu a Sereď, tak tam na to boli určení ľudia, ktorí boli zvyknutí na to, že som im zavolala a na druhý deň mi dali rozhovor. Tu niekedy volám s malou dušičkou. Nestáva sa síce, že by ma odmietli, ale vidieť rozdiel oproti iným mestám.
Aký región máš na starosti ako redaktorka?
Okrem Rožňavy je to Revúca a Rimavská Sobota. Sem-tam zachádzam až do Lučenca, ale to je tak na hranici s kolegami z Banskej Bystrice. Dá sa teda povedať, že je to Gemer. Vyhradila som si však Fiľakovo, že by som tam rada chodila:-)
Pri mojich pracovných cestách mesačne najazdím za témami od 800 do 1000 kilometrov. Ale boli aj mesiace, keď som ich mala 1200.
Čo sa týka Tvojho profesijného života, kde všade si teda pôsobila?
V roku 2000 som začala pracovať popri škole v RVTV. Začínala som tam ako športová redaktorka a robila som to, až kým som nešla na vysokú školu. Vtedy som mala rok pauzu. Keďže som však chodievala domov každý týždeň, znovu som sa k tej práci vrátila.
Po skončení bakalárskeho štúdia som do RVTV nastúpila ako konateľka. Bola som ňom päť rokov, za ten čas som si dokončila magisterské štúdium. V tom čase som už okrem športu robila aj bežné spravodajstvo. Postupne sa nám však pre financie oklieštil kolektív a zo siedmich ľudí na začiatku sme zostali traja. Takže som potom robila všetko možné.
Z postu konateľky som odišla v roku 2011 a skoro rok som robila vedúcu predajne Orange. Potom som sa opäť vrátila do RVTV ako redaktorka, ale už len na dohodu. Kým som neodišla pracovať do Galanty, mala som vlastne len dve pracovné skúsenosti, keďže už počas školy som u operátora robila predajkyňu a zároveň v RVTV redaktorku.
Väčšinu svojho života teda pôsobíš v televíziách. Je to tvoja vysnená práca, alebo by si uvítala niečo iné?
Keď som bola mladšia, asi to bola vysnívaná práca. Mala som iba 16 rokov, keď som začala robiť v rožňavskej televízii a na základe toho som si vybrala aj školu. Nikdy som však nechcela robiť v celoslovenských médiách, skôr v lokálnych a informovať ľudí, čo sa deje priamo v regióne.
Tým, že sme však žili v Galante a chceli sme sa vrátiť do Rožňavy, nevedela som si predstaviť, čo by som tu robila. Nevedela som, kde by som sa mohla uplatniť.
Môj priateľ však vtedy povedal, že sa vraciame do Rožňavy – ja som povedala, že dobre. Šla som na stránku profesia.sk a zhodou okolností vtedy dala RTVS inzerát, že hľadá redaktora práve pre tento región od Veľkého Krtíša po Rožňavu. Dovtedy tu nikoho nemala.
Určite sa mi však touto prácou splnil nejaký sen. Som rada, že môžem prinášať viac informácií z Gemera. Keď som bola mladšia, bola som rada na obraze, teraz mi napríklad veľa ľudí vyčíta, že ma nevidia, že nerobím tzv. stand-upy. Nie je to moja obľúbená činnosť, ale postupne sa do toho dostávam a snažím sa ich natáčať viac.
Robila si v lokálnej televízii, teraz pracuješ vo verejnoprávnej. Nelákajú Ťa komerčné televízie?
Nie, myslím si, že nie som typ pre komerčné TV. Som rada, že robím vo verejnoprávnej televízii.
Keď som prišla na stránku Profesia.sk práve v ten deň, keď RTVS dala inzerát, neviem, či to bola veľká náhoda alebo obrovské šťastie, ale ja som sa potešila, že chcú niekoho aj do týchto regiónov, keďže od Košíc do Banskej Bystrice tu nebol nikto a redaktori odtiaľ sem vždy nestíhali prísť. Na pohovore som povedala aj to, že je jedno, či ma vyberú, ale teší ma, že tu niekto bude.
Čo máš na svojej práci rada a čo nie?
Mám rada, že môžem informovať ľudí o tom, čo sa v našom regióne deje, či už sú to pozitívne alebo negatívne veci. O to mi stále šlo, aby ľudia mali informácie. Zastavujú ma ľudia, ktorí mi hovoria, že ich teší, že prinášam informácie z týchto regiónov a to ma teší tiež. Zaujímavé je, že väčšinou ma ľudia spoznávajú po hlase.
Máš nejakú humornú príhodu z natáčania?
Keď sme minule natáčali sysle na Bielych vodách pri Muráni, tak som si konečne chcela urobiť stand-up aj s nimi okolo, ako mi jedia z ruky. Nacvičovala som si to, ako mi zoberú piškótu z ruky, všetky sysle skákali okolo mňa. Keď sme šli naostro a hovorila som, že je to miesto, kde je najviac sysľov a jedia aj ľuďom z ruky, zároveň som podávala jednému sysľovi piškótu. No a on si ju nezobral, otočil sa a odišiel:-) Tá situácia bola dosť komická, bohužiaľ, nedá sa to tak zábavne prerozprávať, ako to vyzeralo na pohľad.
Martina Beshirová (35) sa narodila v Rožňave, kde prežila väčšinu života. Vyštudovala masmediálnu komunikáciu v Trnave, pracovala v spoločnosti Orange, RVTV a RTVS. Tri roky bývala v Galante, kde pracovala pre regionálnu televíziu KREA.
Foto: archív Martiny Beshirovej
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.