MATEJ HANK: Mojím snom je byť športovým novinárom alebo komentátorom (rozhovor)

V rozhovoroch na našej stránke vám často predstavujeme známe či menej známe osobnosti z našich regiónov. Tento dnešný ale bude trochu iný. Siahli sme totiž „do vlastných radov“ a osobnosťou, ktorú sme vyspovedali, je náš redaktor Matej Hank, ktorý k nám prišiel vo februári 2019.

Keďže koniec roka je vždy príležitosťou na bilancovanie, rozhodli sme sa urobiť s ním zhrňujúci rozhovor, v ktorom ho i trochu predstavíme. Dozviete sa tak o jeho vzťahu k žurnalistike a športu, písaní článkov na mobile, ale i o plánoch do budúcnosti.

Ako hodnotíš svoj prvý rok na Sobotnik.sk a pamätáš sa ešte na svoj prvý článok?

Matej Hank: Áno, bol o divadle, ktoré pricestovalo do Hnúšte. Myslím, že to predstavenie sa volalo Šialené nožničky. Spomínam si, že to bolo deň pred Medzinárodným dňom žien, pretože som to dával aj do úvodu.

Celkovo tento rok hodnotím tak, že je to pre mňa veľká zmena. Život predtým bol úplne iný, nemal som také povinnosti, záväzky. Teraz je to iné, musím buď napísať článok, vydať ho, alebo spraviť nejaký rozhovor. Je to pre mňa nová výzva.

Oslovil si nás vtedy s tým, že sa chceš v budúcnosti stať novinárom. Nezmenil si názor, stále chceš po strednej škole pokračovať týmto smerom?

Áno, je to moje vysnívané povolanie.

Už máš určité skúsenosti s novinárskou prácou. Čo sa Ti na tomto povolaní páči a čo berieš len ako nevyhnutnú „povinnú“ jazdu?

Páči sa mi hlavne to, že mám voľnosť v témach. Že proste keď chcem a niečo ma zaujme, tak to môžem šíriť na sociálnu sieť a uvidí to možno o päťsto ľudí viac, ako keby som to šíril len ja zo svojho profilu. Ďalšou výhodou je možnosť zdokonaliť sa v gramatike, štylizácii a komunikačných zručnostiach.

Takou nevýhodou je to, že ak je človek príliš zábudlivý a nezapisuje si veci, tak má pri tejto práci veľké problémy:-)

Ty ako jediný z nás zvykneš písať články na telefóne. Pre nás starších je to až neuveriteľné, hoci mobilnú techniku máme radi. Ale písať článok na smartfóne by pre nás bolo útrpné. Ako to vnímaš Ty, aké je to v porovnaní s písaním na počítači?

Na počítači to určite trvá kratšie, ale na mobile viem písať hocikde. Nemusím so sebou stále nosiť počítač. Proste, sadnem si v autobuse cestou zo školy a môžem písať. Za hodinu cesty domov napíšem celý článok a už ho len dám do redakčného systému.

Čiže nie je pre teba nejako obmedzujúce, že musíš písať na virtuálnej klávesnici na dotykovom displeji, čo mnohým ľuďom vadí?

Nie, ale samozrejme, vždy si musím text prekontrolovať na počítači, ako vyzerá tam. Pretože sa stane, že niekde vynechám mäkčeň, alebo mi priklepne nejaké písmenko.

Žurnalistika má veľa oblastí. Čo je tvojím snom, v ktorej by si chcel pôsobiť?

Určite je to šport. Venujem sa mu odmalička, niektoré športy som robil, iné sledujem. Odmala som sledoval prakticky každý jeden šport. Už dlhší čas je preto mojím snom stať sa buď športovým novinárom alebo komentátorom.

Vieme, že sleduješ aj regionálny šport a na Sobotníku o ňom pravidelne píšeš. Ktoré športové kolektívy či jednotlivci ťa najviac zaujali a ako celkovo hodnotíš Rimavskú Sobotu, je to ‚športové‘ mesto?

Tým, že sa intenzívne venujem futbalu a hokeju, čo si možno mnohí aj všimli, tak futbal vnímam v tom zmysle, že je veľký zosun vo výsledkoch aj kvalite. Všetko je o peniazoch a pred rokmi, keď bol hlavným sponzorom Tauris, tak futbal mal kvalitu. Teraz je to také, že hráči sú stále noví, na začiatku sezóny nie sú rozohraní, ale postupne, časom prichádzajú dobré výsledky. Verím preto, že aj najbližšiu jarnú časť zvládnu.

Hokej je už pár rokov jednotkou v R. Sobote. Ľudí baví, dá sa naň pozerať, má kvalitu a hráme s kvalitnými súpermi. Na zápasy chodí veľa ľudí a vždy sa zaplní celá kapacita štadióna.

Počas roka si získal novinárske skúsenosti, chodil si na tlačovky, pokrýval si rôzne akcie v meste, bol si dokonca na výjazdovom zasadnutí vlády. Čo ti utkvelo v hlave, ktoré články a aké témy?

Najviac to bol asi športovo-historický článok o zápase Rimavská Sobota – Trnava v roku 1997. Venoval som sa mu zhruba týždeň, hľadal som informácie, čo nebolo jednoduché. Chodil som do knižnice, obvolával ľudí, ktorí na tom zápase boli. Snažil som sa získať presné informácie, lebo na internete to môže byť skreslené.

Snažím sa tiež venovať Evanjelickému gymnáziu Tisovec (EGT), čo je moja stredná škola. Napíšem o ňom vždy, keď sa tam niečo zaujímavé udeje. Napríklad nedávno to bola putovná výstava, ktorú organizovali traja študenti. Šlo o zaujímavú tému, ktorá sa objavila aj v celoslovenských médiách. Ďalej to bola napríklad spomienková demonštrácia pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie.

Aktuálnou novinkou u teba je to, že začínaš intenzívnejšie fotiť na novú zrkadlovku. Je aj toto oblasť, na ktorú by si sa chcel zamerať, teda byť napríklad fotoreportérom?

Áno, ale len popri písaní. Hlavne sa so zrkadlovkou musím naučiť pracovať, je to iný typ fotenia. Ale myslím si, že to časom príde.

Čo hovorí tvoja rodina a blízki, že sa venuješ písaniu?

Podporujú ma v tom, snažia sa ma podporiť čo najviac. Niekedy sú témy, s ktorými nie sú spokojní, ale vždy sa v tom celom snažia nájsť pozitívum.

Matej Hank (2003) je rodákom z Rimavskej Soboty, kde v súčasnosti aj žije. Študuje na EGT v Tisovci, medzi jeho záľuby patrí šport, písanie, hudba a tiež technika.

Foto: Matej Hank – archív