RIMAVSKÁ SOBOTA – Rozpočet mesta na aktuálny rok a nápady občanov, ktoré by doň mohli byť zahrnuté, ale aj financie a prevádzkové náklady mesta, šport či investície. To boli hlavné z takmer 40 tém otvoreného diskusného fóra poslancov rimavskosobotského mestského zastupiteľstva (MsZ) s občanmi. Hovorilo sa však aj o daniach, údajnom zneužívaní mestských novín či špinavom centre mesta.
Diskusiu zorganizoval poslanecký klub Odvážme sa zrýchliť a dovedna na ňu prišlo okolo 50 ľudí. Podľa organizátorov bol pozvaný bol aj primátor Jozef Šimko, viceprimátor Ladislav Rigó, prednosta Štefan Szántó a vedúci odborov mestského úradu (MsÚ). Nikto z nich však neprišiel.
Moderátorom bol Marian Lacko, ktorý spomenul, že toto stretnutie bolo zorganizované aj z dôvodu blížiaceho sa marcového zasadnutia MsZ, kde sa bude rokovať o rozpočte na aktuálny rok. „V demokracii by to naozaj mohlo byť tak, že do toho rozpočtu naozaj majú čo hovoriť aj samotní obyvatelia mesta, lebo sú to aj ich peniaze,“ podotkol Lacko.
Dvadsaťmiliónový rozpočet
Návrh rozpočtu prítomným priblížil predseda finančnej komisie Michal Demeter. Pripomenul, že o rozpočte mesta sa koncom minulého roka nehlasovalo, pretože bol stiahnutý predkladateľom, vedúcim ekonomického odboru MsÚ Miroslavom Bielakom.
„Bežné príjmy do rozpočtu sú takmer 18,3 milióna eur, celkové príjmy viac ako 20 miliónov. Neznamená to ale, že ich môžeme použiť ako chceme, lebo mesto má nejaké výdavky, ktoré musí stále financovať – školy, škôlky, MsÚ, Technické služby,“ vysvetlil Demeter, podľa ktorého sú výdavky dokopy približne 19, 6 milióna eur a mesto okrem iného každoročne spláca na úveroch okolo 650 000 eur. Na voľné rozdelenie tak zostáva zhruba milión eur.
Dodal, že v návrhu rozpočtu sú z tejto čiastky zahrnuté opravy škôl a škôlok v meste za zhruba 200 000 eur, nové mechanizmy na TSM a kamerový systém na ich vrátnicu, či GPS monitoring do mestských áut. „Požadovali sme tiež vytvoriť vzorový projekt na stanovištia tuhého komunálneho odpadu (TKO), ktorý by bol použiteľný všade v meste a len by sa ďalej kopíroval. Plus sme chceli vystavať päť vzorových stanovíšť,“ ozrejmil predseda finančnej komisie.
Nové odpadové nádoby a opravená fontána
Klub podľa jeho slov tiež navrhol osadiť 200 kusov odpadkových nádob v rôznych častiach mesta, vytvoriť parkoviská pri úrade práce, preskúmať možnosti nemotorovej dopravy v meste (tzv. generel), ktorý umožní mestu zapájať sa do projektov v tejto oblasti.
„Mnohí občania nás požiadali, že fontána na Daxnerovom námestí je už dlho nefunkčná, takže sme vyčlenili prostriedky na jej opravu. Chceme vybudovať štyri detské ihriská v meste a vymeniť piesok vo všetkých ostatných,“ konkretizoval Demeter ďalšie zámery. Peniaze z rozpočtu by však mali ísť na na rekonštrukciu „hojdacích“ mostov a nové hlasovacie zariadenie na MsZ.
Roman Vaľo doplnil, že väčšina návrhov bola komunikovaná s občanmi prostredníctvom výborov mestských častí a vyzval, aby občania pridali svoje návrhy, prípadne sa vyjadrili k existujúcim. Upozornil, že daňové príjmy rimavskosobotského rozpočtu sú zhruba o 10 % nižšie ako v susednom Lučenci.
„Vo výslednej miere má Lučenec rozpočet na úrovni 32 miliónov eur. To znamená, ich rozpočet je tvorený drvivou väčšinou vlastných príjmov a príjmov z projektov financovaných cez eurofondy,“ porovnal.
Mesto vraj nevyužíva mimorozpočtové zdroje
Ako pokračoval poslanec Roman Slanina, Rimavská Sobota rozdeľuje len to, čo dostane z podielových daní. „Všetko ostatné vedenie vedenie mesta deväť rokov odmieta. To znamená, vôbec nečerpá peniaze z iných zdrojov – eurofondy, iné podporné programy. Nevieme, prečo ich nechce. Jediný náš kľúč je ten, že tie peniaze sa ťažšie kradnú,“ konštatoval Slanina. Podľa Vaľa sú ďalšími príjmami mesta predaj jeho majetku a dreva na pni.
V následnej rozprave, kde sa vyjadrovali aj občania, okrem iného odznela pripomienka od Štefana Makšiho ohľadom zlého stavu Gorkého ulice, kde podľa neho občania požadovali zmenu chodníka a úpravu celej lokality. „Je to pekná ulica, ale chodí tam spústa áut, chodníky sú zničené,“ objasnil.
Odpovedal mu poslanec Jaroslav Matzenauer, podľa ktorého sa na základe pripravovanej pasportizácie, teda plánu obnovy rozhodne, ktorá ulica je v akom stave a čo sa bude kedy robiť. „Aby to nebolo také, ako keď sa sa vo volebnom roku 2017 za 1,25 milióna vyasfaltovalo aj to, čo nebolo treba,“ podotkol.
Nereálna rekonštrukcia župného domu?
Veľká časť diskusie sa týkala stavu župného domu na Námestí M. Tompu (bývalý okresný úrad), ktorý je v zlom technickom stave. Po odsťahovaní kancelárií okresného úradu (OÚ) na Hostinského ulicu je takmer prázdny. Jeho kompletná obnova by si žiadala zhruba 15, možno až 20 miliónov eur.
Ako povedala z radov občanov Jana Dobrocká, v budove je nádherná akustická sála a bola by veľká škoda, keby budova schátrala. Navrhla, že raz by v tomto objekte mohlo byť divadlo. Podľa Demetera však mesto nikdy nebude mať dostatok vlastných prostriedkov na kompletnú opravu tohto objektu. Preto treba cez projekty hľadať mimorozpočtové zdroje z vlády alebo Európskej únie.
Podľa poslanca Ivana Hazuchu mohla samospráva túto budovu pred šiestimi rokmi odovzdať štátu a dodnes tam mohol sídliť OÚ. Spochybnil tiež reálnosť rekonštrukcie prostredníctvom čiastkových projektov za niekoľko stotisíc eur. Podotkol zároveň, že dôležité je rozhodnúť aj o budúcom využití tejto budovy, aby nebola prázdna.
V rozprave bol spomenutý aj chodník pri župnom dome na Fábryho ulici smerom ku vchodu do nemocnice, ktorý je už niekoľko rokov oficiálne uzatvorený pre padajúcu omietku.
Chýba mapa riešení
V diskusii pokračoval bývalý poslanec MsZ Viliam Vaš. Podľa neho všetci poznáme mapu problémov, ale treba predstaviť mapu riešení. Podotkol, že problém rozpočtu je v tom, že R. Sobote chýbajú príjmy. „Tie budú až vtedy, keď tu bude práca a fungovať podnikateľská sféra,“ zdôraznil Vaš.
Za dôležitú pri získavaní financií považuje napríklad racionalizáciu či optimalizáciu mestských činností. Konkrétne spomenul nenaplnenosť škôl a opýtal sa, či je potrebná Mestská bytová správa na spravovanie zhruba stovky mestských bytov.
Ako nadviazal Demeter, pokojne by sa dala v meste zrušiť jedna slovenská a jedna maďarská škola, len je otázne, čo by na to povedali občania. Mesto podľa neho skúšalo optimalizáciu v minulom roku a stiahlo malý objem financií z TSM. Tie však reagovali tak, že uzavreli deťom štadión o dva týždne skôr a nefungovali autobusy, pripomenul Demeter.
Ako následne povedali hneď viacerí poslanci, spolupráca s vedením mesta je obtiažna a primátor nechodí na zasadnutia mestskej rady. Spomenuté bolo tiež, že poslanci majú „zákonodarnú“ moc, ale nie výkonnú. Reč bola aj o chýbajúcich investoroch v meste, podľa väčšiny diskutujúcich musí byť v prvom rade oveľa aktívnejšie mesto.
Chýbajúci sociálny podnik a nevyužívané eurofondy
K téme financií sa vyjadril aj aktivista Rado Ceglédy, podľa ktorého by mesto napríklad mohlo zriadiť sociálny podnik na spracovanie dreva z mestských lesov. „Dáme naše lesy niekomu inému vyrúbať a dostaneme za to minimálnu cenu. Máme dostatok nezamestnaných, ktorým vieme dať vykonávať akékoľvek činnosti. Vyťaženú drevnú hmotu dokážeme zhodnotiť – nebudeme predávať drevo, ale laty, možno poriská,“ podotkol. Podľa neho však „akýkoľvek návrh, ktorý sa dáva na mesto, skončí s tým, že nedá sa“.
Poslanec Jaroslav Matzenauer spomenul epizódu s oddelením eurofondov na MsÚ. „Vytvoril ho primátor takým spôsobom, že prijal troch ľudí, pritom tam stačil jeden človek. Nakoniec aj toho vyhodil. To oddelenie stihlo podať jeden projekt a bolo úspešné,“ povedal Matzenauer.
Problematický futbal
Reč sa zvrtla aj na futbal a maďarskú akadémiu, ktorá do mesta neprišla, či možnosti zveľadenia futbalového štadiónu. „Zo strany mesta dostávame veľmi často absolútne amatérsky pripravené podklady,“ podotkol Vaľo s tým, že v tomto prípade dostali prvý podklad len na jednom liste papiera formátu A4.
Podľa Ceglédyho je v Lučenci rovnaký futbal ako v R. Sobote, ale tam stojí ročne 140 000 eur, v R. Sobote 250 000 eur. „Tu sa prežierajú peniaze na prevádzkové náklady, ktoré sú podľa mňa výrazne prestrelené,“ povedal Ceglédy s tým, že podľa štúdie z leta 2019 by stačila dotácia mesta na úrovni 150 000 eur pri zachovaní klubu a jeho funkčnosti ako dnes.
Mesto má na rozvoj každoročne okolo milióna, dane sa budú musieť zvýšiť
Ďalšou témou boli opäť financie. „Pred 11 – 12 rokmi bol príjem mesta okolo 11,5 milióna eur. Teraz je to okolo 18,5 milióna, ale napriek tomu nemáme v kešeni o sedem miliónov viac, stále sa moceme s voľnými peniazmi okolo jedného milióna,“ podotkol Hazucha.
V nedávnej minulosti sa podľa neho veľa asfaltovalo. „Ľudia tlieskali, ocenili primátora, získal veľa hlasov. Skoro nikto však nechcel počuť, že takmer všetky tieto akcie boli na úver,“ priblížil Hazucha. Podľa jeho slov tak pribudlo päť až sedem úverov a hoci celková výška dlhu klesá, narastá výška splátok.
Pripomenul aj návrh na zvýšenie daní z nehnuteľností a poplatku za odpad, ktoré sa mali od Nového roka zvyšovať, avšak po schválení poslancami primátor zmenil názor a vyhlásil, že zvýšenie nepodpíše. „Upozorňoval som, že je volebná kampaň a dávajme si pozor s daňami. Keď ich nárast neschválime, povie nám, že sme brzda rozvoja a za čo sa budeme rozvíjať. A keď to schválime, tak to stiahne, aby mal spasiteľský syndróm, že ako dobre robí pre občanov. Tak sa aj stalo,“ konštatoval Hazucha s tým, že zvýšenie daní aj tak bude musieť prísť. Podľa informácií, ktoré odzneli neskôr, ale bude mesto mať tohto roku výpadok v predpokladaných príjmoch okolo 400 000 eur.
Zneužívanie mestských novín?
Viliam Vaš následne otočil debatu na tému mestských novín Gemerské zvesti/Gömöri Hírlap. „Čo urobia poslanci s ich nehoráznym zneužívaním na volebnú kampaň?“ opýtal sa. Noviny teraz podľa neho slúžia hlavne na propagáciu kotlebovcov či osočovanie poslancov a osobné útoky. „Každý deň sa modlím, aby pán primátor vypadol do parlamentu a bol tam a pomohol tam tomuto mestu aj sebe, a konečne uvoľnil mesto pre rozumných a správnych ľudí,“ povedal Vaš.
Na jeho slová reagoval tiež bývalý poslanec Erik Klaubert, podľa ktorého sa pred voľbami mohlo vydávanie novín napríklad pozastaviť na tri mesiace. Vaľo spomenul, že mesto nie je schopné vymenovať tajomníka redakčnej rady a poslanci kritizovali spôsob vydávania a obsah niektorých článkov. „Raz nám článok vôbec nevydali a druhý raz nám ho odmietli vydať v požadovanom termíne, napriek tomu, že sme ho v riadnom termíne doručili,“ doplnil Vaľo.
Ďalšími témami bola verejná zeleň či smeti, teda odpadové hospodárstvo. Spomenutá bola napríklad nutnosť riešiť kontajnerové stojiská Podľa Ceglédyho mesto ročne na odpadové hospodárstvo dopláca 70 000 až 130 000 eur.
Špinavé centrum mesta
Inou podtémou bola starostlivosť samosprávy o centrum mesta a jeho čistotu. Upozornila na ňu podnikateľka Miroslava Čierna, ktorá má na Hlavnom námestí obchod. „Námestie je neskutočne zabudnuté. Je smutné, permanentne špinavé. Zbieram vyfúkané odpadky na celej Ulici SNP z košov, ktoré nemajú poklopy a igelitové sáčky pravidelne vyfúkava vietor,“ upozornila.
Na námestí jej chýba i miesto, kde sa môžu ľudia najesť a v nevyhovujúcom stave sú niektoré stĺpy osvetlenia. Iná situácia je podľa nej v Lučenci, kde pracovníci ručne každé ráno vyzametajú Masarykovu ulicu.
Venčoviská a tobogan
Okresný šéf hnutia OĽANO Branislav Veselko sa opýtal, aký je aktuálny stav s venčoviskami pre psov. Ako mu odpovedali Matzenauer a Vaľo, primátor túto tému dosť dehonestuje, ale ich výstavba je stále aktuálnou témou. Všetky výbory mestských častí vybrali vhodné lokality a stavba venčovísk by sa mala realizovať.
Evergreenom v R. Sobote je téma tobogan na Kurinci a nechýbala ani na tomto stretnutí. Ako načrtol poslanec Matzenauer, podľa primátora mal pôvodne stáť 250.000 eur a byť postavený do polovice júna 2018. „Tobogan stále nestojí a už sme na pol milióne eur,“ skonštatoval a dodal, že súťaž na zhotoviteľa stavby prebehla až v septembri 2019. Neskôr sa hovorilo aj o ďalšom rozvoji Kurinca a prípadnej celoročnej prevádzke. Tá má podľa Vaľa význam, len to treba robiť koncepčne.
V diskusii ďalej odzneli pripomienky k verejným obstarávaniam v meste, kde sa podľa poslancov často delia zákazky. Hovorilo sa aj o zamotanom znížení primátorovho platu. Viackrát opäť odznelo, že vedenie mesta nápady poslancov odmieta realizovať alebo ich ignoruje.
Drahé kruhové objazdy a bezmenné námestie
Ku koncu diskusie padla otázka, či budú upravené trvalkami aj ďalšie kruhové objazdy v meste. Podľa Ceglédyho výsadba na jednom kruháči stojí okolo 6000 eur a v roku 2018 bola nákladovosť na údržbu troch kruhových objazdov necelých 35 000 eur. Dodal, že prvé roky takto upravený kruháč nevyzerá až tak dobre ako letničkové, keďže trvalky musia dorásť.
„My sme to však robili pre to, aby mesto zobralo rozum do hrsti a povedalo si – sme jedno z najchudobnejších miest. Nebudeme dávať 35-tisíc do kruháčov, dajme to radšej do škôlok. Zatiaľ však nemám informáciu, že by mesto chcelo nasledovať toto riešenie,“ podotkol Ceglédy.
Predposlednou témou bolo stále bezmenné námestie pred poštou. Podľa poslancov tento bod stiahli, keďže nejde o prioritný problém a je zbytočné vytvárať nový adresný bod. Poslednou, iba zľahka dotknutou témou bola tzv. skládka bioodpadu pri Taurise, čo je však podľa poslancov v podstate nelegálna skládka.
„V takýchto verejných diskusiách mienime pokračovať. Tí, ktorí ste tu boli, môžete aj vašim známym povedať, čo sa tu riešilo a aké sú problémy. Ďalšie diskusie budú vždy na aktuálnu tému a chceli by sme ich robiť kvartálne,“ zakončil stretnutie Roman Vaľo.
Foto: Sobotnik.sk
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.