Štyri veľké investície mali dať R. Sobote tisícky pracovných miest, nevzniklo ani jedno

RIMAVSKÁ SOBOTA – Ak by niekto robil rebríček miest či regiónov, ktorým sa v oblasti zamestnanosti veľa nasľubovalo a málo splnilo, Rimavská Sobota by zrejme skončila na poprednom mieste. A naopak, keby sa aspoň polovica z tých sľubov naplnila, mesto na Gemeri by bolo jedným z priemyselných centier širšieho regiónu.

My sme sa pozreli na štyri veľké investície, ktoré boli ohlasované s veľkou pompou, zámery však zostali len na papieri. V rámci nich bolo sľubovaných do R. Soboty okolo 3000 až 4500 nových pracovných miest, vytvorila sa však nula.

Draxlmaier s 1200 zamestnancami

Pomyselnou prvou kapitolou v knihe nenaplnených významnejších investícií v R. Sobote je spoločnosť Draxlmaier. Tá mala v roku 2006 pri bývalých Závodov ťažkého strojárenstva (ZŤS) na Sobôtke vybudovať závod na výrobu automobilových komponentov. Všetko vyzeralo veľmi nádejne a o záujme investora informovalo aj Ministerstvo hospodárstva SR v tlačovej správe, ktorá, mimochodom, „visela“ na stránke rezortu ešte v roku 2017.

Šlo by skutočne o nezanedbateľnú investíciu, veď počet zamestnancov sa mal vyšplhať až na 1200. Dokonca, ako povedal vtedajší primátor Štefan Cifruš TASR, do 15 rokov to malo byť až 2500 pracovníkov. Jedným z dôvodov, prečo sa napokon nerealizovala, boli zrejme okrem iného rozdielne názory na výšku platov. Tie, ktoré investor avizoval, boli podľa vlády nízke. Ako vtedy informoval portál openiazoch.sk, dnes patriaci SME, výška miezd mala byť na úrovni okolo 12 000 slovenských korún, čo vtedy nebola žiadna lukratívna výplata. Ako sa aj dnes dočítate v zápisnici z roku 2006 na oficiálnej stránke mesta rimavskasobota.sk, firmu do R. Soboty pritiahla okrem iného výhodná „skladba“ nezamestnaných so základným vzdelaním (ktorým nebolo treba veľa platiť). Navyše ešte chcela štátne stimuly. Napokon radšej zdvihla kotvy a zamierila do Srbska.

Celý prípad potom ešte doznieval problémom okolo pozemkov, ktoré si investor chcel nechať napriek nerealizácii projektu. Dokonca, ako informoval portál hnonline.sk v správe agentúry SITA, vtedajší minister hospodárstva Jirko Malchárek a generálny riaditeľ SARIO Milan Juráška hľadali pre Rimavskú Sobotu náhradný investičný projekt. Ironicky povedané, legenda vraví, že hľadajú dodnes.

Rafinéria s 1500 zamestnancami

Ďalším veľkým investorom mala byť v roku 2012 ruská spoločnosť Oil Production and Trade. V metropole Gemera-Malohontu chcela podľa informácií portálu pluska.sk vybudovať rafinériu a preinvestovať 900 miliónov eur. Po jej dokončení by vraj prácu našlo do 1500 ľudí, podľa energia.sk dokonca až do 2000.

Tu mala stáť rafinéria v Rimavskej Sobote

Podľa názoru mnohých skeptikov však tento investičný zámer od začiatku nejako podozrivo zaváňal a ropou to veru nebolo. Čas im nakoniec dal za pravdu. Z veľkolepej investície nakoniec absolútne nič nebolo a investor zmizol ako dym nad komínom. V tomto prípade aspoň nebol problém s pozemkami a 32 hektárov, na ktorých mala rafinéria stáť, sa bez problémov vrátilo do majetku mesta.

Volkswagen v ZŤS

Do tretice môžeme spomenúť jednu z „mestských legiend“, o ktorej sa pred zhruba 18 rokmi v meste veľa hovorilo. V roku 2002 sa totiž pohli ľady okolo areálu bývalých ZŤS, ktoré boli od roku 1999 v konkurze. Podľa textu agentúry TASR, ktorú zverejnil portál SME, mala o tento priestor veľký záujem firma Automartin a zámer zaujal aj predstaviteľov spoločnosti Volkswagen Slovakia. Areál však napokon získala firma R. B. M. Production, ktorá ho vraj chcela zmeniť na priemyselný park (zlomyseľné jazyky hovorili, že len výhodne ďalej predať). Opäť však nasledoval starý známy scenár, žiadny park nevznikol, nijaký investor neprišiel a areál chátra až dodnes.

Neskôr sa objavili viaceré ďalšie snahy oživiť areál ZŤS. Napríklad v roku 2008, kedy ho chcel vtedajší majiteľ odpredať mestu (spomínali sa sumy od 170 do 215 miliónov vtedajších korún), ktoré ho mohlo revitalizovať za pomoci grantov. Celý projekt mal však niekoľko veľkých otáznikov a hlavne nebolo isté, či mesto granty skutočne získa. V opačnom prípade by mu zostal na krku chátrajúci areál, odkúpený za obrovskú sumu. Samospráva do projektu nakoniec nešla. Zatiaľ posledný „šum“ okolo ZŤS bol vlani, ale ani z tohto mráčika nezapršalo.

Priemyselný park v bývalom cukrovare

Do neveselej mozaiky nasľubovaných a nesplnených investícií patrí aj priemyselný park v areáli bývalého cukrovaru. Ako sa uvádza v článku na stránke Teraz.sk, firma RS-Real tam chcela vytvoriť priemyselný park, kde mohlo vzniknúť do 500 pracovných miest v ľahkom priemysle. Spoločnosť pred piatimi rokmi dokonca údajne rokovala so štyrmi potenciálnymi nemeckými investormi. Nebudeme vás dlho napínať, priemyselný park tam nie je dodnes. Len chátrajúce budovy, na ktorých rastú stromy.

Fabriky v Hnúšti a R. Sobote kedysi dávali prácu tisícom ľudí, dnes na nich rastú stromy

Jeden veľký investor a sociálne podniky

Pochopiteľne, podobných sľubov bolo viac, zamerali sme sa len na niektoré najväčšie. Na druhej strane, jediným väčším investorom, ktorý do R. Soboty naozaj prišiel, je výrobca káblových zväzkov spoločnosť Yura Eltec Corporation, s. r. o. V Rimavskej Sobote a Hnúšti zamestnáva dokopy vyše tisíc ľudí.

Okrem toho zostávajú už len občasné výjazdové rokovania vlády, kde sa kabinet pochváli, koľko stoviek nových pracovných miest sa vytvorilo a aký sociálny podnik sa zase vybuduje. Stále sa zabúda na to, že Gemer-Malohont nepotrebuje len sociálne podniky pre ľudí s nízkym vzdelaním, ale ako soľ aj miesta s vyššou pridanou hodnotou, vďaka ktorým by tu zostávali mladí šikovní ľudia.

Tí však dnes v regióne nemajú žiadne možnosti uplatnenia a nijakú perspektívu. A tak odchádzajú, čo je pre náš región smutnou realitou už prakticky tri desaťročia.

Zdroj: Sobotnik.sk, teraz.sk, sme.sk, TASR, SITA, energie.sk Foto: Sobotnik.sk 

Pridaj komentár