Okresy Rimavská Sobota, Rožňava, Lučenec či Veľký Krtíš budú zaradené do ochrannej zóny pre africký mor ošípaných. Je to hlavne pre výskyt nakazeného samca diviaka, ktorý bol nájdený uhynutý 11. 6. 2020 v Mestských lesoch Košice. To, ako mor ovplyvní hubársku sezónu, poľovníkov a zdravie človeka odpovedal riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinárskej správy Rimavská Sobota a zároveň expert Slovenskej republiky na africký mor ošípaných Rudolf Smriga.
„Predtým, než Európska únia na nás zatlačila, aby vzniklo ochranné pásmo z dôvodu výskytu afrického moru u diviakov v Maďarsku, Slovenská republika si vytvorila takzvanú južnú ochrannú zónu. Oproti ostatným čistým zónam sa tu sprísnili opatrenia, čo znamená, že každý jeden diviak je vyšetrovaný na africký mor ošípaných,“ povedal Smriga.
Čo to africký mor je?
Ako sa uvádza na oficiálnej stránke Štátnej veterinárnej a potravinárskej správy (ŠVPS) Slovenskej republiky, africký mor ošípaných je „vírusová, vysoko kontagiózna infekcia domácich ošípaných, európskych diviakov, amerických diviakov a afrických divo žijúcich sviňovitých.“ Ide vlastne o ochorenie, ktoré u ošípaných spôsobuje hnačky, teploty či pneumóniu. U ošípaných to spôsobuje vysokú morbiditu (nákaza) a mortalitu (úmrtnosť) až do výšky od 85 do 100 percent.
Ochorenie prišlo do Európy z krajín subsaharskej Afriky. Prvé prípady afrického moru ošípaných na našom kontinente zaznamenali v 50-tych rokoch minulého storočia v Portugalsku, Španielsku. Najnepriaznivejšia situácia týkajúca sa Slovenska bola v roku 2019, kedy bol potvrdený africký mor u diviaka menej ako jeden kilometer od hraníc práve v okrese Rimavská Sobota.
Ovplyvní africký mor ošípaných hubársku sezónu?
Ako ďalej pokračoval Smriga, hubársku sezónu vo vyššie spomenutých okresoch africký mor ošípaných momentálne neovplyvní. „Zatiaľ to pre hubárov nezamená nič. Dôležité pre nich je to, že tam, kde sa africký mor vyskytne, je zakázaný vstup do lesa pre ľudí. Obmedzuje sa prechádzka v lesoch, zber húb a lesných plodov. Toto opatrenie je zavedené preto, aby to ľudia nerozniesli ďalej na topánkach ak nájdu mŕtveho diviaka, u ktorého bol mor potvrdený,“ priblížil expert.
Smriga ďalej konkretizoval, ako sa rozšírili opatrenia po celom Slovensku. Na pochopenie prikladáme do článku aj mapu, ktorá ešte, bohužiaľ, nie je aktualizovaná. „Existuje Part 1, 2 a 3. Podľa európskych nariadení je územie vyznačené bielou časťou pasívny survelant. Tam, kde je vyznačené žltou a oranžovou je nárazníková zóna. Toto si vytvorila Slovenská republika. Na včerajšom rokovaní sme prerokovali, aby sa zóna od Košíc až po Veľký Krtíš prekategorizovala na vysoko rizikovú zónu, čo vyznačuje modrá farba. Čo sa týka poľovníkov, obmedzenia tam nebudú žiadne,“ vysvetlil riaditeľ. 
Africký mor a človek. Čo to znamená pre ľudskú bytosť?
Pre človeka, našťastie, africký mor neznamená nič. „Mor ošípaných je však veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri. V prípade výskytu moru sa v ohnisku nákazy usmrcujú všetky domáce ošípané a zastavuje resp. obmedzuje sa obchodovanie so živými ošípanými, spermou, vajíčkami, embryami, bravčovým mäsom a výrobkami z bravčového mäsa. Pri potvrdení choroby u diviačej zveri sa zastavuje resp. reguluje poľovania nielen na diviakov, ale aj ostatnú voľne žijúcu zver, obmedzuje sa pohyb v lese a zastavuje sa obchodovanie s mäsom od diviakov vrátane produktov,“ uvádzajú odborníci na oficiálnej stránke.
Zdroj: Rudolf Smriga, ŠVPS SR Foto: ŠVPS SR
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.