OľaNO a SaS chcú, aby v R. Sobote či Rožňave bola nižšia minimálna mzda ako v Bratislave

BRATISLAVA – Minimálna mzda by v budúcnosti nemusela byť rovnaká na celom území Slovenska, ale odvíjala by sa od lokality a jej priemerných platov. Ľudia v okresoch Rimavská Sobota, Rožňava či Revúca by tak mali nárok na nižší minimálny plat, než obyvatelia Bratislavy, Košíc či Trnavy.

Túto možnosť zvažuje vláda SR a konkrétne ju spomenul napríklad minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) v relácii Rádia Expres Braňo Závodský naživo. Uviedol to v odpovedi na otázku moderátora, či sa v súvislosti s aktuálnou ekonomickou situáciou zmrazí minimálna mzda, ktorá by v blízkej budúcnosti na základe rozhodnutí predchádzajúcej vlády mala dosiahnuť 60 % priemernej nominálnej mzdy a mohla by tak atakovať hranicu 660 eur.

„Možno budeme hľadať iné, chytrejšie riešenie, že minimálna mzda ostane naviazaná ako 60 % priemernej mzdy, ale bude v každom okrese iná, bude vždy podľa okresu. Tam, kde sú nízke priemerné mzdy, by bola aj nižšia minimálna mzda. Tam kde sú vysoké, nech je kľudne vyššia,“ objasnil Sulík.

O minimálnej mzde sa v relácii hovorí v čase od 12.35 do 14:50

Doplnil, že keby by túto záležitosť neriešili, mohlo by sa stať, že veľa zamestnávateľov, ktorým chýbajú zákazky, bude prepúšťať najmenej produktívnych ľudí, ktorí podľa Sulíka aj najmenej zarábajú. Nejde však podľa neho ešte o uzavretú záležitosť a „bude k tomu prebiehať poctivá a rozsiahla debata na vláde, koaličnej rade a ministerstvách práce a hospodárstva“.

Hlasy proti

Proti tomuto návrhu protestoval bývalý minister práce Ján Richter (Smer-SD). „To vážne chcú členovia vlády spraviť z ľudí ešte chudobnejších a podporovať vyľudňovanie menej rozvinutých regiónov? Takúto politiku proti ľuďom absolútne odmietam,“ uviedol exminister podľa portálu iHodnoty.sk.

Ako dodávajú Hospodárske noviny, proti je aj terajší minister práce Milan Krajniak (Sme rodina), podľa ktorého by nebolo celkom fér, keby za tú istú prácu dostával zamestnanec v Trnave viac ako iný v Rimavskej Sobote. Navrhuje však diskutovať o rozvrstvení minimálnej mzdy podľa sektorov. To by znamenalo, že napríklad predavačky v potravinách by mohli mať nižšiu minimálnu mzdu než robotníci v železiarňach.

Návrh na rozčlenenie minimálnej mzdy podľa okresov sa nepáči ani Milanovi Kurucovi z iniciatívy Pracujúca chudoba. Podľa neho je to porušenie pravidiel Európskej únie o rovnom zaobchádzaní. „Regionálna minimálna mzda zakonzervuje v tých chudobnejších miestach nízku kúpyschopnosť a môže spôsobiť až ich vyľudnenie,“ uvádza na Facebooku.

Sobotnik.sk komentuje: Gemer podľa vlády nemá nárok na plnohodnotnú diaľnicu, iba rýchlostnú cestu v polovičnom profile, ktorá aj tak dlhé roky mešká. Štát namiesto dotiahnutia silných investorov a podnikov s vyššou pridanou hodnotou do regiónu (vieme, že by to nebolo ľahké), ktoré by dali šancu na uplatnenie mladým perspektívnym ľuďom, podporuje skôr vytváranie sociálnych podnikov pre najnižšie sociálne vrstvy. Teraz mu už vládny kabinet nechce priznať ani rovnakú minimálnu mzdu ako v bohatších regiónoch SR.

 

Aj táto vláda tak má našliapnuté na trend, ktorý vidíme posledné tri desaťročia – sústavné zanedbávanie tohto kraja, ktorý sa tak postupne čoraz viac ponára do bahna chudoby a zaostalosti. Ak by sa diferencovaná minimálna mzda stala realitou, regióny ako Gemer či Spiš sa stanú ešte menej príťažlivejšími pre život. Zároveň nie je ťažké odpovedať na otázku, ktorú stranu budú voliť tí zvyšní, frustrovaní obyvatelia, ktorým vládny kabinet nedopraje ani primeranú minimálnu mzdu.