Petícia proti zonácii Národného parku Muránska planina (NP MP) v poslednom čase značne naberá na obrátkach. Petičné hárky nájdete v Muráni, Tisovci, Rimavskej Píle a inde. Podpisy už dokonca zbierajú aj miestni študenti. Svoje stanovisko na túto tému poskytol pre Sobotnik.sk aj riaditeľ Správy NP MP Milan Boroš.
„Pravda je, že nám ľudia z Tisovca a okolia telefonujú a petíciu nechápu. S ochranou prírody spolupracujú a je proti ich morálnym zásadám petíciu toho typu akceptovať, avšak podľa ich opatrných vyjadrení je možné dedukovať, že je na nich vytváraný tlak, aby boli súčinní a prípadne sa ospravedlňujú, že sa jej zúčastnili. V každom prípade sme stále pripravení diskutovať a najmä vysvetľovať,“ priblížil riaditeľ.
Ako ďalej dodal, nevie, čo chcú ľudia tou petíciou proti zonácii dosiahnuť. „V petičnom výbore sú, pokiaľ som dobre počul, aj lesníci, ktorí zmenu nechcú a dlhodobo pracujú proti ochrane prírody, resp. chcú jej ochranu podľa svojich vlastných predstáv a pravidiel. V každom prípade je to legitímny nástroj na vyjadrenie postoja či požiadavky. Určite by sa podľa môjho názoru dosiahlo viac, keby sme spolu viacej komunikovali, avšak rešpektujem snahu petičného výboru,“ doplnil Boroš.
Čo to zonácia je?
Zonáciou by sa dala nazvať činnosť, pri ktorej dôjde k preklasifikovania vyššieho percenta územia národného parku na bezzásahovú zónu. Tú chcú ochranári vďaka novej zonácii navýšiť na až 50 %. „Najskôr si treba uvedomiť, že témou nášho záujmu je výhradne veľkoplošné chránené územie – národný park – nie voľná krajina, kde platí len I. stupeň ochrany a obmedzenia sú minimálne. Zonácia NP je proces, ktorý danému územiu a jeho prírodným hodnotám zabezpečí odpovedajúcu ochranu za súčasného trvaloudržateľného využívania územia verejnosťou,“ konkretizoval Boroš.
Správa NP chce rozdeliť Muránsku planinu na tri územia – zóna A, zóna B a zóna C. Prvú spomenutú má tvoriť až 50 % (necelých 13-tisíc hektárov) namiesto súčasných trinástich percent. Platiť by tam mal piaty stupeň ochrany, čo znamená bezzásahové územie. Ako ďalej uvádzajú na oficiálnej stránke parku, takmer 93 % z jeho rozlohy je vo vlastníctve štátu.
Prídu ľudia o prácu?
Nezamestnanosť v okresoch, kam zasahuje MP, sa po zonácii zvýši enormne – to si myslí petičný výbor, ktorý svoje vyjadrenia zosumarizoval na stránke mesta Tisovec. „Žijeme v regióne s počtom takmer 34 500 občanov, z ktorých časť našla uplatnenie v lesnom hospodárstve, drevospracujúcom priemysle a iných oblastiach, ktoré ich priamo alebo nepriamo podporujú. Sme presvedčení, že navrhovaný zámer a návrh programu starostlivosti, ktorými sa navrhuje zásadné rozšírenie bezzásahového režimu na úkor dnešných hospodárskych lesov spôsobí okamžité zvýšenie nezamestnanosti,“ napísal výbor.
Podľa Boroša je logické, že ľudia si myslia, že o prácu príde veľké množstvo ľudí. Podľa jeho výpočtov však stratí prácu len 11 zamestnancov štátneho podniku Lesy SR. V bezzásahovej zóne však svoje pozemky majú aj živnostníci. „Už dlhodobo pracujú v lese za minimálne mzdy. Zase nechcem špekulovať o príčinách týchto cien, ale intenzívne komunikujeme aj s podnikateľmi v lese. Tí sa cez verejné obstarávanie veľakrát k práci ani nedostanú, pretože ich vyhrajú subjekty za ceny, ktoré sú pod ich reálnymi nákladmi. Týmto prístupom sa kvantita nahrádza kvalitou – niektorí z lesníkov našli odvahu a verejne poukázali na fakt, že sú nútení preberať práce, ktoré nie sú dokončené alebo sú spravené nekvalitne,“ povedal.
Kauza chovu koní
Ďalším konfliktom medzi lesníkmi a ochranármi bola diskusia o chove norika muránskeho. Lesníci totižto tvrdili, že dôsledkom zonácie by toto vzácne plemeno koní čakal zánik. Myslia si tak na základe predloženého plánu. „V návrhu zonácie sú lúky a pasienky v C zóne, ale porasty, ktoré sa nachádzajú medzi nimi, sú zaradené do zóny A, takže nie je pamätané na nevyhnutné priehony koní. Cez lesné porasty s bezzásahovým režimom ich preháňať na pastviny nemôžeme,“ uviedol v článku na portáli Lesmedium Ján Vavrek, riaditeľ Odštepného závodu Lesy SR Revúca.
Ako odpovedali ochranári na svojej stránke, nesúhlasia s vyjadreniami, ktoré zverejnil vyššie spomenutý portál a považujú ich za zavádzajúce. „V predchádzajúcich stretnutiach boli zo strany niekoľkých poľnohospodárskych subjektov vznesené požiadavky možnosti presunu hospodárskych zvierat cez zónu A, či po existujúcich lesných cestách a niekoľko ďalších. Toto správa NP vyhodnocuje ako jednu z nevyhnutných podmienok na to, aby bolo možné v NP vykonávať nielen chov koní, ale aj oviec či hovädzieho dobytka,“ napísali.
Podľa Boroša sa pripravuje aj nový projekt na podporu chovu koní. „Národný park Muránska planina v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia a WWF pripravili projekt, ktorého jedným z výstupov bude práve podpora chovu koní na Veľkej lúke. Tu chceme o spoluprácu osloviť aj Ministerstvo pôdohospodárstva a Lesy SR,“ priblížil.
Otázka prekategorizovania či zrušenia NP
Prvotné prehlásenia lesníkov hovorili o potrebe prekategorizovania NP MP na prírodný park. Neskôr sa ich výroky stali ešte odvážnejšími a pár lesníkov prišlo s návrhom úplného zrušenia. „Prekategorizovanie znamená pre územie obrovské riziko. Súčasný stav lesov je taký, aký je – verejnosť má oči a vidí. Pokiaľ dôjde k zmene kategórie, tak sa stav nezlepší – môže sa len zhoršiť. Je to trend posledných rokov (klimatické zmeny, tlak na drevnú hmotu) a reálne nie je žiaden náznak toho, že by sa mohlo zmeniť, skôr naopak,“ doplnil Boroš.
Ako ďalej dodal, diskusie o úplnom zrušení národného parku sú podľa jeho vyjadrení nepochopiteľné. „Ich autormi boli práve lesníci, ktorí nepochopili, že žijeme v dobe, kedy už nie je les len plantážou na drevnú hmotu a zásobárňou diviny. Je to miesto, kde sa každý občan tohto štátu zregeneruje po namáhavom dni v práci, odbúra stres a načerpá silu do ďalších neľahkých dní,“ vyjadril sa s tým, že spoločne s Banskobystrickým samosprávnym krajom pripravujú plán na trvaloudržateľný rozvoj turizmu v NP MP.
Kyvadlová doprava ako riešenie zníženia počtu áut
Podľa riaditeľa chcú vďaka zonácii národného parku spraviť miesto dostupnejším pre ľudí. Jedným zo spôsobov, ako to docieliť, by mala byť kyvadlová doprava. „Sú miesta, hlavne Veľká lúka či Burda, kde by sme tento režim chceli zaviesť z projektov a operačných programov. To znamená, že úplne odeliminujeme autá a bude kyvadlová doprava. Samozrejme chceme, aby to boli elektrické minibusy,“ priblížil.
V závere dodal, že zonáciou chcú docieliť slobodný život pre les a národný park by aj naďalej fungoval pre ľudí. Do našej redakcie sme dostali informáciu, že pri zonácii majú byť do A-zóny zaradené aj cesty pre automobily, čo Boroš potvrdil.
„Tie cesty musia byť priechodné, NP s tým počíta. Hlavným dôvodom je protipožiarna ochrana. Druhým dôležitým bodom je otvorenie hlavne bezzásahovej zóny pre širokú verejnosť. Práve ľudia sa budú pohybovať po cestách a po náučných chodníkoch. To znamená, že pokiaľ bude náučný chodník v A-zóne, bude bez obmedzenia využívaný verejnosťou,“ ukončil.
Foto: Veľká lúka na Muránskej planine a obec Muráň s Muránskym hradom (Sobotnik.sk)
Pingback: Stanovisko petičného výboru k článku o zonácii Muránskej planiny