RIMAVSKÁ SOBOTA – Na svojom júnovom zasadnutí sa v utorok (23. 6. 2020) zišli poslanci mestského zastupiteľstva v R. Sobote. Na programe mali okrem iného správu o zámere výstavby nového pivovaru v meste, prerozdelenie finančných prostriedkov športovým klubom a ekonomické záležitosti.
Ako prvý prebrali návrh na spolufinancovanie výmeny umelého trávnika na futbalovom štadióne. Tento bod predložil primátor Jozef Šimko, podľa ktorého je možnosť získať na tento účel dotáciu z UEFA. Vybrané subjekty, ktoré budú vybrané na udelenie dotácie, budú projekt spolufinancovať 100 000 až 150 000 eurami. Poslanci zámer uchádzať sa o podporu schválili, téme sa venujeme v samostatnom článku.
Z majetkových otázok bola ako prvé predĺženie nájomnej zmluvy na espresso v Dome kultúry (tzv. Dekáč), ktorá nájomcovi Michalovi Balážovi končí 30. júna 2020. Poslanci mu schválili prenájom na ďalších päť rokov, ale hlavný kontrolór Mikuláš Csirmaz podotkol, že v budúcnosti by sa takéto nájmy mali riešiť verejnou obchodnou súťažou a nie zámerom hodným osobitného zreteľa, ako sa to stalo teraz.
Oživí sa v R. Sobote pivovarníctvo?
Následne poslaneckému zboru prezentoval František Kurilla z firmy Architecture and desing studio zámer výstavby pivovaru, ktorý by mohol stáť na pozemkoch pri bývalej ZŤS, kde mesto plánovalo priemyselný park. Plán výstavby pivovaru podľa Kurillu nadväzuje na ďalší investičný zámer firmy v Srbsku, a v R. Sobote chcú nadviazať na tradíciu zaniknutého pivovaru Gemer. Zámer podľa Kurillu pripravovali tri roky a okrem samotnej výstavby pivovaru by chceli v našom regióne aktivizovať pestovanie chmeľa a sladovníckeho jačmeňa. Súčasťou areálu pivovaru má byť aj paroplynová elektráreň.
„Tento pivovar bude potrebovať 2160 ton sladu, ak bude vyrábať stotisíc hektolitrov piva. Ráta sa s pivom najvyššej kvality a pivom takzvaný ležiak,“ podotkol Kurilla. V závode, ktorý by stál na ploche 9,5 hektára, by sa však podľa neho malo spracovávať aj ovocie, hlavne jablká. Ponúkol tiež mestu 20-percentnú účasť v projekte a výstavbu 250 až 300 bytov s občianskou vybavenosťou.
Od mesta požaduje ústretovosť pri realizácii zámeru a provizórne priestory, v ktorých by sídlili počas prípravy výstavby, ktorú chcú začať už na jeseň 2020. Celkovo by v pivovare mohlo pracovať až 500 ľudí, ktorí by mali mať minimálne 700-eurový základný plat a ďalších 700 eur ako pohyblivú zložku.
Poslanec Pavel Zvara podotkol, že je rád, že tento projekt by sa mal realizovať práve v R. Sobote, opýtal sa však, či vo veci tejto investície oslovili aj štát. Kurilla odpovedal, že starú vládu nechceli oslovovať a s oslovením novej čakali na stanovisko mesta, či túto investíciu vôbec chce. Zvara následne ponúkol Kurillovi, že mu ihneď po zasadnutí dá kontakty priamo na štátnu organizáciu SARIO, kde môže zámer prezentovať.
Ako dodal poslanec Roman Vaľo, naštudoval si investičný zámer, ktorý mu neposkytol dosť informácií, boli však doplnené dnes. „Je to ambiciózny podnikateľský zámer, ktorý stavia na tradíciách regiónu. Každé pracovné miesto vytvorené v R. Sobote je pre mňa dobrý znamením a signálom, že mesto začína napredovať,“ povedal Vaľo s tým, že mesto vyčlenilo aj ďalšie pozemky pre investorov, kde by mal tento investor väčší priestor pre svoj zámer a zároveň aj jednoduchší prístup.
Opýtal sa tiež, v akom stave je napríklad posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ako aj výstavba ďalšieho pivovaru v Srbsku. Podľa Kurillu tam odovzdali staveniská. Dodal tiež, že sa budú uchádzať aj o štátnu pomoc, ale majú prisľúbené aj financovanie z bánk. Pivovar by mal mať podľa neho návratnosť do siedmich rokov, ostatné prevádzky do ôsmich.
Poslanec Michal Demeter sa opýtal, ako Kurilla vníma konkurenciu, ktorá je v SR v oblasti piva a ovocia silná. Podotkol tiež, že nový závod by pri plánovanom objeme výroby potreboval 25 percent celkovej produkcie ovocia na Slovensku. Opýtal sa teda, odkiaľ chce investor takéto obrovské množstvo suroviny získať.
Kurilla odvetil, že v úvode nepôjdu na plnú kapacitu a chcú dať príležitosť pestovateľom ovocia, aby na nový závod zareagovali. Ak sa to nepodarí, chcú ovocie dovážať napríklad z Maďarska. Priznal, že konkurenciu zatiaľ nemajú príliš zmapovanú, ale napríklad málokto ponúka kvalitné stopercentné džúsy.
Od mesta investor požaduje pozemky zadarmo a prípadne istú finančnú pomoc pri realizácii zámeru. Podľa Zvaru však treba začať úplne od iného konca, teda na SARIO. Štát by podľa neho mohol mestu za požadované pozemky zaplatiť a potom ich dať investorovi.
Primátor Šimko má podľa vlastných slov z celého zámeru zmiešané pocity. Podotkol, že investor chce začať stavať v októbri, ale ešte nemá hotovú potrebnú dokumentáciu. „Ste tu vítaný a určite dostanete potrebnú pomoc, ale zatiaľ mi to nejako nesedí. Zatiaľ som z toho vedľa ako jedľa,“ podotkol Šimko s tým, že je nemožné, aby investor začal stavať v októbri. Navrhol tiež, že by s Kurillom budúci týždeň rád vycestoval do Srbska, aby sa pozrel, v akom stave je výstavba tam.
MsZ napokon zobralo informácie od Kurillu na vedomie a deklarovalo, že mesto poskytne všetku potrebnú pomoc na realizáciu investičného zámeru.
Následne sa primátor ospravedlnil, že z pracovných dôvodov musí odisť a zasadnutie ďalej viedla viceprimátorka Andrea Andrášiová.
Záverečný účet mesta
Nasledovalo rozdelenie finančných prostriedkov športovým klubom v sume 30 000 eur (téme sa opäť venujeme v samostatnom článku). Následne záverečný účet a výročná správa mesta za rok 2019, ktorý predniesol vedúci ekonomického odboru Mestského úradu R. Sobota Miroslav Bielak.
„Mesto v roku 2019 hospodárilo s prebytkom 984 542 eur. Po vylúčení nevyčerpaných účelových prostriedkov zostáva prebytok vo výške 557 704 eura. Navrhujeme z toho sumu 3300 eur previesť do sociálneho fondu a zvyšok do rezervného fondu,“ priblížil Bielak.
Dodal, že Technické služby mesta mali zisk viac ako 121 000 eur, Mestské kultúrne stredisko takmer 3700 eur, Mestský športový klub zisk viac ako 1300 eur a Mestská bytová správa (MsBS) stratu takmer 20 000 eur.
Podľa Michala Demetera z výsledkov v správe vidieť, že bolo napríklad zbytočné predčasné zatvorenie zimného štadióna, keďže TSM mali zisk 121 000 eur, ktorých časť mohla byť použitá na jeho prevádzku. Podľa riaditeľa TSM Tibora Barta však napríklad stále majú veľa neuhradených faktúr. Niektorí poslanci upozornili aj na nedočerpanie kapitálových výdavkov.
Problémom v budúcnosti podľa hlavného kontrolóra môže byť však hospodárenie MsBS. „Spoločnosť má výpadok tržieb z nebytových priestorov, predovšetkým z dôvodu uzavrenia budovy župného domu, odkiaľ sa odsťahoval okresný úrad a zároveň aj ostatní menší nájomníci, čo spôsobí v roku 2020 výpadok tržieb na úrovni zhruba 9000 eur. Zároveň je možné očakávať aj pokles tržieb z prenájmu zasadačky v župnom dome,“ podotkol Csirmaz a upozornil aj na niektoré „historicky“ nízke nájmy, napríklad v Dome služieb.
Mesto odloží platenie splátok
Nasledoval návrh na odklad splátok úverov mesta z dôvodu pandémie nového koronavírusu o šesť mesiacov. Dôvodom je predpokladaný výpadok príjmov z podielových daní okolo 625 000 eur (ktorý môže byť podľa novších prognóz aj nižší) a mesto si podľa Bielaka potrebuje vytvoriť určitú finančnú rezervu, ktorá by mala byť vyše 311 000 eur (spolu s inými úsporami a zdrojmi má byť táto rezerva až milión eur). Poslanci návrh jednohlasne schválili.
Bielak predniesol aj Správu o plnení rozpočtu mesta k 30. aprílu 2020. „Mesto k tomuto dátumu hospodárilo s prebytkom 1 631 508 eur,“ konkretizoval Bielak s tým, že úverové zaťaženie k tomuto dátumu bolo 19,82 percenta bežných príjmom minulého roka. Informoval aj o navýšení čerpania kontokorentného úveru o 200 000 eur na celkovo 400 000 eur. „V podstate je to úver na vyrovnanie časového nesúladu medzi výdavkami a príjmami, nejde o nejaké čerpanie nového úveru,“ zdôraznil Bielak.
Pochvala pre hlavného kontrolóra
Nasledoval plán kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra na II. polrok 2020 a správy z jeho kontrolnej činnosti za I. polrok. „Máme hlavného kontrolóra skutočne na úrovni, odborníka,“ podotkol Vaľo. Zároveň upozornil, že aj teraz sa zo správy dozvedel, že napríklad mesto, ktoré by malo ísť príkladom, vybudovalo v jednej škôlke kotolňu bez stavebného povolenia a kolaudácie.
Pri informatívnej správe o plnení komunitného plánu sociálnych služieb sa spustila debata o rómskej komunite. Ako upozornil poslanec Jaroslav Bagačka, po koronakríze nastúpilo do základnej školy na Dúžavskej ceste iba osem detí, zatiaľ čo v meste ich bolo oveľa viac. Vyslovil tiež názor, že Rómovia by nemali byť sústredení iba v niekoľkých regiónoch, ale začlenení po celom Slovensku. „Začal by som v Bratislave na hradnom kopci,“ doplnil ho poslanec Ivan Hazucha.
Naplnenosť škôl
Ďalšia v poradí bola Správa o naplnenosti materských a základných škôl v meste za školský rok 2019/2020, ktorú predniesla Karin Kochanová z MsÚ. „Mesto má v zriaďovateľskej pôsobnosti šesť materských škôl a jednu ZŠ s materskou školou na Dúžavskej ceste. Je v nich 29 tried s vyučovacím jazykom slovenským a štyri s maďarským. Počet detí bol za posledné tri roky porovnateľný, od 651 do 662,“ ozrejmila Kochanová, podľa ktorej však samospráva v nasledujúcom roku očakáva pokles počtu detí a vyradenie jednej triedy.
Čo sa týka ZŠ, tri sú v meste s vyučovacím jazykom slovenským a dve s maďarským. „V tomto školskom roku je otvoreným 66 tried so slovenským a 32 tried s maďarským jazykom,“ načrtla Kochanová s tým, že aj v budúcnom roku by mal ich počet zostať zachovaný, pričom počet žiakov bude 2033.
Problematické dotácie
Pri prerozdeľovaní finančných príspevkov kultúrnym subjektom poslanec Hazucha upozornil, že hoci v R. Sobote sa k maďarskej národnosti hlási necelých 40 percent obyvateľov, na podporu maďarských spolkov idú až dve tretiny celkového balíka financií, teda takmer 10 000 eur z celkovo 15 000 eur. „Je toto spravodlivé?“ opýtal sa a podotkol tiež, že napríklad Mária Páková dostala dvakrát vyššiu podporu než spevácky súbor Bona Fide.
Podal preto procedurálny návrh na stiahnutie tohto bodu a jeho prepracovanie. Poslanci jeho návrh schválili.
V Interpeláciách a bode Rôzne zazneli požiadavky napríklad na dokončenie opravy mestského rozhlasu a zlepšenie verejného osvetlenia na Šibeničnom vrchu, ako aj doplnenie atrakcií na detskom ihrisku a vybudovanie jednoduchých športovísk v tej istej lokalite, či doasfaltovanie povrchu na Rožňavskej.
Uznesenie o kontrole komisiami
Na záver schválili radní uznesenie, ktoré predložil Roman Vaľo. MsZ ním mestskému úradu uložilo povinnosť investičné akcie, výstavby, prestavby, opravy či údržby financované z rozpočtu mesta či mimorozpočtových zdrojov a realizované na pozemkoch mesta pred schválením ich realizácie v MsZ prerokovať na príslušných komisiách. Podľa Vaľa by tým dalo predísť vzniku „čiernych“ stavieb, o ktorých sa potom MsZ dozvedá zo správ hlavného kontrolóra.
Zdroj: MsZ Rimavská Sobota, Foto: Sobotnik.sk
Pingback: Poslanci prerozdelili financie pre športové kluby, dotácie sa znížili o 40 %