Do redakcie sme dostali reakciu petičného výboru petície „Zastavme netransparentnú zonáciu Národného parku Muránska planina“ na náš nedávny článok o pripravovanej zonácii Národného parku Muránska planina.
Hoci sme v článku uviedli stanovisko výboru a ponúkli mu možnosť na ďalšie vyjadrenie, podľa výboru údajne nedostali priestor. Keďže si ctíme pluralitu názorov a sami sme predtým výbor oslovili, uverejňujeme teraz jeho celú reakciu, ktorú nám poskytol jeho člen výboru Igor Viszlai. Stanovisko zverejňujeme bez redakčných úprav:
Tak ako by malo byť samozrejmé, dať v spore priestor na vyjadrenie obom stranám, tak sa to opäť nestalo. Preto posielam vyjadrenie v mene petičného výboru petície „Zastavme netransparentnú zonáciu Národného parku Muránska planina“, hlavne na slová, ktoré k nej uviedol riaditeľ správy Národného parku Muránska planina v sobotníku.sk 7.6.2020. Budem postupovať postupne k jednotlivým veciam, ako je to v pôvodnom príspevku.
Rozprávať o nátlaku pri podpisovaní petície je tvrdenie, ktoré by bolo za hodno aj potvrdiť. Preto budem veľmi rád, ak mi dá pán riaditeľ kontakt aspoň na jedného občana, ktorý mal petíciu podpisovať pod nátlakom. Osobne sa mu ospravedlním a jeho meno vyškrtneme z petičných hárkov. Skôr by som pochopil to, že ľudia nechápu petíciu. No bodaj by aj mohli, keď takmer na dennej báze sú informovaní (či skôr dezinformovaní) cez rôzne médiá, ako je perfektne navrhnutá zonácia národného parku Muránska planina a petičný výbor len hľadá zámienky, ako proces zonácie skomplikovať. Tak teda dajme fakty na pravú mieru:
- • V petičnom výbore sú naozaj aj lesníci, ktorí ale celý čas deklarujú, že nie ako zamestnanci štátneho podniku, ale ako členovia stavovskej organizácie a tá háji záujmy lesníkov a vlastníkov lesa bez rozdielu vlastníctva. To, že rozumejú právnym vzťahom medzi zákonmi o lesoch a o ochrane prírody ich predurčuje k tomu, že sa môžu odborne k veci vyjadrovať.
- Tvrdenie, že „lesníci, ktorí zmenu nechcú a dlhodobo pracujú proti ochrane prírody, resp. chcú jej ochranu podľa vlastných predstáv a pravidiel“ má takú výpovednú hodnotu, ako všetky tvrdenia pána riaditeľa – klamstvo. Nech pán riaditeľ predloží jeden dôkaz o tom, že by lesníci a je jedno či štátni či neštátni, pracovali proti ochrane prírody a dovolím si tvrdiť, že nechcú ani svoje pravidlá. Práve naopak – chceme len, aby sa dodržiavali zákony Slovenskej republiky a medzinárodné záväzky. Ctíme a vážime si ochranu prírody, ktorá je zmysluplná, zákonná a nie podľa úzkej skupinky ľudí. A že „určite by sa dosiahlo viac, keby sme spolu viacej komunikovali…“? To je asi jediné, v čom má pán riaditeľ pravdu. Ale ako vyzerá komunikácia podľa neho: dva a pol roka pracovníci správy národného parku rokovali s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov v rámci pôvodného národného parku, dohodli sa pravidlá ďalšej činnosti, docielila sa zhoda v návrhu nových zón. To všetko v rámci projektu pre tri veľkoplošné chránené územia za 3,5 milióna eur a keď bolo všetko dohodnuté, tak to ŠOP hodí do koša a vynaložené peniaze sú fuč. Bez akejkoľvek komunikácie sa pripraví nový projekt zonácie, ktorý výmeru národného parku zväčšuje (o tom nižšie), o ktorom sa dotknuté strany dozvedia až zo zverejnených dokumentov na web stránkach v rámci začatia konania Okresného úradu Banská Bystrica k schvaľovaniu zonácie. Nuž a asi vlastné predstavy a pravidlá si nastavil sám pán riaditeľ. Nemá totiž v zmysle platného zákona o ochrane prírody a krajiny súhlasy väčšiny neštátnych vlastníkov pozemkov (§50 ods. 7 – Chránené územia alebo ich zóny so štvrtým stupňom ochrany a piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve sa môžu vyhlásiť len so súhlasom vlastníka pozemku…) . Ako je potom možné, že sa takýto návrh vôbec dostane do schvaľovacieho procesu? Takže petičný výbor len chce, aby sa dodržiavali nie vlastné pravidlá ŠOP, či p. riaditeľa NP MP, ale zákon. Ten mal byť dodržaný pri predkladaní dokumentov na rokovanie a nie teraz cez médiá modifikovať zonáciu podľa aktuálnej potreby!
- Ďalšie tvrdenie pána riaditeľa „témou nášho záujmu je výhradne veľkoplošné chránené územie – národný park – nie voľná krajina, kde platí 1. stupeň ochrany a obmedzenia sú minimálne“ len zapadá do jeho kontextu klamstiev. Rozšírenie územia vlastného národného parku o cca 5 tisíc hektárov a zníženie výmery ochranného pásma o cca 8 tisíc hektárov (z toho práve tých 5 tisíc prešlo do NP), by bolo v poriadku, keby tvrdenia o voľnej krajine zodpovedali skutočnosti. Do zóny A je navrhnutých 143,96 ha lesných pozemkov, ktoré sú dnes v 1. stupni ochrany, do zóny B 145,49 ha, do zóny C 37,03 ha a do ochranného pásma (kde má platiť 2. stupeň ochrany) 1196,56 ha. Čiže spolu 1523,04 ha lesných pozemkov s 1. stupňom ochrany, čo je práve voľná krajina. Sú to údaje, ktoré boli poskytnuté samotnou správou národného parku a nie čísla, ktoré si vymysleli lesníci! Tak isto z údajov správy NP vychádza, že štátnych lesov je v národnom parku len 82,16 % a teda matematika nepustí. Ako môže byť podľa ich tvrdení 93 % pozemkov v rámci národného parku štátnych? Keby aj všetky nelesné pozemky boli štátne – čo nie sú, aj tak sme stále len na úrovni 83,84%. Preto zas otázka – je to zámerné zavádzanie, či obyčajné klamstvo?
- Veľmi zaujímavé sú čísla o počte ľudí, ktorí by novou zonáciou prišli o prácu. Prepočet pána riaditeľa by stál za hlbšiu analýzu, ako sa dopracoval k počtu „len 11 zamestnancov štátneho podniku Lesy SR“. Dopad je samozrejme vyšší, ale je to vec diskusie. Zato veľmi majstrovsky dokáže pán riaditeľ odvrátiť pozornosť od podstaty problému a spletie ho s niečím, čo s tým absolútne nesúvisí – kontrolnou činnosťou a verejným obstarávaním v lesoch. Sám mám výhrady voči nastaveným pravidlám verejného obstarávania, ale zas sú len v rámci zákona. Že ten je zlý, vieme. Ale aká je možnosť vonkajšej prevádzky ho ovplyvniť? Na čo však pán riaditeľ zabudol, je podstatnejšie. Že o prácu prídu práve tí živnostníci, ktorých sa tak zastáva. Bezzásahová zóna 50 % územia (s výhľadom 75% do roku 2030) je množstvo pracovných príležitostí miestneho obyvateľstva v regióne, ktorý je zaradený vládou Slovenskej republiky medzi znevýhodnené a to v odvetví, ktoré tu má tradíciu a ideálne podmienky na rozvoj, pričom ide o trvalo udržateľné pracovné miesta pri obhospodarovaní lesov podľa doterajšieho stavu ochrany prírody (3. stupeň). Príroda na území Muránskej planiny je človekom výrazne ovplyvňovaná mnohé storočia a práve lesníci zabránili svojou tvorivou prácou, aby sa planina nestala typom balkánskej krajiny – vápencové pohoria bez stromovej vegetácie. Lesníci si dobre uvedomujú, že prírode blízke hospodárenie má na tomto území svoje miesto, rozumejú dobre pojmu biodiverzita. Veď sa ňou chvália aj ochranári. Len potom otázka – je to vďaka či napriek doterajšej činnosti lesníkov?
- Kauza chovu koní sa žiaľ vždy rieši parciálne, nie komplexne a hlavne, nebola nijako zakomponovaná do návrhu zonácie ani programu starostlivosti o národný park. V zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny takto chov koní nemá reálne možnosti na svoju existenciu (§ 16 ods. 1 písm. d: Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané pásť, napájať, preháňať alebo nocovať hospodárske zvieratá). Z uvedeného znenia zákona totiž neexistuje ani možnosť výnimky. Detaily procesov chovu mali byť podrobne zachytené v Programe starostlivosti o NP MP po dôkladnej analýze, zadefinovaní zásad a na základe konsenzu s predstaviteľmi chovu koní. Prečo to v programe starostlivosti nikde nie je? Lebo predstava pána riaditeľa je viac ako zákon? Doteraz boli zo strany ochrany prírody kladené chovu koní skôr prekážky, ako ich podpora. A čuduj sa svete, zrazu návrh aj na ich podporu cez projekt s WWF, o ktorom nikto z chovateľov nič nevie. Nuž ak majú tieto peniaze pretiecť tak, ako tých 3,5 milióna eur z projektu prípravy programov starostlivosti uvedené vyššie, bude to tragédia.
- Otázka prekategorizovania či zrušenia NP je zodpovedaná tak šablónovite, že je to až trápne. V jadrovej zóne NP MP, kde sa lesnícky hospodári viac ako dvesto rokov, nerastú žiadne plantáže na drevnú hmotu a nie sú ani zásobárňou diviny. Aj dnes sa tu môže občan tohto štátu zregenerovať po namáhavom dni v práci… Zverejňované obrázky po kalamitách, ktoré spôsobil vietor či aj vďaka „ochrane prírody“ podkôrny hmyz, nezobrazujú reálny stav lesov. Prírode blízkym spôsobom sa tu hospodári už niekoľko desaťročí a teda do ochrany hodného stavu priviedli toto územie lesníci a nie ochranári. Pokiaľ by zas len a len v zmysle zákona boli dodržané podmienky na vyhlásenie veľkoplošného chráneného územia, tak Muránska planina plne zodpovedá prírodnému parku (§ 20a zákona o ochrane prírody a krajiny). Podielom človekom zmenených biotopov a ostatných kritérií aj v zmysle IUCN Muránska planina nie je územie, ktoré zodpovedá národnému parku. V prírodnom parku by sa zachovalo všetko to, čo sa tu dlhodobo obhajuje. Príroda by bola chránená druhým a tretím stupňom tak ako doteraz, piaty stupeň by sa rozšíril o okrajové časti prírodných rezervácií podľa dohody s vlastníkmi a užívateľmi podľa pôvodného návrhu zonácie. No a s tou divinou asi pán riaditeľ trpí schizofréniou alebo inou diagnózou. Na prerokovávaní pripomienok so zástupcami poľovníckych združení v rámci národného parku tvrdil, že poľovníctvo chce na území zachovať, síce ešte nevie ako, ale určite ho tam chce. Pritom zas na 50 % plochy navrhovanej zonácie platí zákon a nie akási predstava a pravidlá pána riaditeľa. (§ 16 ods. 1 písm. g: Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha). Alebo má naozaj reálne riešenie nastolených problémov?
- Rozvoj turizmu sa na Slovensku rieši už niekoľko dekád, žiaľ bez patričného efektu. Návrhy samospráv, aby sa pri súčasnom stave ochrany územie viac otvorilo občanom, aby občan tohto štátu zregenerovať po namáhavom dni v práci…, sa stretli zo strany NP MP s neochotou. Najlepšie by vedeli rozprávať v obci Muráň, kde hľadali riešenie na sprístupnenie Javorníkovej doliny a boli ochotní prispôsobiť sa podmienkam národného parku. Žiaľ, nepodarilo sa. Takže asi taká je predstava o rozvoji turizmu, keď dnes to nejde pri 13 % územia v piatom stupni ochrany. Pôjde to lepšie pri obmedzení všetkej činnosti na 50 %, s výhľadom do roku 2030 na 75% územia? Či zas ide o projekty, na ktoré bude čerpaných množstvo peňazí , ale ani jedno euro neskončí u občanov regiónu, ktorí sa tu dnes živia poctivou prácou?
Preto petícia, ktorou nemáme inú snahu, len sme vyjadrili nespokojnosť s predloženými dokumentami k zonácii národného parku Muránska planina, žiadame zastaviť nezákonné konanie, sme za to, aby si všetky dotknuté strany sadli znovu za rokovací stôl a dohodli podmienky ďalšej existencie ochrany prírody a dotknutých subjektov a občanov, aby to nebolo „o nás bez nás“ ako za čias spred roku 1989 a aby sa pri rokovaniach bral do úvahy novelizovaný zákon o ochrane prírody a krajiny a dodržiaval sa.
Nepotrebujeme vnášať do procesov chaos a stavať „vlastné predstavy a pravidlá“, no určite nemienime klamať, ako sa to deje na druhej strane. Stačí poznať pozadie televíznej reportáže o štvorkolke na území národného parku a potom neviem – neviem, kto by sa mal červenať.
Ing. Igor Viszlai, člen petičného výboru petície „Zastavme netransparentnú zonáciu Národného parku Muránska planina“
