V R. Sobote boli tri tehelne, zlatým obdobím bola polovica 20. storočia

RIMAVSKÁ SOBOTA – V prvej polovici 20. storočia bolo v Rimavskej Sobote zlaté obdobie tehelní, ktoré bolo späté aj s dostupnosťou potrebnej suroviny – hliny. V tom čase v meste fungovali až tri tehelne a to v Tomašovej, Tormáši a na Kurinci.

Ako pre Sobotnik.sk uviedla riaditeľka Gemersko-malohontského múzea (GMM) Oľga Bodorová, tehelne boli mestské, čomu nasvedčoval aj nápis na tehlách – RSz, resp. RSzV (Rimaszombat Város). Od mesta si ich však prenajímali niektoré rodiny.

„Najväčší rozmach tehliarstva bol okolo rokov 1900 až do 1947 – 1948, kým spomínané tehelne neznárodnili. Ako prvá zanikla na Kurinci. O tehelni v Tomašovej toho vieme najmenej. Časom po vojne postupne vznikali tehelne na viacerých miestach, ako napríklad v Tornali, Jesenskom či v Poltári, čo bola veľká konkurencia pre Rimavskú Sobotu a jej tehelne,“ uviedla Bodorová.

Najvýznamnejšia tehelňa bola podľa Bodorovej v Tormáši, ktorú si prenajímala od mesta slávna a významná rodina Tóthovcov z Rimavskej Soboty, ktorá na mnohých miestach v zahraničí, v Anglicku, Maďarsku, Paríži či Mníchove, svojich blízkych a rodinu Tieto kontakty im pomohli pri spustení tehelne. „Táto rodina vlastnila výborné stroje a ovládala potrebné technológie. Ovládali aj približne šesť svetových jazykov a v zahraničí aj študovali,“ doplnila riaditeľka GMM.

Ako ďalej povedala, o históriu tehliarstva v R. Sobote sa GMM zaujíma zhruba 30 rokov. Posledný majiteľ, Ladislav Tóth, sa však z Rimavskej Soboty odsťahoval do Maďarska a jeho brat do Mníchova. „Možno nejaké dokumenty, pohľadnice ešte majú. V Rimavskej Sobote však už nežije nikto z ich potomkov,“ konštatovala Bodorová.

Zaujímavá história tehliarstva v Rimavskej Sobote sa tak uzavrela. Posledný majiteľ z tejto Tóthovskej rodiny však podľa riaditeľky bol pred pár rokmi na výstave o tehliarstve v regióne, ktorú zorganizovalo GMM, a vtedy múzeu podaroval aj mnoho fotiek, ktoré túto epochu pripomínajú.

Za námet na článok ďakujeme PR referentke GMM Martine Oštrom Marekovej, ktorá túto tému spomenula na jednej komentovanej prehliadke múzea, a za rozvitie a priblíženie histórie rimavskosobotského tehliarstva riaditeľke GMM PhDr. Oľge Bodorovej.