Ako hádzali Lučenčania sliepky na dvor Úradu vlády

LUČENEC/BRATISLAVA – Pred 20 rokmi bojovali Lučenčania za sídlo župy bizarným spôsobom – prehadzovali sliepky cez plot Úradu vlády. Protestom sa niesli aj nepríjemné situácie, ako napríklad napadnutie fotoreportérky či „protiprotest“ zo strany Slobody zvierat.

V aktuálnej dobe je stále nevyriešenou otázkou fungovanie vyšších územných celkov (VÚC) na Slovensku, ktoré podľa mnohých názorov nie sú dobrým riešením územnosprávneho členenia. Hlavným aktivistom za ich zrušenie je Únia miest Slovenska, ktorej členom prezídia je aj primátor Veľkého Krtíša Dalibor Surkoš. Problémy s vtedy pripravovaním členením, avšak ešte na 12 VÚC, mali obyvatelia Novohradu už pred vyše 20 rokmi, kedy prišli protestovať pred Úrad vlády bizarným spôsobom – hádzali sliepky na dvor Úradu vlády.

Úbohé sliepky

Mnohí z vás si určite povedia, že prečo práve sliepky. Odpoveď je jednoduchá – tieto zvieratá sú podľa organizátorov symbolom hlúposti a nerozumných úkonov. Za plot inštitúcie hodili dokopy 150 živých sliepok. Hlavným dôvodom na tento protest bolo, že zodpovední úradníci navrhovali ako budúce sídlo VÚC Rimavskú Sobotu, čo sa však Novohradčanom vôbec nepáčilo.

Ako vtedy informoval Korzár, demonštranti boli členmi občianskeho združenia Za demokraciu a zdravý rozum, ktorého predsedom bol Tibor Papp. Podľa jeho vyjadrení, ktoré poskytol v tej dobe Tlačovej agentúre Slovenskej republiky nesúhlasili s určením centra župy primátori a prednostovia okresných úradov a miest Lučenec, Veľký Krtíš, Poltár, Revúca, ako aj 72 samospráv v kraji.

Vtedajší protest v Bratislave prirovnávali v Novom slove dokonca k protestu v Belehrade, kde postavili pred súd štrnásť stoličiek obžalovaných za vojnové zločiny spáchané pri bombardovaní Juhoslávie silami NATO.

Demonštráciu sprevádzal aj jeden nepríjemný moment. Počas protestu napadol jeden zo zamestnancov Úradu vlády, poverený „uprataním“ týchto sliepok z dvora inštitúcie, fotoreportérku. Prípadom sa zaoberala aj polícia.

Proti tomuto typu protestu boli samozrejme aktivisti zo Slobody zvierat, ktorí prišli krátko po demonštrantoch na inkriminované miesto s nápisom Stop týraniu zvierat. Keď sa celé nepokoje skončili, pozháňali prehádzané sliepky, ktoré zaniesli do Centra v Záhorskej Bystrici. Jedenásť z nich to však neprežilo.

Patálie okolo vzniku VÚC

Pre objasnenie kontextu treba pripomenúť genézu vzniku dnešných VÚC. Ako pripomína myliptov.sme.sk, po vytvorení nových okresov v roku 1997 prišli na rad aj väčšie jednotky, ktoré mali nahradiť dovtedajšie kraje. Tvorcom príslušného návrhu bol splnomocnenej vlády M. Dzurindu Viktor Nižňanský, po kotom aj dostala pomenovanie Nižňanského reforma.

Od začiatku však bola podrobovaná kritike za necitlivé delenie regiónov (napríklad začlenenie Rožňavy do iného kraja než zvyšok Gemera), či naopak ich nelogické spájanie (Novohrad s Gemerom). Dôvodne sa uvažovalo o 16 samosprávnych krajoch, ktoré boli neskôr zredukované na 12 žúp. Parlament však nakoniec trochu prekvapil a narýchlo schválil model ôsmich krajov, ktoré tu máme dodnes. Naprázdno tak obišla Rimavská Sobota aj Lučenec a hádzanie sliepok bolo napokon úplne zbytočné.

Zdroj: Korzár.sme.sk, Nové slovo, Foto: ilustračné, Pixabay.com