Predpoklady sa potvrdili, ŠOP vyhlásila nového riaditeľa Muránskej planiny

MURÁŇ – Generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR, Dušan Karaska, v stredu 11. novembra vymenoval nového riaditeľa Správy Národného parku Muránska planina. Stal sa ním dlhoročný lesník a odborník na ochranu prírody – Ján Šmídt.

ŠOP SR vypísala ešte v septembri výberové konanie na post šéfa Správy NP Muránska planina. Jednou z podmienok pre zapojenie sa do výberového konania, bolo vypracovanie koncepcie riadenia a rozvoja národného parku, ktorého súčasťou bola aj stratégia rozvoja spolupráce národného parku s relevantnými subjektmi v regióne.

Ján Šmídt vo svojej koncepcii predstavil víziu funkčného národného parku. Podľa nového riaditeľa má byť prioritným cieľom NP Muránska planina, dosiahnutie a zachovanie priaznivého stavu ekosystémov prostredníctvom prírodných procesov na väčšine územia národného parku. Druhým, rovnocenným cieľom, by podľa jeho názoru malo byť aj poskytovanie duševných, vedeckých či rekreačných záujmov návštevníkom národného parku.

Zároveň chce nový riaditeľ spolupracovať so všetkými relevantnými subjektmi v regióne. „Predpokladom efektívnej spolupráce je komunikácia, aje poľutovania hodné, že taký závažný dokument, akým je projekt ochrany národného parku nebol pred jeho zverejnením prerokovaný s dotknutými subjektmi,“ konštatuje Ján Šmídt, podľa ktorého súčasťou príprav zonácie národného parku musí byť aj analýza socioekonomických dopadov nielen na samotný národný park, ale aj celý región.

Rovnaký názor sním zdieľa aj generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska, ktorý sa bude snažiť byť novému riaditeľovi nápomocný. „Je vidieť, že Ján Šmídt tento región pozná veľmi detailne, pôsobí tu väčšinu svojho života a je oboznámený s problematikou. Preto má moju plnú dôveru a verím, že bude pre tento národný park veľkým prínosom,“ zhodnotil generálny riaditeľ ŠOP SR.

Ján Šmídt vyštudoval lesné inžinierstvo na Technickej univerzite vo Zvolene. Vo svojich pracovných začiatkoch pracoval ako lesník na Správe CHKO Slovenský kras, neskôr na Správe NP Muránska planina a posledné roky ako SZČO vyhotovoval dokumentácie ochrany prírody, participoval ako GIS expert na projekte LIFE Energia v krajine  pre Ochranu dravcov na Slovensku. Od roku 2000 je členom občianskeho združenia „Živá planina“, v rámci ktorého sa okrem iného venuje manažmentu lokalít s výskytom sysľa na Muráni. V rokoch 2018 a 2019 bol výkonným riaditeľom Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer.

Moje plány a ciele vo funkcii riaditeľa Správy NP Muránska planina

Poslaním ochrany prírody je zachovávanie biologickej rozmanitosti a stavu krajiny, teda zachovávanie nášho prírodného dedičstva. Muránska planina má vďaka svojej polohe, mimoriadnej rozmanitosti hornín, ktoré ju budujú a členitému reliéfu jedno z najpestrejších rastlinstiev a živočíšstiev na Slovensku. Vďaka mnohým druhom, ktoré sa okrem Muránskej planiny nikde inde nevyskytujú mi trochu pripomína planinu z románu Arthura Conana Doyla Stratený svet. Aj dnes, v 21. storočí na Muránskej planine vedci nachádzajú nové druhy živočíchov, aké ešte nikto nikdy nevidel.

V obrovskom kontraste s tým je stav ochrany prírody ako odboru, ktorý od revolúcie v roku 1989 prakticky neprešiel reformou. Výsledkom je, že spoločnosť očakáva od správ chránených území environmentálne služby, ktoré jej žiaľ chránené územia na Slovensku dokážu poskytnúť len v obmedzenej miere. Myslím tým napríklad možnosť poprechádzať sa v chránenej prírode bez hluku a iných ruchov všadeprítomnej civilizácie. A trebárs so sprievodcom, ktorý zasvätí návštevníka do tajomných procesov fungovania divokej prírody.

V tomto podľa mňa tkvie ohromný potenciál našich chránených území, najmä národných parkov, ktoré môžu byť impulzom rozvoja ekonomiky regiónov. Platí to najmä v častiach našej krajiny, kde cestovný ruch nie je veľmi rozvinutý. Takou je aj okolie Muránskej planiny, kde sa cestovný ruch za posledných päť rokov takmer zdvojnásobil a veľká časť návštevníkov sem prichádza predovšetkým kvôli prírode. Takému rastu nedokáže v našom regióne konkurovať žiadne iné odvetvie. Aby sa to takpovediac nezvrhlo, Správa národného parku Muránska planina musí mať silné kompetencie. Aj preto sa v rezorte životného prostredia pripravuje reforma Štátnej ochrany prírody.

Pri zabezpečovaní ochrany prírody v regióne však musíme myslieť aj na sociálne, ekonomické a kultúrne väzby. Popri prírodných procesoch sa ľudia svojou činnosťou po stáročia podieľali na formovaní dnešnej krajiny. Najmä lesníctvo a pasienkárstvo tu majú pevnú tradíciu, dnešní hospodári sú hrdými nositeľmi vedomostí a skúseností, o ktoré je treba sa opierať.