Regionálne dejiny mení na pútavé statusy. História ma neprestáva udivovať, tvrdí Vladimír Gondáš

HODEJOV – Historik, objaviteľ i popularizátor regionálnej histórie. Aj týmito slovami by sa dal opísať Hodejovčan Vladimír Gondáš. V skupine ľudí združených okolo histórie, najmä tej regionálnej, nejde o neznámeho človeka.

Svoje meno spojil s viacerými objavmi. K tým najcennejším patria predmety, ktoré používal praveký človek, alebo lokalizácia stredovekého mestečka Oppidum Gede, ktoré kedysi stálo na území Hodejova.

Vladimíra Gondáša však v uplynulých mesiacoch začali registrovať aj tí, ktorí sa o regionálnu históriu doteraz veľmi nezaujímali. Na svojom facebookovom profile a vlastnej webstránke www.hodejov.estranky.cz začal uverejňovať pútavé príbehy naprieč dejinami Gemera-Malohontu, čím zaujal množstvo čitateľov.

Kto je Vladimír Gondáš? Kedy našiel zaľúbenie v histórii? Čo sa mu podarilo objaviť a ktorý príbeh je pre neho najzaujímavejší?

Historik z Hodejova Vladimír Gondáš odpovedal aj na tieto otázky v rozhovore pre portál Sobotnik.sk.

Kedy a ako ste v sebe objavili záľubu v histórii a objaviteľstve?

Som z dediny a v štvrti, kde som vyrastal, bola skoro v každej domácnosti krava. Tieto sa pásli spolu s družstevným dobytkom a k podvečeru sme ich chodievali čakať. Boli by trafili domov aj bez nás, ale takto sme sa mohli hrať na hradnom kopci, odkiaľ sme mali dokonalý výhľad.

Ako malé deti sme nemali prístup k informáciám, ako je to v dnešnej internetovej dobe. V okolitých dedinách hrad nebol, tak sme si naivne mysleli, že u nás musel bývať kráľ a naša hrdosť primerane rástla. Na úpätí hradného kopca bola priehlbina a viedli tam schody z kameňa. Na tom mieste bolo veľké množstvo rôznej keramiky. Podarilo sa nám zložiť pár džbánov a jeden tanier.

To miesto do dnešného dňa neviem nájsť, hoci kopec do detailov poznám. Nerozumiem tomu. Tam niekde sa začala moja náklonnosť k histórii. No a napokon v roku 1984, keď som maturoval, som si v ruskom jazyku vybral tému kultúrne pamiatky a nerastné bohatstvá v Stredoslovenskom kraji.

Učarovali vám viac svetové dejiny alebo regionálna história?

Jednoznačne regionálna a v prvom rade obdobie II. svetovej vojny.

Prečo?
Možno preto, že som v úplnom závere roku 1944 v dôsledku vojnových udalostí stratil oboch starých otcov. Z toho obdobia sa dalo získať najviac údajov. Pri jednej starej mame bývali najskôr vlasovci a potom rumunskí vojaci. No a pri druhej starej mame to boli sovietski vojaci. Tie informácie som priam hltal a neskôr som začal čítať všetko, čo sa týkalo II. svetovej vojny.

Čo sa vám doteraz podarilo objaviť? Či už hovoríme o predmetoch, miestach alebo zabudnutých informáciách?

Je ťažké na toto odpovedať. Predmetov nájdených na povalách alebo pri prácach v záhradách bolo veľa. Za zmienku stojí nález dvoch pazúrikov a jedného rohovca. Sú to predmety pravekého človeka. No a pravdepodobne sa mi v dávnejšej minulosti podarilo lokalizovať miesto, kde v stredoveku malo ležať mestečko „Oppidum Gede“. Aspoň toho názoru boli pracovníci Krajského pamiatkového úradu z Banskej Bystrice a Nitry, ktorí si na moju žiadosť miesto pozreli a zobrali so sebou časť povrchových nálezov.

Vnímate nájdenie nového predmetu vždy ako úspech?

Za úspech považujem, keď sa mi podarí nájsť údaje, ktoré poopravia, doplnia alebo zmenia dovtedy známe údaje viažuce sa k histórii nášho regiónu.

Napríklad?

Dá sa spomenúť napríklad hrad Sobôtka, kde som v minulosti preukazoval, že vyobrazenie z roku 1593 nezobrazuje uvedený hrad, ale pevnosť Šabac ležiacu v Srbsku. Ten najnovší objav sa výnimočne netýka nášho regiónu. Mením históriu Kongresového centra Slovenskej akadémie vied, zámok v Smoleniciach. Dokladám záznamy architekta, ktorého história doposiaľ v tejto súvislosti nezachytila.

Moje zistenia budú publikované koncom roku v Zborníku Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Seminár bol na konci minulého roku zrušený pre pandémiu. Bol to náhodný nález v archíve Staviteľského múzea v Budapešti. Aby som bol úprimný, tak som tam hľadal podklady k Župnému domu v Rimavskej Sobote.

Spolupracujete s miestnymi organizáciami alebo ste “vlk samotár”?

Veľmi dobrý vzťah mám s Gemersko – malohontským múzeom v Rimavskej Sobote, Hradným múzeom vo Fiľakove, Knižnicou Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote a aj s miestnym štátnym archívom. Nedá sa hovoriť o nejakej bližšej spolupráci. Pracujú tam skvelí ľudia a sú pripravení v rámci možností pomôcť. Osobne som skôr ten „vlk samotár“. So žiadnymi inými organizáciami nemám kontakt.

Na svojom facebookovom profile uverejňujete pútavé statusy – príbehy z regionálnej histórie. Prečo? Čo vám táto činnosť prináša?

Nemám z toho vôbec žiadny profit. Podľa môjho názoru by bola škoda, ak by sa na tie príbehy úplne zabudlo. Náš región je taký Bohom zabudnutý kraj, preto sa ho snažím aspoň takouto formou zviditeľňovať. Robím to, lebo ma to zatiaľ baví, ale už som zvažoval, že to možno ukončím.

Dostávate od facebookových čitateľov nejakú odozvu?

V drvivej väčšine dostávam kladné odozvy a mnoho ľudí ma kontaktuje cez Messenger s rôznymi žiadosťami. Niektorých zaujíma história ich obce a sú aj takí, čo by chceli mať rodostrom, prípadne hľadajú iné informácie. Väčšinou im viem len poradiť, ako sa k tým údajom dá dopracovať. Sem tam sa nájdu aj záporné ohlasy, ale tie sa ku mne dostávajú len sprostredkovane.

Nedávno ste zverejnili výzvu, aby vám ľudia napísali miesta, o ktorých by ste mali pripraviť status.

Priznám sa, že som nečakal takú masívnu odozvu.

Odkiaľ čerpáte informácie?

Množstvo obcí z nášho okresu mám pokrytých z mojich predchádzajúcich návštev v archívoch. Z posledných štyroch rokov som skoro polrok strávil v Štátnom archíve v Rimavskej Sobote. Jeden a pol mesiaca v Slovenskom národnom archíve v Bratislave, približne taký istý čas v Krajskom archíve v Banskej Bystrici. Mesiac v knižnici Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a tak isto aj v knižnici Mateja Hrebendu.

Medzitým boli ešte návštevy vojenských historických ústavov v Prahe a Bratislave. Český národný archív v Prahe a Slovenská národná knižnica v Martine a ešte by som mohol vo výpočte pokračovať.

Zvyšok som chcel doplniť cez digitálne archívy, ale škrt cez moje plány robí dlhodobý výpadok Univerzitnej knižnice v Bratislave. Mnoho žiadostí mimo nášho okresu momentálne neviem spracovať. Mal som informácie, že knižnica obnoví svoju činnosť od nového roku, no nestalo sa tak.

Vynikajúcim prostriedkom na získanie informácií sú maďarské digitálne archívy, respektíve knižnice. Majú ich parádne. Na Slovensku sme v tomto ohľade zaspali dobu a predbehli nás aj susedia z Česka.

Neuvažovali ste tieto príbehy spojiť a vydať v publikácii?

Túto otázku dostávam pomerne často. Osobne nedisponujem zdrojmi, aby som si takéto niečo mohol dovoliť. Sám som prípadných sponzorov doposiaľ nehľadal a ani to nepredpokladám. Tento rok bude vydaná kniha, na ktorej som spolu s Boženou Jánošíkovou dlhodobo pracoval. Nie je to lacná záležitosť. Bude sa týkať histórie legionárskej obce Bottovo.

Ktorý príbeh spojený s regiónmi Gemer-Malohont a Novohrad je podľa vás najzaujímavejší?

Pre mňa je najzaujímavejší príbeh Juliany Korponaiovej, z literatúry známej ako Levočská biela pani. Autor románu Mór Jókai odviedol skvelú prácu a ide o veľmi pútavo napísané dielo.

Histórii sa venujete dlhé roky. Stále vás baví a dokáže prekvapiť alebo svoju činnosť už vnímate ako rutinu?
História ma neprestáva prekvapovať a udivovať. Nie v jednom prípade sa mi stalo, že som našiel nejakú udalosť, ktorá bola popisovaná rozdielnymi spôsobmi a pravda bola niekde v strede. Mnoho vecí treba dohľadať a podľa možností overiť zdroje. Keď si zoberiem len svoju rodnú obec, o ktorej dosť veľa viem, teda aspoň si to myslím, stále k nej nachádzam, aj keď už len sporadicky, nové údaje. A sú aj také, že, obrazne povedané, vytreštím oči.

Zlatý vek konzervárne

Konzerváreň v Rimavskej Sobote od začiatku vypuknutia I. svetovej vojny nastúpila na cestu…

Uverejnil používateľ Vladimír Gondáš Piatok 22. januára 2021

História a objavovanie vám do života určite mnohé priniesli. Je však aj niečo, čo vám zo života vzali?

Tak najviac mi zobrali peniaze, ktoré som investoval, podľa mojich najbližších, do rôznych harabúrd. Pre mňa sú to však vzácne predmety so vzťahom k obci alebo blízkemu okoliu.

Máte osobné ciele spojené s históriou a bádateľstvom, ktoré by ste chceli dosiahnuť?

Chcel by som zostať spojený s históriou nášho regiónu. Uvidíme, čo prinesie najbližšia budúcnosť a či sa mi to podarí.

Zaujímavé texty z histórie, ktoré pravidelne prináša Vladimír Gondáš, nájdete buď na už spomínanej stránke hodejov.estranky.cz, alebo na facebookovom profile autora.