ĎUBÁKOVO: V príbehu nepostavenej priehrady Ipeľ je i oligarcha Brhel

Dedina Ďubákovo v údolí, ktoré mala zaplaviť voda hornej nádrže

ĎUBÁKOVO – Prečerpávacia vodná elektráreň (PVE) Ipeľ, ktorá mala vzniknúť na mieste dnešnej dedinky Ďubákovo v Poltárskom okrese, je projekt starý už niekoľko desaťročí. Spomína sa od prelomu 70. a 80. rokov 20. storočia, ale k jeho realizácii doteraz nedošlo. S projektom bol v posledných rokoch spájaný aj dnes už zadržaný a väzobne stíhaný oligarcha Jozef Brhel, ktorý sa výrazne angažoval v oblasti energetiky.

Podľa projektu mali elektráreň v Ďubákove tvoriť dve nádrže, z toho jedna priamo na mieste intravilánu dediny. Elektrinu mali vyrábať štyri turbíny s výkonom 600 megawattov. Náklady na jej vybudovanie boli na začiatku 80. rokov odhadované vo výške zhruba štyroch až šiestich miliárd korún. Začiatok výstavby bol naplánovaný na rok 1996 a jej ukončenie v roku 2005.

O výstavbe sa hovorí desaťročia

Ako píše v zaujímavom článku Daniel Vražda na Denníku N, stavebnú uzáveru v dedine vyhlásili už v roku 1982 a platila viac ako 15 rokov. Napokon ju 2. decembra 1997 zrušil ako nezákonnú Ústavný súd SR (viac sa o tom dočítate napríklad na stránke viaiuris.sk).

Ani to však neznamenalo koniec projektu. Koncom roka 1999 sa o projekte hovorilo v rámci návštevy vtedajšieho ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa v Kokave nad Rimavicou. Predpokladané náklady boli vtedy už na úrovni do 20 miliárd korún a odhadovaný čas výstavby 8 až 10 rokov.

Autobusová zastávka Ďubákovo

Výstavba sa potom znovu spomínala v roku 2005. Zástupcovia elektrární dokonca samospráve darovali maketu zamýšľanej dediny Nové Ďubákovo nad nádržou, kam by boli obyvatelia presťahovaní.

Ruch okolo plánovanej výstavby priehrady ožil v okolo roku 2015, keď ju viackrát spomenul vicepremiér Ľubomír Vážny aj premiér Robert Fico. Zaiteresovaní do výstavby mali byť aj Číňania.
„Bavili sme sa aj o projekte veľkej vodnej elektrárne na Ipli, ktorý sa veľmi sľubne rozbieha. Tento projekt je v štádiu získania licencie v spolupráci jednej slovenskej firmy a spoločnosti China Power,“ citoval Fica Denník N v decembri 2014 po stretnutí s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom v Belehrade.

Firma s nulovými tržbami

V prípade „jednej slovenskej firmy“ šlo o spoločnosť Hyco, ktorá napokon osvedčenie na výstavbu elektrárne aj získala. Bez neho by sa výstavba takéhoto energetického zdroja nemohla začať. Odhadované náklady boli už 900 miliónov eur. Viaceré médiá, napríklad už spomínaný Denník N upozorňovali na prepojenie firmy s Jozefom Brhelom, ten to však popieral. Firma Hyco a. s. je podľa Finstatu od vzniku v roku 2014 v strate a okrem roku 2017 má nulové tržby.

V nasledujom období sa ako začiatok možnej výstavby spomínali roky 2025 či 2030, ale už v roku 2017 sa však Ministerstvo hospodárstva SR k projektu postavilo dosť zdržanlivo: „Realizácia projektu bude závisieť od vývoja medzinárodného trhu s elektrinou a rozhodnutí strategického investora, ktorý sa má na realizácii tohto projektu podieľať,“ napísal rezort v ročnej správe o bezpečnosti dodávok elektriny.

Bývalá škola v Ďubákove

Zatiaľ posledná správa o priehrade Ďubákovo je z apríla 2020, keď stránka energie-portal.sk informovala, že vláda Igora Matoviča projekt stopla. Nevedno, či to znamená definitívny koniec plánovanej obrej priehrady, avšak aj vzhľadom na pandémiu COVID-19 a súvisiace problémy je výstavba v nasledujúcich rokoch veľmi nepravdepodobná.

Dve nádrže

Na stránke vodotika.sk sa doteraz dajú nájsť vizualizácie diela i parametre prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Ipeľ. „Horná nádrž je situovaná v pramennej oblasti Kokávky v priestore obce Ďubákovo. Plochá okrúhla nádrž vznikne prehradením hlavného údolia a plochej bočnej zníženiny. HN ma maximálnu výšku nad terénom 76 m v korune a je dlhá 870 m,“ uvádza sa na stránke.

Dolná nádrž má vzniknúť vzdutím hladiny údolnou priehradou na hornom toku rieky Ipeľ. „Hrádza ja navrhnutá ako zemná sypaná z miestnych materiálov. Tesnenie je asfaltovo-betónové vnútorné. Hrádza má bezpečnostné zariadenie proti preliatiu hrádze a zariadenie pre úplné vypustenie nádrže. Zariadenie je sústredené v združenom objekte. Maximálna výška hrádze nad terénom je 75 m a v korune je dlhá 650 m,“ dodáva sa v charakteristikách.

Vizualizácia Prečerpávacej vodnej nádrže Ipeľ (zdroj: vodotika.sk)

O príprave PVE bol dokonca v roku 1990 natočený 20-minútový dokumentárny film Prečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ, bohužiaľ, na internete sa nám ho nepodarilo nájsť.

Foto: Sobotnik.sk, vizualizácia vodotika.sk

Pridaj komentár