T. KOVÁČIK: Najradšej fotím portrétne fotografie, ktoré sa od začiatku stali mojou „srdcovkou“

RIMAVSKÁ SOBOTA – V sérii našich rozhovorov pokračujeme jedným z najznámejších fotografov v Rimavskej Sobote, Tomášom Kováčikom, ktorý svoje fotografie propaguje a zverejňuje na svojom Instagrame, kde má už viac ako 41-tisíc sledovateľov. Nižšie v rozhovore sa dozviete, kedy začínal s fotografovaním či aké fotky najradšej zhotovuje.

Ako a kedy si sa dostal k fotografovaniu?

K fotografovaniu som sa dostal už oveľa skôr, ako som si zaobstaral svoju prvú zrkadlovku, ktorú používam dodnes. Do veľkej miery ma určite ovplyvnili a inšpirovali zahraniční tvorcovia, ktorí si prostredníctvom svojich instagramových profilov a naozaj perfektných fotografií získali veľkú obľubu u ľudí. Moje prvé fotografické začiatky siahajú približne 5-6 rokov dozadu, kedy som začal fotiť najmä prírodu. Veľmi ma bavilo fotiť rôzne detailné, resp. makro zábery. Všetky tieto fotky však nedosahovali ani z ďaleka kvalitu fotiek, ktorú dosahujú zábery z profesionálnejších kamier. Pre fotenie ako koníček som bol stále viac a viac zanietenejší a preto som sa o 2 roky neskôr rozhodol kúpiť si moju prvú „zrkadlovku“. Odvtedy sa foteniu venujem pomerne často až doteraz.

Prečo si sa pre tento koníček rozhodol?

Pravdepodobne som nechtiac túto otázku zodpovedal v rámci prvej otázky. 😀 Pokúsim sa ju teda trochu viac rozvinúť. Ako som už spomenul, k foteniu ma inšpirovali najmä zahraničné, ale i slovenské instagramové profily známych tvorcov. Nemám však na mysli akékoľvek profily „influencerov“, ale ľudí, ktorí prinášajú a vytvárajú aj prostredníctvom sociálnych sietí pre ľudí určitú hodnotu. Medzi moje vzory vo fotografovaní patria nepochybne tvorcovia ako BrandonWoelfel, JessicaKobeissi či Peter McKinnon, ktorí patria nielen na sociálnych sieťach medzi TOP fotografov. Taktiež som si chcel splniť svoj sen a rovnako ako im, sa aj mne okamžite zapáčila myšlienka vytvárať určitú hodnotu prostredníctvom zvečnenia výnimočných, ale aj každodenných okamihov skrz objektív fotoaparátu.

Na svojom Instagrame máš vyše 40k followerov. Kedy prišiel najväčší „bum“, keď začali sledovatelia rásť?

Najväčší nárast prišiel pravdepodobne pred 1-2 rokmi, keď som foteniu, a taktiež Instagramu venoval najväčšie množstvo času. Nepochybne mi k dosiahnutiu vyššieho počtu followerov pomohlo aj vymýšľanie rôznych atraktívnych súťaží pre mojich followerov, pričom mi ako ceny poslúžili veci, ktoré sa pravidelne objavovali v mojich postoch. Počet followerov však už nevnímam ako merítko úspechu. Určite je pre mňa v súčasnosti dôležitejšia kvalita než kvantita. Toto pravidlo sa snažím v súčasnosti uplatňovať aj pri fotení a pridávaní fotiek na sociálnu sieť a posledné roky zverejňujem len fotografie, s ktorými som na 100% spokojný.

Aký fotografie najradšej zhotovuješ? 

Najradšej fotím portrétne fotografie, ktoré sa okamžite po prvom fotení so zrkadlovkou stali mojou „srdcovkou“. Každé fotenie, ktoré som doteraz mal možnosť zažiť, bolo jedinečné, veľmi ma bavilo a vnútorne napĺňalo. Najčastejšie si na fotenie vyberám lokácie v rámci mesta a okolia. Aj napriek tomu, že Rimavská Sobota sa radí medzi menšie mestá, môže sa pýšiť zaujímavými miestami, ktoré padnú do oka nie len fotografom, ale aj ostatným ľuďom. Určite nie je tajné, že medzi moje obľúbené lokality na fotenie portrétov patrí Záhrada 1. mája, starý Cukrovar či podmanivé Hlavné námestie s historickou atmosférou.

Venuješ sa tomu profesionálne, alebo je to tvoj koníček?

Foteniu sa venujem zatiaľ len na amatérskej úrovni, nakoľko neštudujem fotografický dizajn ani žiadny podobný odbor a taktiež som zatiaľ neabsolvoval nijaký kurz pre fotografov. Považujem sa za samouka, pretože si myslím, že sa človek najlepšie učí z vlastných chýb a inak tomu nie je ani pri fotografovaní. Nie len ja, ale aj kamaráti a známi, s ktorými na fotenia chodím pravidelne, si všimli určitý posun vpred. Určite je však stále čo zlepšovať.

Stíhaš fotografovanie popri štúdiu?

V poslednej dobe fotenie, ako jedno z mojich hlavných koníčkov, trochu zanedbávam. Je to najmä z dôvodu aktuálnej situácie, ktorá si vyžaduje tráviť viac času doma. Škola je taktiež jeden z hlavných aspektov, ktoré ovplyvňujú kedy a ako často chodievam fotiť. Snažím sa však zosúladiť si povinnosti tak, aby ostal čas aj na príjemné činnosti, ktorou pre mňa fotografovanie nepochybne je.