Kostrová sieť cyklistických komunikácií BBSK bude mať v našich regiónoch 8 vetiev

kostrová sieť

BBSK – Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) už má schválený návrh na kostrovú sieť cyklistických komunikácií, ktorá by mala byť postupne realizovaná v štyroch etapách. Jej vytvorenie schválili krajskí poslanci na svojom ostatnom zasadnutí.

Kostrová sieť cyklistických komunikácií BBSK predstavuje nadregionálnu sieť cyklotrás. Má 14 vetiev v predpokladanej dĺžke 746 kilometrov, vrátane 12 cyklistických uzlov,“ ozrejmila Zuzana Lafférsová, riaditeľka Odboru regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Úradu BBSK. Dodala, že v prípade realizácie aj variantných riešení celková dĺžka siete predstavuje 1096 kilometrov.

Ako uviedol poslanec Peter Košík, cyklochodníky majú všeobecný spoločenský význam a ide o „zelenú“ dopravu. „Mrzí ma, že naša celoslovenská legislatíva nás v tomto nepodporuje. Určite by som do tohto viacej ‚bil‘ a smerom hore apeloval, aby sa cyklochodníky ľahšie robili,“ podotkol poslanec. Podľa neho v súčasnosti bráni kraju v reálnej výstavbe množstvo obštrukcií.

Cyklotrasy v rámci kostrovej siete BBSK by mali mať minimálnu šírku tri metre. Na projektovú prípravu celej siete BBSK odhaduje náklady vo výške 10 miliónov eur, na realizáciu potom viac ako 191 miliónov eur. Zdroje financovania vidí kraj v eurofondoch, domácich i zahraničných nadačných zdrojoch, štátnom rozpočte, vlastnom rozpočte, súkromných zdrojoch (sponzoring) a vo vlastných zdrojoch občianskych združení.

V našich regiónoch má byť osem vetiev

V regiónoch Gemer, Malohont a Novohrad sú situované, resp. do nich zasahujú štyri vetvy budúcej kostrovej siete. Ide o Ipeľskojužnú vetvu, ktorá sa začína na hranici kraja pri Tornali (Pusté Pole) a končí sa na hranici s Nitrianskym krajom za Ipeľským Predmostím. S ňou súvisí aj Veľkokrtíška vetva, ktorá sa začína vo Veľkom Krtíši a končí v dedine Bušince napojením na Ipeľskojužnú vetvu.

Treťou je Podpolianska vetva, tá sa začína vo Zvolene, pokračuje na Detvu a končí sa za Lučencom. Štvrtá, Fiľakovská vetva, má začiatok v meste Fiľakovo. Končí sa opäť napojením na Ipeľskojužnú vetvu. Rovnako tak Poltárska vetva, začínajúca v Poltári a končiaca napojením na tú istú vetvu. „Poltárska vetva už má spracovanú projektovú dokumentáciu. V súčasnosti sa pripravuje výstavba,“ dodáva BBSK v návrhu kostrovej siete. Viac o tejto téme sa dočítate aj v našom článku.

Rimavská vetva sa začína v meste Tisovec, prechádza cez Hnúšťu a po koridore rieky Rimava prechádza do Rimavskej Soboty, kde sa napája na Ipeľskojužnú vetvu. Muránska vetva sa začína v Brezne, pokračuje v smere Tisovec, Muráň, Jelšava a končí sa v meste Tornaľa. Ide o úsek, ktorý je sčasti situovaný v Národnom parku Muránska planina a má viesť aj cez nevyužívaný železničný tunel Dielik.

Poslednou v poradí je Vetva Slanej so začiatkom za mestom Tornaľa odpojením od Ipeľskojužnej vetvy a koncom pri hranici s Maďarskom pri Králi. Plán však ráta aj s možným ďalším rozšírením. Napríklad o úseky Poltár – prepojenie po starej železničnej trati do Tomášoviec, či Poltár – prepojenie do Lučenca po hrádzi Ipľa. Ďalej je to trasa Rimavská Sobota – Lenartovce po hrádzi Rimavy či úsek Veľký Krtíš – Pôtor – Lučenec.

Foto: materiály BBSK