R. SOBOTA: Múzeum počas novembra vystavuje kovania zo zaniknutého kláštora

kovania

RIMAVSKÁ SOBOTA – Knižné kovania z obalu neskorostredovekého kódexu – rukopisu, ktoré boli objavené v priestore zaniknutého kláštorného kostola v Slavci-Gombaseku, vystavuje počas novembra Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Nájdené boli v rámci archeologického výskumu areálu kláštora v roku 2018.

Počas výskumu bolo objavených šesť bronzových nárožných kovaní z predného a zadného obalu kódexu. Sú štvorcovitého tvaru, v centrálnej časti je vystupujúca puklička, okolo ktorej sú kruhovite usporiadané vpichy.

„Nárožné kovania sú unikátne zachované. Zachovali sa totiž aj s fragmentmi drevenej knižnej dosky, ktorá bola potiahnutá kožou a tvorila obal kódexu. Kovania boli ku knižnej doske pripevnené bronzovými nitmi,“ povedal archeológ GMM Alexander Botoš s tým, že objavené nárožné kovania pochádzajú z obdobia 15. až 16. storočia.

kovania

Knižné kovania podľa neho nepatria k najbežnejším nálezom objaveným počas archeologických výskumov. Najčastejšie sa knižné kovania objavujú predovšetkým počas archeologických výskumov zaniknutých kláštorných objektov a na hradoch.

Kovania knihu chránili

Ako archeológ ďalej vysvetlil, nárožné kovania sú umiestňované v rohoch knižnej dosky z dôvodu ochrany knižnej väzby pred mechanickým poškodením. V neskorom stredoveku a v období renesancie boli najčastejšie opatrené vystupujúcimi pukličkami, ktorých úlohou bolo väzbu knihy pri ležatom uložení vyvyšovať, a chrániť ju tak pred mechanickým poškodením, ako aj pred prípadnou vlhkosťou.

Počas archeologického výskumu bola objavená aj háčiková spona s prierezovou záchytkou. Chrbát spony je zdobený plasticky vystupujúcim nápisom v gotickej minuskule „maria“. Spona pochádza z neskorogotického obdobia.

Spony na historických knihách boli dôležitým a praktickým prvkom v knižnej väzbe. Masívne tvary knižných blokov museli byť stále stlačené, aby sa knižné dosky pod tlakom listov samočinne neroztvárali. Zároveň chránili knihu pred poškodením z vplyvov ovzdušia (vlhkosť, prach), ako aj pred biologickým poškodením (hmyz, pleseň).

Výskum v zaniknutom kláštore pavlínov realizovalo GMM spolu s s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti. Samotný kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566. Viac sa dočítate v našom staršom článku.

Foto: Gemersko-malohontské múzeum