NOVOHRAD – Na mapovanie výskytu a overenie funkčnosti ekologických koridorov šeliem, menších cicavcov, vodných a na vodu viazaných živočíchov či hmyzu je zameraný projekt SaveGREEN, ktorý realizuje WWF Slovensko spolu s ďalšími partnermi. Podľa organizácie výsledky monitoringu môžu pomôcť pri územnom plánovaní v regióne Podpoľania a Novohradu, ako aj pri výstavbe ďalších úsekov rýchlostnej cesty R2 a neskôr R7, ktorá bude toto územie pretínať.
„Nový projekt SaveGREEN nadväzuje na výsledky predošlých projektov, v prvom z nich (TRANSGREEN) sme sa vo vybraných chránených územiach sústredili na poznanie kritických miest, kde sa migračné trasy šeliem stretávajú s cestami či železnicami a šelmy pri ich prekonávaní riskujú život. Nasledujúci projekt (ConnectGREEN) mapoval kritické miesta aj vo voľnej krajine, najmä rôzne typy zástavby či oplotenia, ktoré môžu obmedziť či úplne zastaviť migráciu šeliem. Teraz sa sústredíme na sledovanie funkčnosti migračných trás a tiež opatrení, ktoré majú pomáhať živočíchom v migrácii. A rozširujeme monitoring zo šeliem i na ďalšie skupiny živočíchov,“ povedala projektová manažérka Romana Uhrinová z WWF Slovensko.
Cieľom projektu SaveGREEN je zvýšiť prepojenosť prírodných stanovíšť v regióne Karpát, Álp a Balkánu. „Ak máme zmapovaný výskyt chránených druhov, pomôže to ich ochrane v prípade nových projektových zámerov na výstavbu alebo zmenu využívania krajiny. Ideálne je plánovať výstavbu tak, aby sme populácie živočíchov neohrozili. Ak to nie je možné, treba navrhnúť zmierňujúce opatrenia. V projektovom území je príkladom preloženie koryta Detvianskeho potoka pri Detve pre výstavbu rýchlostnej cesty R2, kde boli chránené živočíchy prenesené do novo vytvoreného koryta, ktoré postupne nadobúda prírodný charakter,“ vysvetlila WWF Slovensko.
Poznatky z projektu SaveGREEN by sa podľa organizácie mohli odraziť napríklad na podobe nového ekoduktu na rýchlostnej ceste R2 pri Tomášovciach, aby spĺňal potreby živočíchov vyskytujúcich sa v území.
Sledujú viacero druhov živočíchov
Predmetom monitoringu sú druhy európskeho významu chránené Smernicou o biotopoch. Okrem šeliem sa projekt zameriava aj na menšie cicavce, napr. syseľ pasienkový, vodné a na vodu viazané živočíchy, ako vydra riečna, korýtko riečne, rak riečny či užovka fŕkaná a na druhy lúk a pasienkov ako napr. motýľ modráčik krvavcový.
„Pozornosť na ďalšie druhy rozširujeme preto, lebo fragmentácia – teda rozdeľovanie prírodných území na menšie časti, ohrozuje stále viac živočíchov. Dochádza k nej pre výstavbu ciest, rozširovanie obcí či rekreačných areálov, aj vytváraním rozsiahlych plôch poľnohospodárskej pôdy a oplocovaním,“ vysvetlila WWF Slovensko. Časti prírodnej krajiny zostávajú podľa nej izolované, zanikajú prepojenia medzi nimi, a to ohrozuje prežitie populácií živočíchov. Proces fragmentácie prebieha i pri vodných ekosystémoch.
„Pri vodných tokoch hovoríme o pozdĺžnej a bočnej spojitosti. Obe sú pre rieku veľmi dôležité, tá prvá je kľúčová pre migrujúce ryby, ale aj pre ďalšie živočíchy, ako je práve korýtko riečne či rak riečny. Ak im zabránime v migrácií, budú prežívať len v konkrétnom úseku rieky a z dlhodobého hľadiska môže byť prežitie populácií ohrozené. Vodné lastúrniky ako korýtko riečne, sú priamo závislé od migrujúcich rýb, keďže sa spočiatku vyvíjajú na ich žiabrach. Bočná konektivita – keď sa rieka slobodne vylieva do okolia, v nej zase zabezpečí dostatok živín, ktoré slúžia ako potrava, umožní vytvárať plytčiny, ktoré sú bezpečným úkrytom pre malé ryby a iné vodné živočíchy napr. larvy bezstavovcov ako vážky či potočníky. Korene stromov na brehoch sa stávajú úkrytom pre raky či vydry,“ doplnil Ján Černecký zo Štátnej ochrany prírody SR. Upozornil tiež, že najmä pri nížinných riekach, ako je v projektovom území hraničná rieka Ipeľ, je významnou práve spojitosť rieky s jej prirodzeným záplavovým územím.
Pri menších cicavcoch či hmyze projekt SaveGREEN sleduje prepojenosť lúk a pasienkov, napr. ohrozený modráčik krvavcový potrebuje pre prežitie prepojené lokality vlhkých a mierne vlhkých lúk s výskytom krvavca lekárskeho, ktorý je živnou rastlinou jeho húseníc. Vhodné lúky sa vyskytujú práve v Podpoľaní a v okolí vodných tokov od Slatiny a jej prítokov až po Ipeľ.
Partermi projektu sú na Slovensku WWF Slovensko, Slovenská technická univerzita v Bratislave – SPECTRA Centrum excelentnosti v EÚ, ako aj Štátna ochrana prírody SR, Národná diaľničná spoločnosť a. s., Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Mapuje sa v Podpoľaní a ďalej smerom k hraniciam s Maďarskom v regióne Novohrad – Nógrád a tiež na Kysuciach. Projekt je medzinárodný, takže monitoring prebieha aj u partnerov v Maďarsku, na severnej Morave v Moravsko-sliezskych Beskydách, ale aj v Rakúsku, na Ukrajine, v Rumunsku a Bulharsku.
FOTO: WWF Slovensko
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.