Deň, ktorý ani dych stáročí nevytrie – oslobodenie obce Sirk

SIRK – V týchto dňoch si pripomíname 77. výročie oslobodenia spod fašizmu a ukončenie druhej svetovej vojny v našom kraji. Na pamiatku tejto udalosti sme z kroniky obce Sirk vedenej v rokoch 1931 – 1946 vybrali zápis z roku 1945, ktorý opisuje jej oslobodenie sovietskou armádou.

Pokúsili sme sa o doslovný prepis textu a jeho zverejnenie, pretože žijúcich účastníkov týchto čias je málo. Je na nás, aby sme si tieto udalosti pripomínali a uchovávali.

„V polovici januára napadlo veľa snehu. Zima je dosť mierna. Začiatok januára je v znamení snehových metelíc a tuhej zimy. Vojnové udalosti, vystupňované v druhej polovici r. 1944 nadobudli tohto roku svojho vrcholu. V januári sa fronta k nám blíži zo dňa na deň väčšmi. Rozoznávať jasne štekot guľometov od rachotu pušiek. Ojedinelé skupiny Nemcov sú na stálom postupe i cez našu obec. S týmito úkazmi narastá neistota obyvateľstva.

Partizánske oddiely prepadajú ustupujúceho barbara na každom kroku. Naši partizáni zo Sirka a Železníka pod vedením Floriana Čatloša hatia ich ústup. Obyvateľstvo, nielen zo Sirka, ale z celého okolia hľadá útočisko a úkryt na našich železorudných baniach. Ženy snášajú potraviny, ba čo viac celé zariadenia, cenné veci do baní. Mužovia robia v baniach drevené bunkry. Všetko uteká do baní.

Hromadný útek vrcholí 18. 1. 1945, keď nemecký veliteľ zo Sirka nariadil nástup všetkých chlapov od 16 – 60 roka, aby sa vydali spolu s ustupujúcim nemeckým vojskom. V prípade neposlušnosti hrozím im nemecký komandant zapálením dediny. Nedostavujú sa, ale ukryjú sa v baniach. … , ktorých predsa odviedli vyslobodili čiastočne partizáni Floriana Čatloša a čiastočne ušli sami.

Komandant činí teraz za odpovedných miestneho notára, farára. Za nečakaný obrat. Hrozí im zastrelením. Do baní prichádzajú tiež všelijaké poplašné správy a deputácie od Nemcov. Uprchlíkov v baniach sa odhaduje na 3000, vchody baní boli pozasypované, ktoré neboli zasypané. Pri nezasypaných vchodoch strážia s puškami a guľometmi prechod partizáni a naši občania. Len raz sa Nemci pokúsili vniknúť dnu, no odvetou im bola dávka z guľometov.

Pomery, za ktorých uprchlíci v baniach žili nie sú zavideniahodné. Do baní prichádzajú rôzne poplašné správy. Dusné banské povetrie, podvýživa (najmä u malých detí, ktoré sú väčšinou na suchej strave – všelijaké aj iné starosti verbujú mysľami ukrývajúcich sa. Na tvári každého sa zračí otázka. ‚Do kedy ešte?

Dňa 20. – 21. januára 1945, na príchod bubnovej paľby a rachotu všetkých zbraní Rudej armády tiahnu nemecké a maďarské ustupujúce hordy dňom i nocou dedinou. Vyjmúc dobre ozbrojených Nemcov, rozbehli sa maďarskí a rumunskí vojaci po domoch za jedlom. Viac maďarských vojakov a dvaja Rakúšania ukrylo sa v bani a tam očakáva príchod Rudej armády. Nemci, hoc na svojom ústupe nemajú veľa času, rabujú, čo môžu, odvliekli rádia, niektoré zariadenia M. N. V. v Sirku, zo Sirka 4 kusy dobytka a 2 ošípané, tiež zariadenia kancelárie tamojších baní. Na banské stroje jednak nemali času, jednak tieto boli pokryté väčšinou v baniach.

Dňa 23. I. 1945 o pol tretej ráno narušil dedinčanov, ktorí neboli v baniach, silný výbuch, čo bol posledný výčin barbarov, ktorí vyhodili úsek hradskej zo Sirka na Železník do vzduchu. No tento deň ožiarilo naše stráne a grúne ozajstné slnko slobody – deň oslobodenia – deň, ktorý sa zlatými literami zapíše do dejín našej obce, deň, ktorý ani dych stáročí nevytrie z jej kroniky. Tu je krásna armia, bojovníci od Kyjeva, Stalingradu prišli k nám, nesúc víťazstvo.

Malebná zimná príroda, ktorá prijíma vracajúcich sa ľudí po dvojtýždňových útrapách bani chveje sa pokornou modlitbou vďaky za oslobodenie. Prvého ruského kapitána privítal p. Gustáv Frák, po rusky, uviedol ho do bane.

Ing. Nevyjel odovzdal veliteľovi sovietskych vojsk zásoby benzínu, ktorý ukryl a rezervoval pre osloboditeľov. Florian Čatloš veliteľ tunajších partizánov, hlásil sa plukovníkovi sovietskych vojsk Petrovovi. Obyvateľstvo vo uvítaní rudej armády pomáha jej všemožne pri odstraňovaní prekážok, narobených Nemcami, pri odstraňovaní mín, veľkého snehu. Ešte naposledy zaduneli posledné zvyšky granátov na Železníku, akoby na oslavu, že Boh dobrotivý ochránil našu obec a jej osady od zhubnej skazy vojny (fronta prešla cez nás bez streľby) a na oslavu toho, že staré spráchnivelé svety sa rúcajú a na ich rumoch sa rodí svet nový, krajší.

Týmto slovami sú opísané posledné dni druhej svetovej vojny v obci Sirk. Uctime si pamiatku padlých, účastníkov odboja a obetí vojny tichou spomienkou.

Autor textu a zdroj fotografií: Ján Frák za občianske združenie (OZ) Sirkovanci